Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 145/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. P., K., vo veci namietaného porušenia základného

práva zaručeného v rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 23. mája 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

20. októbra 2008 a 27. októbra 2008 poštou doručená sťažnosť Ing. V. P., K. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 41 ods. 1

(ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. mája 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 2. októbra 2007 bol maloletý M. P. (ďalej len

„maloletý“) zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej mamy V. J. (ďalej len

„stará mama“), sťažovateľ ako otec maloletého bol zaviazaný prispievať na jeho výživu

a zároveň bol upravený jeho styk s maloletým. Na základe odvolania sťažovateľa krajský

súd napadnutým rozsudkom sp. zn. z 23. mája 2008 zmenil rozsudok

okresného súdu tak, že návrh starej mamy na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej

starostlivosti zamietol a upravil styk starej mamy s maloletým tak, že je oprávnená mať

maloletého u seba každý týždeň od štvrtka po skončení vyučovania do pondelka pred

začiatkom vyučovania.

Sťažovateľ namietal, že uvedeným rozsudkom krajský súd v skutočnosti neupravil

styk starej mamy s maloletým, ale rozhodol „o systéme striedavej výchovy“ sťažovateľa ako

otca maloletého s jeho starou mamou, čím porušil ustanovenie , podľa ktorého

„Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli

rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“, pričom ide o ustanovenie čl. 41 ods. 4

, zatiaľ čo sťažovateľ v sťažnosti v súvislosti s citovaným ustanovením uvádza, a to aj

v petite sťažnosti, . Vzhľadom na skutočnosť, že

o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov účinný v rozhodnom čase neupravoval

otázku „striedavej výchovy“, sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za

rozhodnutie nad rámec zákona.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva: „Sťažovateľ Ing. V. P. sa domnieva, že Krajský súd v

Košiciach vydal napadnutý výrok o styku starej matky V. J. s mal. M. P. jednak z dôvodu

predsudkov týkajúcich sa schopnosti otca ako rodiča riadne vychovávať mal. dieťa, ako aj

predsudkov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a stanovenej diagnózy schizofrénia, keďže

z ľudí trpiacimi duševnými chorobami a poruchami má naša spoločnosť strach, v minulosti

v komunistickom režime bola ich existencia potieraná akoby neexistovali, s ani v súčasnosti

nie je schopná naša spoločnosť poskytnúť im pomoc potrebnú na ich začlenenie sa do

spoločnosti a prijať ich s ich zdravotným postihnutím.

Podľa názoru súdu stará matka mal. V. J. napriek tomu, že trpí depresiami, ktoré

môžu viesť k suicidiálnym pokusom je vzhľadom na svoje pohlavie lepšie spôsobilá

vychovávať mal. dieťa ako otec dieťaťa.

Uvedený názor súdu vyplýva pravdepodobne z dlhoročnej zaužívanej súdnej praxe,

že mal. dieťa má byť zverené do výchovy matky a že otec nie je ako rodič spôsobilý

zabezpečiť riadnu výchovu mal. dieťaťa tak ako matka, a taktiež z diskriminácie otcov

v nasej spoločnosti v súvislosti s rodičovskými právami.“

1.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. -137

(7206221226) vo veci maloletého M. P. bývajúceho u otca, zastúpeného kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Košice II, dieťaťa rodičov neb. Ing.

I. P. a otca Ing. V. P. bývajúceho v K., na návrh starej matky V. J. bývajúcej v K., v konaní

o náhradnú osobnú starostlivosť, výrokom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

-137 (7206221266) zo dňa 23. 5. 2008, ktorým upravil styk starej matky

V. J. s mal. M. P. tak, že je oprávnená mať dieťa u seba každý týždeň od štvrtka do pondelka

s tým, že dieťa vyzdvihne zo školy, ktorú maloletý navštevuje, vo štvrtok po vyučovaní a na

tom istom mieste ho odovzdá v pondelok pred začatím vyučovania, porušil právo

sťažovateľa Ing. V. P. podľa .

2. Výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -137

(7208221226) zo dna 23. 5. 2008, ktorým upravil styk starej matky V. J. a mal. M. P. tak, že

je oprávnená mať dieťa u seba každý týždeň od štvrtka do pondelka s tým, že dieťa

vyzdvihne zo školy, ktorú maloletý navštevuje, vo štvrtok po vyučovaní a na tom istom

mieste ho odovzdá v pondelok pred začatím vyučovania, zrušuje a v tejto zrušenej časti vec

vracia Krajskému súd v Košiciach, aby o nej znovu naj konal a rozhodol.

3. Sťažovateľovi Ing. V. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

50.000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je mu Krajský súd v Košiciach

povinný vyplatiť do 60 dní od doručenia tohto nálezu.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný sťažovateľovi Ing. V. P. zaplatiť náhradu trov

konania vo výške 5.812,- Sk (slovom päťtisícosemstodvadsať slovenských korún) na účet

právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. M. D. advokátky do 60 dni od doručenia tohto

nálezu.“

2. V súvislosti s právnym zastúpením sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je

potrebné konštatovať, že k sťažnosti síce bolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa advokátkou Mgr. M. D., K., avšak toto „Plnomocenstvo“ nespĺňa základnú

náležitosť podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého sa

v splnomocnení musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom

(navyše splnomocnenie predložené sťažovateľom bolo udelené ešte v roku 2006 a je v ňom

uvedená adresa sídla advokátky odlišná od adresy jej sídla uvedenej v sťažnosti). Vzhľadom

na uvedené ústavný súd bol toho názoru, že sťažovateľ nie je v konaní pred ústavným

súdom právne zastúpený advokátom. Napriek tomu ústavný súd nevyzval sťažovateľa na

predloženie kvalifikovaného splnomocnenia, pretože aj keby absencia povinného zastúpenia

bola predložením relevantnej plnej moci odstránená, nič by to nemohlo zmeniť na ďalej

uvedených záveroch o zjavnej neopodstatnenosti podanej ústavnej sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom krajského súdu č. k.

-137 z 23. mája 2008, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu č. k.

-87 z 2. októbra 2007, bol porušený . Napadnutý rozsudok

krajského súdu nadobudol podľa zistenia ústavného súdu právoplatnosť 28. augusta 2008.

1. Sťažnosť bola ústavnému súdu podaná faxom (elektronickými prostriedkami)

20. októbra 2008 a sťažovateľ túto sťažnosť písomne doplnil podaním odovzdaným na

poštovú prepravu 27. októbra 2008, pričom v tento deň bola zásielka doručená aj ústavnému

súdu.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej,

ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením

jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Sťažovateľ podal teda sťažnosť faxom 20. októbra 2008 a písomne ho doplnil až

27. októbra 2008, t. j. po viac ako troch dňoch od jeho podania elektronickými

prostriedkami, preto ústavný súd na elektronické podanie sťažovateľa neprihliadal a

sťažnosť posudzoval, ako keby bola prvýkrát včas podaná 27. októbra 2008.

2. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal, že napadnutým rozsudkom

krajského súdu bolo porušené jeho základné právo zaručené v (avšak

pokiaľ sa v petite sťažnosti uvádza , ústavný súd to vzhľadom na obsah

sťažnosti považoval za chybu v písaní, pozn.), podľa ktorého: „Starostlivosť o deti a ich

výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva

rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len

rozhodnutím súdu na základe zákona.“

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, a iné).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,

resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv

(napr. , , ).

Je potrebné uviesť, že námietky vznesené sťažovateľom nie je možné považovať za

dôvodné. Krajský súd v napadnutom rozsudku ústavnekonfomným postupom (ktorý inak

napadnutý ani nebol) a v súlade s relevantnými hmotnoprávnymi podmienkami

dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a prečo

upravil styk starej matky s maloletým tak, ako to je uvedené vo výroku napadnutého

rozhodnutia, keď v odôvodnení tohto rozsudku okrem iného uviedol:

„(...) Odvolací súd doplneným dokazovaním skutkového stavu zisteného súdom

prvého stupňa dospel k záveru, že je v záujme maloletého so zreteľom na zabezpečenie jeho

práva byť osobne vychovávaný rodičom, aby bol v osobnej starostlivosti otca, ktorému

v súčasnosti nebráni žiadna prekážka realizovať svoje právo rodiča, t. j. osobne sa starať

o maloletého. Otec v súčasnosti vytvoril maloletému bezkonfliktné, vyrovnané rodinné

prostredie, v ktorom maloletý už nadobudol pocit bezpečia a istoty. Takýto záver dovoľuje

aj nepochybne zistená skutočnosť, že otec sa o maloletého riadne stará od leta roku 2006,

preto odvolací súd dospel k záveru, že ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti otca

je aj v súlade so zásadou stálosti výchovného prostredia, určenou rozhodujúcimi

okolnosťami preukázanými v priebehu celého konania. Pretože odvolací súd nezistil

v súčasnosti dôvody, pre zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej

matky, dôsledne rešpektujúc vyššie uvedené právo rodiča a dieťaťa zmenil napadnutý

rozsudok podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vzhľadom na špecifiká tejto veci, spočívajúce

v citovej viazanosti maloletého na starú matku po smrti jeho matky, odvolací súd upravil

styk starej matky s maloletým, pretože dospel k presvedčeniu, že upravený styk maloletého

so starou matkou je v jeho záujme a vyžadujú si to pomery v rodine. Bez ďalšieho je

v záujme maloletého, aby sa so starou matkou stretával, ku ktorej prechováva citový vzťah

a stará matka môže rozhodne pozitívne obohatiť celkový ale najmä citový vývoj maloletého.

Rozsah úpravy styku starej matky s maloletým zodpovedá zistenému skutkovému stavu ale

tiež špecifikám tejto právnej veci, spočívajúcim aj v tom, že rodina maloletého pred smrťou

jeho matky bývala u starej matky, ktorá v značnej miere participovala na starostlivosti

o maloletého a na toto prostredie je mal. zvyknutý a citovo viazaný. Stará matka po smrti

matky maloletého môže aspoň čiastočne suplovať rolu matky vo vývoji maloletého. (...)“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na aplikáciu relevantných

hmotnoprávnych ustanovení uvedených v napadnutom rozsudku toto rozhodnutie krajského

súdu nemožno považovať z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia za nesprávne ani za

arbitrárne, ale ani za nedostatočne zdôvodnené. Treba zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že

všeobecný súd nerozhodol v súlade s predstavami sťažovateľa, neznamená nezákonnosť,

resp. neústavnosť rozhodnutia. Nie je totiž súčasťou základného práva na súdnu ochranu,

resp. na spravodlivé súdne konanie právo účastníka konania na rozhodnutie v súlade s jeho

predstavami.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009