Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 89/09
PDF · 229.77 KB
No categories available
IV. ÚS 89/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 89/09-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 25751/08 až Rvp 26739/08, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Banská Bystrica vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených
elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 25751/08 až
Rvp 26739/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. októbra
2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vo
veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom.
Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na
začatie občianskeho súdneho konania, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti
rôznym odporcom (fyzickým osobám a právnickým osobám). Návrhy na vydanie
platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“) elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona.
Sťažovateľka v sťažnostiach poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn.
II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli
konania o jej veciach doručených okresnému súdu prostredníctvom kuriéra 24. júla 2006
právoplatne skončené. Podľa sťažovateľky okresný súd nevykonal vo veciach žiaden
relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, príp. vydanie platobného
rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konaní v jej veciach je neprimeraná
vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.
Predmetom namietaných konaní je podľa názoru sťažovateľky po skutkovej aj
právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky
osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka
podľa jej tvrdenia „spolupracuje so súdom“ a je aktívna.
V sťažnostiach sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada,
aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 663,88 € (20 000 Sk) v každej
z uvedených vecí [t. j. spolu v sume 656 577,32 € (19 780 048 Sk)], ako aj úhradu trov
konania.
K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu z 11. februára 2009
vyjadril podpredseda okresného súdu podaním z 26. februára 2009 sp. zn. Spr 4008/2009
doručeným ústavnému súdu 2. marca 2009, v ktorom uviedol:
„Dňa 07. 02. 2008 Ústavný súd Slovenskej republiky prijal sťažnosť uvedenej
obchodnej spoločnosti na ďalšie konanie pod č. k. II. ÚS 66/08-11. Tunajší súd Vám
doručoval písomné vyjadrenie k sťažnosti pod č. k. Spr 4012/2008 - 26. 03. 2008, 17. 09.
2008.
V prílohe Vám zasielame zoznam všetkých zaevidovaných konaní na Okresnom súde
v Banskej Bystrici s dátumami rozhodnutí. Zo všetkých 2293 zapísaných návrhov, súd
v 2/3-inách konanie zastavil, pretože už predchádzalo konanie, alebo nebol zaplatený súdny
poplatok. Vo veciach neboli zistené prieťahy v konaní.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade
s citovaným § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 25751/08 až Rvp 26739/08 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného
súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne
normy tak, ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z obsahu sťažností, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj zo spisu ústavného súdu
v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 66/08 vyplýva, že
sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom, 31. marca 2006 doručila kuriérom okresnému
súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1
OSP urobila tieto podania elektronickými prostriedkami. Podania boli podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z.
o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila
okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala o svojich
podaniach uskutočnených na 2 ks DVD nosičoch.
Okresný súd prípisom z 5. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že „vzhľadom na
skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, nie
sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou
formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“.
Okresný súd preto sťažovateľke vrátil elektronické dokumenty uschované na DVD
nosičoch.
Sťažovateľka 24. júla 2006 urobila nové podanie na okresný súd rovnakým
spôsobom ako predtým. Znova zaslala okresnému súdu sprievodný list a 2 ks DVD nosičov
obsahujúce návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli
podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na týchto druhých
DVD nosičoch obsahovali iné návrhy (týkali sa iných vecí) ako v prvom prípade. Okresný
súd prípisom zo 7. augusta 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podanie urobené 24. júla 2006
nemožno prijať, a preto jej vracia DVD nosiče.
Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany
svojich práv obrátila sťažnosťou z 10. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn.
II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008 rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených
návrhov urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým
podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd okrem iného
vyslovil:
„V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania...
V okolnostiach prípadu je preto nepochybné, že okresný súd bude povinný opätovne
sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania,
a pritom musí zabezpečiť zachovanie jeho právnych účinkov ku dňu jeho podania, a to bez
ohľadu na technické problémy, ktoré by mohli v tejto súvislosti vzniknúť.“ Citovaný právny
názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).
Sťažnosti na porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu 15. októbra 2008
sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej súčasti základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy
(čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako
tomu bolo v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 66/08), avšak na základe
tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu
verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do jej základných práv -
namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch urobených formou
elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-
technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý - časový
aspekt namietaného zásahu do jej práv, domáhajúc sa priznania finančného zadosťučinenia.
Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 24. júla 2006 je
nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou
doručené elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými
prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným
súdom pod sp. zn. II. ÚS 66/08 už dosiahla nápravu (nálezom zo 14. októbra 2008)
v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej označených práv ústavným súdom a v podobe
príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prirodzene vrátane § 6 OSP, ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti s účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá).
Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno
vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ
sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu
formou priznania finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti
okresného súdu argumentujúc, že namietané porušenia jej práv nemožno napraviť
obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania,
pre ňu znamená „výrazné obmedzenie... vlastníckych práv“ a problémy v podnikateľskej
činnosti, považuje ústavný súd argumentáciu sťažovateľky za zjavne neopodstatnenú.
V posudzovaných konaniach treba prihliadnuť na tú podstatnú skutočnosť, že
sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie
je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené Slovenským
rozhlasom. V relevantnom období sa Slovenský rozhlas v konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia
absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených
pohľadávok dôjsť, t. j. absolútnej neplatnosti rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako
aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so
sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal v tom čase zásadný význam pre rozhodovanie
okresného súdu vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom
riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na
základe elektronických podaní. Slovenský rozhlas podal Okresnému súdu Bratislava I
žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra 2006. Túto skutočnosť
Slovenský rozhlas oznámil listom generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým
(v tom čase v právnych veciach sťažovateľky konajúcim 45) okresným súdom Slovenskej
republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.
Bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky, pokiaľ ide
o ňou uplatňované majetkové práva, preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu vo
veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že pred
Okresným súdom Bratislava I prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 7 C 144/2006,
v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach.
Toto konanie začalo 12. októbra 2006, t. j. krátko po podaní jej návrhov okresnému súdu.
Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zistil, že v decembri
2008 sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne dohodli o ukončení súdnych sporov
a späťvzatí svojich podaní týkajúcich sa platnosti Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok z nezaplatených koncesionárskych poplatkov z roku 2005 a dvoch
nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej realizačnej zmluvy.
Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd z dôvodu späťvzatia odvolania Slovenským
rozhlasom 19. januára 2009 odvolacie konanie vo veci vedenej Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 uznesením sp. zn. 4 Co 292/08 zastavil. Na základe
uvedenej právnej skutočnosti Okresný súd Bratislava I vyznačil 30. januára 2009
právoplatnosť prvostupňového rozsudku okresného súdu z 20. októbra 2008 dňom
5. november 2008.
Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil
pred Okresným súdom Bratislava I, zároveň relativizovala sťažovateľkino tvrdenie
o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe
návrhov podaných elektronickou formou, keďže do mimosúdneho vyriešenia sporu
(december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.
Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku
nálezu sp. zn. II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu
v predmetných konaniach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku, bola v danom štádiu namietaných konaní podľa názoru ústavného súdu
primeraná a dostatočná.
Po prikázaní ústavného súdu okresnému súdu konať vo veciach sťažovateľky
(nálezom sp. zn. II. ÚS 66/08 zo 14. októbra 2008) možno z ďalšieho postupu okresného
súdu vyvodiť, že vykonal úkony, ktoré nesporne viedli k rozhodnutiu vo veci [vysporiadal
sa s otázkou svojej príslušnosti na konanie vo veciach sťažovateľky, keď viaceré jej návrhy
odstúpil iným miestne príslušným súdom, vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdnych
poplatkov, previedol veci do agendy Rob a Cb (30 vecí)].
Zároveň ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia § 101 OSP vyplýva pre účastníka
konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, poskytnutím
náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní. V sporovom
konaní, akým sú aj posudzované konania, nesie procesnú zodpovednosť za podanie
kvalifikovaného návrhu na začatie konania, predkladanie dôkazov a včasnú realizáciu iných
úkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník
(obdobne napr. IV. ÚS 381/04, III. ÚS 347/04).
V dôsledku nezaplatenia súdnych poplatkov pri podaní žalôb bol okresný súd
povinný vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatku v podmienkach konania splnením
si poplatkovej povinnosti (§ 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažností zistil, že
sťažovateľka súdne poplatky za väčšinu podaných návrhov nezaplatila ani v lehote
stanovenej vo výzvach okresného súdu, ani v odvolacej lehote po doručení jednotlivých
uznesení o zastavení konania. Podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu z 26. februára
2009 uznesenia o zastavení konania nadobudli právoplatnosť (v decembri 2008 a januári
2009) a okresný súd eviduje prevažnú časť konaní vo veciach sťažovateľky ako právoplatne
skončené. V dôsledku uvedenej skutočnosti už okresný súd nemal možnosť ovplyvniť ďalší
priebeh konaní a rozhodnúť vo veci (a tým odstrániť právnu neistotu sťažovateľky).
Ústavný súd už judikoval, že nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach
návrhu na začatie konania (ktoré bránia súdu konať a rozhodnúť vo veci samej),
nezaplatenie súdneho poplatku zo strany účastníka konania namietajúceho porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenie
procesnej povinnosti poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého
postupu v konaní, patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní
tvrdenia o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 81/05).
Je nesporné, že takýmto procesným zavinením sťažovateľka sama zapríčinila stav,
pre ktorý okresný súd nemohol v prevažnej väčšine jej vecí (v merite veci) rozhodnúť.
Signalizuje to zároveň aj absenciu skutočného záujmu sťažovateľky na odstránení právnej
neistoty na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej a v konečnom
dôsledku naznačuje aj účelovosť podaných návrhov zo strany sťažovateľky.
Takéto konanie sťažovateľky hodnotí ústavný súd ako nezlučiteľné so zmyslom
a účelom ústavou a dohovorom garantovaných práv na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, resp. prejednanie záležitosti v primeranej dobe, porušenie ktorých sťažovateľka
touto sťažnosťou namietala. Ako účelovú a neakceptovateľnú (neprípustnú) vyhodnotil
ústavný súd aj obranu sťažovateľky spočívajúcu v jej tvrdení o nemožnosti docieliť účinnú
nápravu jej porušených základných práv postupom podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý (z tohto dôvodu)
v dotknutých konaniach nevyužila.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania
vo veciach sťažovateľky dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne
neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2009