Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 91/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

zastúpeného advokátom JUDr. M. K., N., ktorou namieta porušenie svojich bližšie

neoznačených práv uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. -89 z 27. marca

2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -110 z 5. júna

2008, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12.

novembra 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 5. februára 2009 doručená sťažnosť

Ing. M. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. M. K., N., podpísaná jeho právnym zástupcom, v ktorej sa uvádza:

„Svojím právnym zastupovaním v tomto konaní pred Ústavným súdom SR ma poveril

sťažovateľ na základe plnej moci zo dňa 24. 01. 2009. Toto plnomocenstvo Vám v prílohe

predkladám.

Dôkaz - plnomocenstvo zo dňa 24. 01. 2009.

Sťažovateľ bol trestne stíhaný pre trestný čin vraždy, znásilnenia a porušovania

domovej slobody, ktorá vec sa viedla pred Najvyšším súdom SR Bratislava pod

č. , ktorých trestných činov sa mal dopustiť spoločným konaním s B., K., B., Č.,

D. a L. na poškodenej nebohej Ľ. C.

Je potrebné uviesť, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za uvedené skutky v roku

1982 ktoré konanie sa viedlo na Krajskom súde v Bratislave pod č. .

Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zo dňa

19. 10. 1990 pod č. bol pôvodný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

22. 9. 1982 pod č. a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.

4. 1983 sp. zn. zrušené pre porušenie zákona v ustanovení ,

v neprospech obvinených.

Trestné konanie v tomto konkrétnom prípade trvá už od r. 1981. V zmysle vyššie

uvedeného sa na všetkých obžalovaných hľadí ako na nevinných - zásada prezumpcie

neviny.

Konanie bolo obnovené - a sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za uvedené trestné

činy na trest odňatia slobody 15 rokov nepodmienečne so zaradením do III. NVS rozsudkom

KS Bratislava zo dňa 20. 1. 2004 sp. zn. Z-2 , v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu SR zo dňa 4. 12. 2004 sp. zn. .

Sťažovateľ si písomným podaním zo dňa 14. 1. 2008 požiadal prostredníctvom

obhajcu JUDr. M. K. o podmienečné prepustenie z výkonu uloženého trestu na slobodu. Vo

svojom návrhu som uviedol, že výkon trestu odňatia slobody mám od 19. 12. 2006 a v

súčasnosti som zaradený pre výkon trestu do II. NVS v ÚVT OS Leopoldov.

Uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 31. 7. 2007 sa mi

odpustil jeden rok z uloženého trestu, nakoľko som bol účastný amnestie prezidenta

republiky zo dňa 1. 1. 1990. Momentálne si odpykávam trest odňatia slobody vo výmere

15 rokov v zmysle rozhodnutie NS SR zo dňa 4. 12. 2006 sp. zn. .

Vo svojej žiadosti poukázal na to, že na základe amnestie mu bola odpustená výmera

1 roka z uloženého trestu a v zmysle môže byť osoba

odsúdená za obzvlášť závažný zločin podmienečne prepustená z výkonu trestu až po výkone

¾ uloženého trestu odňatia slobody. Tu poukázal na to, že ¾ z uloženého trestu mu uplynuli

13. 1. 2008.

Súd žiadosti sťažovateľa vyhovel a svojim uznesením zo dňa 27. 3. 2008 ho

podmienečne prepustil a určil mi skúšobnú dobu na 3 roky. V danom prípade prokurátor

namietal, že nemá splnené ¾ z uloženého trestu, nakoľko amnestiu nie je možné brať do

úvahy a preto treba vychádzať z ¾ z 15 rokov. Prvostupňový súd bol však toho názoru, že

v danom prípade nemožno vychádzať výhradne z doslovného výkladu ustanovenia § 67

ods. 1 Tr. zák., ktorý v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin ako podmienku pre

podmienečné prepustenie stanovuje vykonanie ¾ uloženého trestu odňatia slobody, bez

náležitého posúdenia a zhodnotenia tej skutočnosti, že z právoplatne uloženého trestu

odňatia slobody bola odsúdenému časť tohto trestu odpustená, teda časť trestu zanikla. Pre

odôvodnenie svojho názoru uvádza aj to, že v znení

neskorších predpisov účinný do 1. 1. 2006 v ustanoveniach § 61 ods. 1 a § 62 ods. 1 okrem

iných podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení stanovil aj presne vymedzenú

časť vykonania trestu, a síce vo všeobecnej rovine vyžadoval vykonanie polovice uloženého

alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody

a v prípade trestných činov taxatívne uvedených v § 62 ods. 1 (medzi ktorými o. i. uvádzal

aj trestný čin vraždy podľa § 219), ako aj v prípade obzvlášť nebezpečného recidivistu

alebo osoby odsúdenej na výnimočný trest odňatia slobody, vyžadoval vykonanie dvoch

tretím uloženého trestu odňatia slobody. Pritom ani tento účinný do 1. 1.

2006 výslovne neuvádzal, že v prípadoch uvedených v § 62 ods. 1 je možné podmienečné

prepustenie po výkone dvoch tretín podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného

trestu odňatia slobody. Vychádzajúc z právnych názorov publikovaných v českej

a slovenskej odbornej trestnoprávnej literatúre (napr. , Komentár, Autori:

Šámal, Púry, Rizman, Vydavateľstvo C. H. Beck, 4. přepracované vydání, str. 491 alebo

, Stručný komentár, Autori: Stiffel, Kočica, Vydavateľstvo Manz, Bratislava,

str. 140), ako aj z právnej praxe výkonom dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody

treba rozumieť aj výkon dvoch tretín trestu zníženého alebo zmierneného rozhodnutím

prezidenta republiky. Uvedené konštatovanie v danom prípade nie je v neprospech

odsúdeného, možno ho analogicky aplikovať aj v posudzovanom prípade a vychádzať

pritom, ako je uvedené vyššie, najmä z účinkov rozhodnutia o použití amnestie udelenej

prezidentom vedúcich k zániku časti odpusteného trestu.

Senát Okresného súdu preto pri posudzovaní tejto otázky, teda splnenia formálnej

podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení prihliadajúc na vyššie uvedené

skutočnosti dospel k záveru, že v danom prípade je podmienku vykonania časti trestu

odňatia slobody, teda vykonanie jeho ¾ potrebné posudzovať z výmery trestu zmierneného

na základe rozhodnutia súdu o použití amnestie udelenej prezidentom republiky, to

znamená z výmery 14 rokov. Táto podmienka je v danom prípade splnená, pretože ¾ z

výmery 14 rokov predstavujú 10 rokov a 6 mesiacov a odsúdený ku dňu rozhodovania o

návrhu na podmienečné prepustenie vykonal časť trestu predstavujúcu 10 rokov, 7

mesiacov a 15 dní.

Toto rozhodnutie napadol sťažnosťou prokurátor, ktorý namietal, že v danom

prípade nie je možné aplikovať analogicky pri posudzovaní prípadu, nakoľko dikcia zákona

zmiernenie uložených trestov pri obzvlášť závažných zločinov na podklade amnestie

prezidenta republiky neumožňuje. Tento názor si osvojil i KS v Trnave a zrušil napadnuté

uznesenie v celom rozsahu a moju žiadosť zamietol, pričom uviedol, že nemám splnené

¾ z uloženého trestu t. j. z 15 rokov, nakoľko v dikcii zákona nie je jasne stanovené, že pri

obzvlášť závažnom zločine sa trest zmierňuje rozhodnutím prezidenta republiky. Súd ďalej

uvádza, že to bol zámer zákonodarcu a preto do dikcie zákona priamo nestanovil

zmiernenie trestu pri obzvlášť závažnom zločine.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal sťažovateľ za to, že rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

a preto napadol toto rozhodnutie dovolaním na NS SR, aby dovolací súd určil termín

verejného zasadnutia, na ktorom zruší napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,

nakoľko Krajský súd pochybil pri aplikovaní zákonných ustanovení a prikázal Krajskému

súdu v Trnave, aby toto rozhodnutie znova prerokoval a rozhodol.

Dňa 1. 12. 2008 bolo doručené sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi Uznesenie

NS SR č- ktorým NS SR odmietol dovolanie v zmysle

s odôvodnením, že proti uvedenému napadnutému rozhodnutie KS Trnava dovolanie nie je

prípustné.

Nakoľko sťažovateľ sa cíti byť poškodený na svojich právach nemá inú možnosť ako

podať túto sťažnosť na Ústavný súd SR nakoľko boli porušené jeho ústavné práva a to, aby

bol po výkone 2/3-ín uloženého trestu prepustený podmienečne na slobodu resp. aby o jeho

žiadosti bolo konané.

Preto je potrebné, aby ústavný súd daný právny stav preskúmal a rozhodol, že

takýmto postupom KS Trnava zo dňa 5. 6. 2008 zn. boli porušené jeho

práva.“

Ústavný súd po predbežnom preskúmaní sťažnosti sťažovateľa zistil, že neobsahuje

všetky náležitosti ustanovené

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže

v predloženom znení najmä neobsahuje, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha (petit),

neobsahuje označenie základných práv a slobôd sťažovateľa, ktoré boli, resp. mali byť

podľa jeho tvrdenia porušené, a neobsahuje jednoznačné označenie právoplatného

rozhodnutia, ktorým sa porušili, resp. mali sa porušiť základné práva alebo slobody

sťažovateľa, a nie je v nej jednoznačne označené, proti komu smeruje [Okresný súd

Piešťany, Krajský súd v Trnave alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky (?)].

Vzhľadom na uvedené ústavný súd prípisom zo 17. februára 2009 vyzval právneho

zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 7 dní od doručenia tohto prípisu chýbajúce náležitosti

sťažnosti doplnil, a zároveň ho upozornil, že ak na výzvu ústavného súdu v tejto lehote

nezareaguje a sťažnosť nedoplní o chýbajúce náležitosti, ústavný súd ju môže odmietnuť

podľa z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných

náležitostí.

Právny zástupca sťažovateľa a ani sťažovateľ na výzvu ústavného súdu v určenej

lehote a ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti nezareagovali.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie sa dá usudzovať, že sťažovateľ ňou

namieta porušenie svojich bližšie neoznačených „ústavných práv“ uznesením Okresného

súdu Piešťany č. k. -89 z 27. marca 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave č. k. -110 z 5. júna 2008, ako aj uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 12. novembra 2008.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažnosť

sťažovateľa neobsahuje v predloženom znení všetky náležitosti ustanovené zákonom

o ústavnom súde, a to napriek tomu, že ústavný súd vyzval jeho právneho zástupcu na

odstránenie nedostatkov sťažnosti sťažovateľa, pričom ho zároveň upozornil, že ak na

výzvu ústavného súdu v určenej lehote nezareaguje a sťažnosť nedoplní o chýbajúce

náležitosti, ústavný súd ju môže odmietnuť. Zároveň ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ doručil ústavnému súdu 3. februára 2009

obsahovo porovnateľnú sťažnosť, ktorou tiež namieta porušenie svojich

garantovaných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -110

z 5. júna 2008, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 12. novembra 2008, ktorá je vedená pod sp. zn. a o ktorej

ústavný súd koná.

Keďže právny zástupca sťažovateľa (oprávnený na základe predloženého

splnomocnenia vo veci tejto sťažnosti za sťažovateľa) v určenej lehote a ani do dňa

predbežného prerokovania sťažnosť nedoplnil, pričom zároveň ide o sťažnosť vo veci,

o ktorej už ústavný súd koná v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd po

predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu

neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2009