Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 127/09
PDF · 155.14 KB
No categories available
IV. ÚS 127/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. G., S., zastúpeného advokátkou JUDr. A. L., S., vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
rozhodnutím S., B., v konaní vedenom pod sp. zn. 480 302 1820 0 z 21. januára 2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2009
doručená sťažnosť M. G., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. L.,
S., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) rozhodnutím S., B. (ďalej len „poisťovňa“), v konaní vedenom pod sp. zn.
480 302 1820 0 z 21. januára 2009.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«V roku 1997 dňom 31. júla som ukončil služobný pomer policajta a ako 49 ročný
som sa stal poberateľom „príspevku za službu“ vo výške 33 % z dovtedy poberaného
služobného príjmu. Pre svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý v roku 2002 vyústil do infarktu
miokardu som už nikde nepracoval a lekár mi navrhoval invaliditu. Vzhľadom ku
skutočnosti, že dovŕšením 55 rokov fyzického veku dňom 2. 3. 2003 mi vznikal podľa platnej
právnej úpravy nárok na poberanie starobného dôchodku, obrátil som sa so žiadosťou
o jeho priznanie na Sociálnu poisťovňu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 7. 5. 2003
čís. 4803021820 (Príloha 1 d.) mi bol priznaný starobný dôchodok vo výške 8.697,- Sk
dňom 2. 3. 2003. Pri jeho vymeraní mi boli zarátané všetky riadne odpracované roky pre
dôchodok v civilnom zamestnaní, v služobnom pomere ako aj roky vojenskej základnej
služby v celkovom trvaní 34 rokov.
Následne Sociálna poisťovňa svojím novým rozhodnutím zo dňa 10. 7. 2003 čís.
4803021820 mi odňala starobný dôchodok dňom 2. 8. 2003 čo odôvodňovala novou
právnou úpravou, ktorá požaduje okrem služobného pomeru dĺžku ďalšieho zamestnania
aspoň 25 rokov. (Príloha 1 c.)
Keďže takáto požiadavka s prihliadnutím na môj fyzický vek a zdravotný stav je
nesplniteľná a keď takýmto úradným postupom sa s mojou osobou zaobchádzalo menej
priaznivo ako s inými osobami v rovnakom postavení považoval som takýto postup ako
priamu diskrimináciu, ktorá je podľa Ústavy SR neprípustná a preto som sa odvolal proti
tomuto rozhodnutiu.
V odvolacom procese ktorý skončil rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pre mňa
úspešne, bola vec vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. (Príloha 2 d.)
Do dnešného dňa kedy predkladám svoju sťažnosť Ústavnému súdu SR, aby som
splnil zákonom stanovenú podmienku možnosti obrátiť sa aj na Európsky súd pre
porušovanie ľudských práv a slobôd: nebola Sociálna poisťovňa ochotná uviesť vec
do pôvodného stavu a nahradiť mi škodu spôsobenú porušovaním zákonov, neakceptovala
súdne rozhodnutia, ale formou obštrukcií a prieťahov sa preukázateľne usiluje moje
základné práva a slobody odnímať, rušiť a postupne viesť do premlčania (Prílohy 1 a 3.)
Dnes ako 61 ročný s podlomeným zdravím a poučený 5,5 ročnými skúsenosťami, mám
vlastné poznatky o právnych istotách a o vymožiteľnosti práva v demokratickom a právnom
štáte.»
Sťažovateľ tvrdí, že jeho práva sú vydanými rozhodnutiami poisťovne porušované
tým, že:
„1. Odnímajú a rušia môj zákonný nárok na poberanie dôchodku a to podľa
dodatočných retroaktívne aplikovaných požiadaviek - odpracovať 25 rokov v zamestnaní
okrem rokov započítaného služobného pomeru.
2. Takýmto spôsobom (viď. bod 1) zaobchádzajú so mnou menej priaznivo ako
s ostatnými osobami v rovnakom postavení, ktorým dôchodok nerušia ani nekrátia. Som
teda priamo diskriminovaný a to aj napriek tomu, že to Ústava SR nepripúšťa v akejkoľvek
podobe.
3. Moje postavenie diskriminovaného a poškodeného občana pretrváva už 5,5 rokov.
Moje výzvy na odstránenie diskriminácie a uvedenie do pôvodného stavu, ako aj nahradenie
škôd ktoré mi Sociálna poisťovňa spôsobila, zostávajú neriešené rovnako ako opakované
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci.
4. Ani posledné vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 1. 2009 doručené
mi 3. 2. 2009 nerieši odstránenie diskriminácie ani nahradenie spôsobenej škody. Naopak
novým - poškodzujúcim spôsobom znovu vypočítava môj dôchodok, hoci bol už právoplatne
vypočítaný a priznaný podľa aktuálnej právnej úpravy v čase, v ktorom mi náležal.
Suma o ktorú mi bol dňom 2. 8. 2003 môj dôchodok krátený je 2.403,- Sk mesačne
Suma novopriznaná dňom 21. 1. 2009 predstavuje 749,- Sk mesačne.
Rozdiel, ktorým mám byť ďalej poškodzovaný predstavuje 1.654,- Sk mesačne.
V tomto hrubom vyčíslení nie je zarátaná valorizácia dôchodkov ktorá v priebehu 5,5 rokov
prebiehala.
Takýto postup Sociálnej poisťovne vnímam ako pokračovanie v prieťahoch ktorými
sa sleduje postupným scudzovaním dosiahnuť úplné premlčanie mojich zákonných
náležitostí a práv na ich priznanie.“
Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„1. že Ústavný súd v súlade s článkom 127 ods. 1 Ústavy SR bude o tejto sťažnosti
rozhodovať a že vo svojom rozhodnutí vyslovene potvrdí, že sú porušované základné práva
sťažovateľa dané v článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a z toho dôvodu predmetné rozhodnutie
Sociálnej poisťovne čís. 4803021820 0 zo dňa 21. 1. 2009 zruší.
2. že, Ústavný súd vráti vec na ďalšie konanie v ktorom v súlade s ustanovením
článku 127 ods. 2 Ústavy SR prikáže Sociálnej poisťovni ktorá porušila základné práva
podľa ods. 1 aby obnovila stav pred porušením.
3. že, Ústavný súd v súlade s ustanovením článku 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva
poškodenému primerané finančné odškodnenie Sociálnou poisťovňou formou vrátenia
dlžnej čiastky zväčšenej o príslušné percentá ktorými boli v danom období dôchodky
valorizované spolu s prirátaním úrokov z omeškania ktoré sú dvojnásobkom aktuálnej
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ak je v určitej veci
oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu.
Uvedený záver potvrdzuje aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Platí
to aj pre sťažovateľom predložené a napadnuté ostatné rozhodnutie poisťovne
z 21. januára 2009 tak, ako to je uvedené v poučení tohto rozhodnutia.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom
súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným
zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy, pričom za orgán verejnej správy sa na
účely konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („Správne súdnictvo“)
považuje aj poisťovňa, ktorej nečinnosť sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam
poisťovne ako orgánu verejnej správy je na základe návrhu sťažovateľa oprávnený
rozhodnúť v rámci správneho súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc všeobecného súdu
nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (mutatis mutandis IV. ÚS 78/04).
Ak sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že poisťovňa pokračuje v prieťahoch,
ktorými chce dosiahnuť premlčanie jeho práv, ústavný súd uvádza, že podľa § 250t ods. 1
OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez
vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je
v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy
vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Vychádzajúc z uvedených právnych záverov a skutkového stavu opísaného
sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127
ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto
sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej
právomoci (podobne napr. IV. ÚS 49/04, II. ÚS 59/04 alebo IV. ÚS 78/04).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. apríla 2009