Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 105/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. K., K., vo veci namietaného porušenia jej práv postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra

2008 doručená sťažnosť A. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie

svojich práv postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti

s konaním v jednej a tej istej veci, ktorú okresný súd viedol pod dvomi spisovými značkami,

a to pod sp. zn. a sp. zn. .

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od predsedu

okresného súdu informáciu o stave namietaných konaní a predloženie spisu. Predseda

okresného súdu oznámil, že okresný súd „... zistil, že jedna vec bola vedená pod dvoma

spisovými značkami a to sp. zn. a pod sp. zn. . Konanie pod

sp. zn. bolo konanie, ktoré bolo vedené do právoplatnosti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 6. 2000, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Košice I zo dňa 5. 3. 1999 do mimoriadneho dovolania prokurátora Slovenskej

republiky.

Od právoplatnosti dovolacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 3. 2002

bola vec vedená pod sp. zn. a uznesením zo dňa 7. 10. 2003, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2003 bolo konanie právoplatne skončené.“.

Zo spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Konanie začalo návrhom žalobkyne (S., a. s.) z 29. septembra 1997 na vydanie

platobného rozkazu. Po podaní odporu 6. novembra 1997 proti platobnému rozkazu sp. zn.

Rob 2527/97 z 13. októbra 1997 bola vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 30 Cb

93/98. Okresný súd rozsudkom č. k. -14 z 5. marca 1999 zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 1 540 Sk so 17,5 % úrokom. Krajský súd v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -28 z 23. júna 2000 rozsudok okresného

súdu potvrdil, a tento sa stal právoplatným 1. augusta 2000. Na základe mimoriadneho

dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. z 27. marca

2002 napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. júna 2002.

Z Krajského súdu v Bratislave, Justičnej pokladnice 5. marca 2007 bola sťažovateľke

doručená výzva na dobrovoľné plnenie týkajúce sa zaplatenia súdneho poplatku za

odvolanie proti napadnutému rozsudku č. k. -14 z 5. marca 1999. Preto

16. marca 2007 požiadala okresný súd o potvrdenie, že v súvislosti s odvolaním proti

označenému rozsudku zaplatila súdny poplatok. Okresný súd jej však do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu neodpovedal.

V nadväznosti na túto žiadosť predseda okresného súdu spísal 19. apríla 2007 úradný

záznam, v ktorom uviedol, že spis sp. zn. bol omylom v roku 2002 uložený

do archívu a vzhľadom na toto zistenie pridelil vec novému zákonnému sudcovi (pôvodná

zákonná sudkyňa bola preložená na krajský súd). Zákonný sudca 11. mája 2007 vyzval

účastníkov konania, aby oznámili, či trvajú na podanej žalobe z 24. septembra 1997

(doručenej okresnému súdu 29. septembra 1997).

Dňa 11. septembra 2007 obchodná spoločnosť E., s. r. o., oznámila okresnému súdu,

že na ňu bola postúpená pohľadávka pôvodnej žalobkyne aj voči sťažovateľke; vyslovila

súhlas so vstupom do konania a trvala na návrhu (žalobe). Okresný súd v nadväznosti na to

uznesením č. k. -72 z 8. októbra 2007 rozhodol o pripustení vstupu do konania

obchodnej spoločnosti E., s. r. o., namiesto S., a. s.

Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu 20. novembra 2007 podala odvolanie

argumentujúc, že okresný súd uznesením č. k. -17 zo 7. októbra 2003 rozhodol

tak, že konanie v tejto veci zastavil, pretože obchodná spoločnosť E., s. r. o., zobrala návrh

v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Sťažovateľka s tým súhlasila, a aj preto

nežiadala priznať jej vzniknutú škodu a aj trovy konania. Sťažovateľka namietala, že po

štyroch rokoch tá istá spoločnosť vstúpila do konania sp. zn. , a preto

5. decembra 2007 okresnému súdu oznámila, že s rozhodnutím okresného súdu bez

nariadenia pojednávania nesúhlasí, namietla zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu

a priložila k týmto prípisom uznesenie o zastavení konania č. k. -17

zo 7. októbra 2003 s vyznačením jeho právoplatnosti 30. októbra 2003.

Vo vyjadrení k odvolaniu sťažovateľky zo 6. decembra 2007 sama obchodná

spoločnosť E., s. r. o., uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

ide o tú istú vec, ku ktorej došlo v dôsledku chyby pri manipulácií so spismi na

okresnom súde. Súčasne navrhla odvolanie sťažovateľky zamietnuť, pretože bola toho

názoru, že súd musí o návrhu účastníkov konania v súvislosti s postúpenou pohľadávkou

rozhodnúť.

Sťažovateľka bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku 2 000 Sk za rozhodnutie

o námietke zaujatosti z 5. decembra 2007. V nadväznosti na to sťažovateľka žiadosťou

z 3. marca 2008 požiadala vzhľadom na svoju osobnú a sociálnu situáciu o oslobodenie od

súdnych poplatkov; 12. mája 2008 predložila okresnému súdu potvrdenie o svojich

osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Okresný súd uznesením č. k.

-112 z 23. júna 2008 sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov

(toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2008).

Obchodná spoločnosť E., s. r. o., podaním z 30. júna 2008 (doručeným 1. júla 2008)

predložila krajskému súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

Krajský súd uznesením č. k. -117 z 3. júla 2008 rozhodol o odvolaní

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. -72 z 8. októbra 2007,

ktorým pripustil vstup obchodnej spoločnosti E., s. r. o., do konania tak, že toto uznesenie

zrušil. Odôvodnil to tým, že na okresnom súde bola jedna vec vedená pod dvoma spisovými

značkami, a to pod sp. zn. a sp. zn. .

Krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. -117 z 3. júla 2008 uviedol:

„Po právoplatnom rozhodnutí o zastavení konania už nie je možné vo veci samej

ďalej konať. Okrem toho o návrhu, o ktorom súd prvého stupňa rozhodoval, bolo už

právoplatne rozhodnuté uznesením z 8. .

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 221

ods. 1 písm. d) napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o pripustení zmeny v osobe

žalobcu zrušil. Vzhľadom na uvedené je už bezpredmetné rozhodovať o vylúčení sudcov

Okresného súdu Košice I.“

Aj po tomto rozhodnutí okresný súd žiadal 2. októbra 2008 od sťažovateľky

potvrdenie, že zaplatila súdny poplatok 500 Sk za odvolanie proti rozsudku č. k.

-14 z 5. marca 1998, ktorý mala zaplatiť na základe uznesenia č. k.

-17, ktoré prevzala 3. júna 1998. Sťažovateľka v písomnej korešpondencii

s okresným súdom uviedla, že v roku 2003 bolo konanie vedené proti nej právoplatne

skončené v jej prospech, a tak v roku 2005 veci skartovala, takže nemá žiadny doklad.

Okresný súd vo svojom vyjadrení sťažovateľke z 19. januára 2009 v súlade

s uznesením krajského súdu č. k. -117 z 3. júla 2008 k oslobodeniu od

súdnych poplatkov uviedol, že konanie bolo právoplatne skončené 30. októbra 2003

a vo veci už nemožno konať. Čo sa týka oslobodenia od súdnych poplatkov (v súvislosti

s požadovaným zaplatením súdneho poplatku 500 Sk za odvolanie podané v roku 1998)

konštatoval, že „Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má

i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú)“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je jej podanie

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ).

Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základných

práv, za ktoré považuje prieťahy v konaní, nezákonné uznesenia a vedenie dvoch konaní

v jednej veci.

Ústavný súd zistil, že vec sťažovateľky bola vedená na okresnom súde pod dvomi

spisovými značkami, nie však súbežne, ale v časovej následnosti, ktorej časovou hranicou

bolo právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. z 27. marca 2002

(právoplatné 6. júna 2002), keď do právoplatnosti tohto rozhodnutia bola vec vedená pod

sp. zn. a po tomto dátume pod sp. zn. .

Konanie vedené pod sp. zn. bolo teda právoplatne skončené uznesením

okresného súdu č. k. -17 zo 7. októbra 2003 (právoplatné 30. októbra 2003).

V konaní pod sp. zn. v tej istej veci sa pokračovalo (v dôsledku manipulačnej

chyby so spismi). Krajský súd v uznesení sp. zn. z 3. júla 2008 potvrdil

právoplatné skončenie konania vedeného pod sp. zn. 30. októbra 2003 s tým,

že po právoplatnom skončení konania už nemožno vo veci samej konať.

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu svoju sťažnosť 11. septembra 2008. Znamená

to, že ju doručila po uplynutí lehoty ustanovenej v (keď

aj krajský súd konštatoval právoplatné skončenie konania 30. októbra 2003), t. j.

oneskorene, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Jedinou otvorenou otázkou, ktorá ostala v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn.

, je otázka zaplatenia súdneho poplatku (500 Sk) a jeho vymáhania Krajským

súdom v Bratislave, Justičnou pokladnicou, ktorý mala sťažovateľka zaplatiť na základe

uznesenia č. k. -17, ktoré prevzala 3. júna 1998. Sťažovateľka sama

nespochybňuje nezaplatenie súdneho poplatku, naopak, žiadosťou z 28. októbra 2008

požiadala spätne o oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto otázka však nepatrí

do právomoci ústavného súdu a ústavný súd ju nemôže riešiť v konaní o sťažnosti. Ústavný

súd preto túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Navyše zo spisu

ústavný súd zistil, že všeobecné súdy t. č. túto otázku aj riešia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ustanovení advokáta a o ďalších otázkach, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti

požadovala riešiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009