Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 130/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., B.,

vo veci namietaného porušenia v konaní vedenom

Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. B. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2009

doručená sťažnosť JUDr. B. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 19

(ďalej len „“) v konaní vedenom Krajským súdom

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 4. marca 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou z 10. októbra 2005 sa sťažovateľ domáhal proti

Ústavu pamäti národa ako žalovanému (ďalej len „žalovaný“) zverejnenia tohto textu:

„Podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I. v konaní č.

konajúci súd určil, že JUDr. B. K., bol neoprávnene evidovaný v materiáloch býv. Štátnej

bezpečnosti ako osoba podľa ust. ods. písm. b) ako agent“, a to na

internetovej stránke žalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 19. apríla 2006 bola žalovanému uložená povinnosť

zverejniť sťažovateľom požadovaný text na svojej internetovej stránke. Žalovaný podal

proti predmetnému rozsudku 27. júna 2006 odvolanie. Rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 25. septembra 2008 sa „rozsudok prvého stupňa zamietol s ústnym

odôvodnením, že zákon o pamäti národa zverejnenie opravy neumožňuje“. Rozsudok

krajského súdu k termínu podania sťažnosti právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený

nebol. Z obavy z účinkov fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku však podáva sťažnosť ústavnému súdu bez ohľadu na doručenie písomného

vyhotovenia rozsudku krajského súdu, pretože právnemu zástupcovi sťažovateľa bola

medzičasom doručovaná neidentifikovaná písomnosť, ktorú v lehote stanovenej poštou

nestihol prevziať.

Podľa názoru sťažovateľa nebolo rešpektované jeho právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu mena a ochranu pred zverejňovaním

nepravdivých údajov o jeho osobe v zmysle . Nepravdivý údaj zverejnený

žalovaným mu objektívne spôsobil ujmu na jeho dobrej povesti a osobnej cti tým, že znížil

jeho česť a dôstojnosť v očiach priateľov a známych, ako i v očiach odbornej verejnosti,

keďže pôsobil na rôznych právnických postoch (v rámci prokuratúry, ako predseda senátu

odvolacieho súdu, na ústavnom súde a na iných postoch). Napadnutým zverejnením

nepravdivých údajov žalovaný vážne poškodil postavenie sťažovateľa v spoločnosti, ktoré

si vybudoval svojím profesionálnym pôsobením, osobnými postojmi a prístupom k ľuďom.

Z hľadiska právomoci ústavného súdu treba podľa sťažovateľa vychádzať

zo skutočnosti, že rozsudok krajského súdu je konečný a nemožno voči nemu podať

opravný prostriedok. Preto je oprávnený posúdiť súladnosť rozsudku a súlad zákona

č. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 -

1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti

národa) v znení neskorších predpisov s ústavný súd. Sťažnosť je podaná v zákonnej

dvojmesačnej lehote, a to aj v prípade fikcie nerealizovaného doručenia.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil nesúlad rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2008 s a právnym poriadkom

Slovenskej republiky.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -87 z 25. septembra 2008, ktorý si

ústavný súd zadovážil, vyplýva, že ním bol zmenený výrok rozsudku okresného súdu č. k.

-60 z 19. apríla 2006 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -66

zo 17. mája 2006 o povinnosti žalovaného uverejniť na svojej internetovej stránke

sťažovateľom požadované oznámenie, a to tak, že sa žaloba v tejto časti zamietla. Z doložky

právoplatnosti uvedenej na rozsudku vyplýva, že okresný súd považuje rozsudok krajského

súdu za právoplatný dňom 21. januára 2009.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti rozsudku krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa a sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu treba podanú sťažnosť považovať za neprípustnú.

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, je nepochybné, že krajský

súd v merite veci zmenil rozsudok okresného súdu. Totiž kým okresný súd žalobe

sťažovateľa vyhovel (zaviazal žalovaného uverejniť sťažovateľom požadovaný text na

svojej internetovej stránke), krajský súd tento rozsudok zmenil a žalobu sťažovateľa

zamietol ako právne neopodstatnenú.

Podľa dovolanie je prípustné inter alia aj

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej. To znamená, že sťažovateľ mohol v zákonnej jednomesačnej lehote (§ 240

) podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Dovolanie

považuje ústavný súd za účinný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje, a na použitie

ktorého je sťažovateľ oprávnený v zmysle už uvedeného.

Nevyčerpanie tohto opravného prostriedku zakladá neprípustnosť podanej sťažnosti.

Keďže sťažovateľ nepreukázal, že k nevyužitiu možnosti podať dovolanie došlo

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nebolo potrebné ani zvažovať možnosť

výnimočného postupu vyplývajúceho z ustanovenia .

Z hľadiska ústavného súdu nebolo potrebné ani bližšie skúmať, či rozsudok

krajského súdu naozaj nadobudol 21. januára 2009 právoplatnosť (napríklad právne

účinným náhradným doručením), ako to tvrdí okresný súd. Je vecou sťažovateľa preveriť si

uvedené skutočnosti a vyvodiť patričné závery pre jeho prípadný ďalší postup.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009