Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 127/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. G., S., zastúpeného advokátkou JUDr. A. L., S., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 2

rozhodnutím S., B., v konaní vedenom pod sp. zn. z 21. januára 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2009

doručená sťažnosť M. G., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. L.,

S., vo veci namietaného porušenia a 2 (ďalej len

„ústava“) rozhodnutím S., B. (ďalej len „poisťovňa“), v konaní vedenom pod sp. zn.

480 302 1820 0 z 21. januára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«V roku 1997 dňom 31. júla som ukončil služobný pomer policajta a ako 49 ročný

som sa stal poberateľom „príspevku za službu“ vo výške 33 % z dovtedy poberaného

služobného príjmu. Pre svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý v roku 2002 vyústil do infarktu

miokardu som už nikde nepracoval a lekár mi navrhoval invaliditu. Vzhľadom ku

skutočnosti, že dovŕšením 55 rokov fyzického veku dňom 2. 3. 2003 mi vznikal podľa platnej

právnej úpravy nárok na poberanie starobného dôchodku, obrátil som sa so žiadosťou

o jeho priznanie na Sociálnu poisťovňu. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 7. 5. 2003

čís. 4803021820 (Príloha 1 d.) mi bol priznaný starobný dôchodok vo výške 8.697,- Sk

dňom 2. 3. 2003. Pri jeho vymeraní mi boli zarátané všetky riadne odpracované roky pre

dôchodok v civilnom zamestnaní, v služobnom pomere ako aj roky vojenskej základnej

služby v celkovom trvaní 34 rokov.

Následne Sociálna poisťovňa svojím novým rozhodnutím zo dňa 10. 7. 2003 čís.

4803021820 mi odňala starobný dôchodok dňom 2. 8. 2003 čo odôvodňovala novou

právnou úpravou, ktorá požaduje okrem služobného pomeru dĺžku ďalšieho zamestnania

aspoň 25 rokov. (Príloha 1 c.)

Keďže takáto požiadavka s prihliadnutím na môj fyzický vek a zdravotný stav je

nesplniteľná a keď takýmto úradným postupom sa s mojou osobou zaobchádzalo menej

priaznivo ako s inými osobami v rovnakom postavení považoval som takýto postup ako

priamu diskrimináciu, ktorá je podľa SR neprípustná a preto som sa odvolal proti

tomuto rozhodnutiu.

V odvolacom procese ktorý skončil rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pre mňa

úspešne, bola vec vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. (Príloha 2 d.)

Do dnešného dňa kedy predkladám svoju sťažnosť Ústavnému súdu SR, aby som

splnil zákonom stanovenú podmienku možnosti obrátiť sa aj na Európsky súd pre

porušovanie ľudských práv a slobôd: nebola Sociálna poisťovňa ochotná uviesť vec

do pôvodného stavu a nahradiť mi škodu spôsobenú porušovaním zákonov, neakceptovala

súdne rozhodnutia, ale formou obštrukcií a prieťahov sa preukázateľne usiluje moje

základné práva a slobody odnímať, rušiť a postupne viesť do premlčania (Prílohy 1 a 3.)

Dnes ako 61 ročný s podlomeným zdravím a poučený 5,5 ročnými skúsenosťami, mám

vlastné poznatky o právnych istotách a o vymožiteľnosti práva v demokratickom a právnom

štáte.»

Sťažovateľ tvrdí, že jeho práva sú vydanými rozhodnutiami poisťovne porušované

tým, že:

„1. Odnímajú a rušia môj zákonný nárok na poberanie dôchodku a to podľa

dodatočných retroaktívne aplikovaných požiadaviek - odpracovať 25 rokov v zamestnaní

okrem rokov započítaného služobného pomeru.

2. Takýmto spôsobom (viď. bod 1) zaobchádzajú so mnou menej priaznivo ako

s ostatnými osobami v rovnakom postavení, ktorým dôchodok nerušia ani nekrátia. Som

teda priamo diskriminovaný a to aj napriek tomu, že to SR nepripúšťa v akejkoľvek

podobe.

3. Moje postavenie diskriminovaného a poškodeného občana pretrváva už 5,5 rokov.

Moje výzvy na odstránenie diskriminácie a uvedenie do pôvodného stavu, ako aj nahradenie

škôd ktoré mi Sociálna poisťovňa spôsobila, zostávajú neriešené rovnako ako opakované

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci.

4. Ani posledné vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 1. 2009 doručené

mi 3. 2. 2009 nerieši odstránenie diskriminácie ani nahradenie spôsobenej škody. Naopak

novým - poškodzujúcim spôsobom znovu vypočítava môj dôchodok, hoci bol už právoplatne

vypočítaný a priznaný podľa aktuálnej právnej úpravy v čase, v ktorom mi náležal.

Suma o ktorú mi bol dňom 2. 8. 2003 môj dôchodok krátený je 2.403,- Sk mesačne

Suma novopriznaná dňom 21. 1. 2009 predstavuje 749,- Sk mesačne.

Rozdiel, ktorým mám byť ďalej poškodzovaný predstavuje 1.654,- Sk mesačne.

V tomto hrubom vyčíslení nie je zarátaná valorizácia dôchodkov ktorá v priebehu 5,5 rokov

prebiehala.

Takýto postup Sociálnej poisťovne vnímam ako pokračovanie v prieťahoch ktorými

sa sleduje postupným scudzovaním dosiahnuť úplné premlčanie mojich zákonných

náležitostí a práv na ich priznanie.“

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. že Ústavný súd v súlade s článkom 127 ods. 1 SR bude o tejto sťažnosti

rozhodovať a že vo svojom rozhodnutí vyslovene potvrdí, že sú porušované základné práva

sťažovateľa dané v článku 12 ods. 1 a 2 SR a z toho dôvodu predmetné rozhodnutie

Sociálnej poisťovne čís. 4803021820 0 zo dňa 21. 1. 2009 zruší.

2. že, Ústavný súd vráti vec na ďalšie konanie v ktorom v súlade s ustanovením

článku 127 ods. 2 SR prikáže Sociálnej poisťovni ktorá porušila základné práva

podľa ods. 1 aby obnovila stav pred porušením.

3. že, Ústavný súd v súlade s ustanovením článku 127 ods. 3 SR priznáva

poškodenému primerané finančné odškodnenie Sociálnou poisťovňou formou vrátenia

dlžnej čiastky zväčšenej o príslušné percentá ktorými boli v danom období dôchodky

valorizované spolu s prirátaním úrokov z omeškania ktoré sú dvojnásobkom aktuálnej

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ak je v určitej veci

oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu.

Uvedený záver potvrdzuje aj , podľa ktorého

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Platí

to aj pre sťažovateľom predložené a napadnuté ostatné rozhodnutie poisťovne

z 21. januára 2009 tak, ako to je uvedené v poučení tohto rozhodnutia.

Podľa (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa (ďalej aj „OSP“) v občianskom

súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným

zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy, pričom za orgán verejnej správy sa na

účely konania podľa piatej časti („Správne súdnictvo“)

považuje aj poisťovňa, ktorej nečinnosť sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo vzťahu k namietaným rozhodnutiam

poisťovne ako orgánu verejnej správy je na základe návrhu sťažovateľa oprávnený

rozhodnúť v rámci správneho súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc všeobecného súdu

nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom (mutatis mutandis ).

Ak sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že poisťovňa pokračuje v prieťahoch,

ktorými chce dosiahnuť premlčanie jeho práv, ústavný súd uvádza, že podľa § 250t ods. 1

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je

v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy

vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Vychádzajúc z uvedených právnych záverov a skutkového stavu opísaného

sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127

ods. 1 v spojení s a ), a preto

sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci (podobne napr. , alebo ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009