Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 110/09
PDF · 134.11 KB
No categories available
III. ÚS 110/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. F., nar..., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom
JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2
a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave z 3. februára
2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 6/09, ako aj porušenia jeho práva na obhajobu
postupom Vojenskej prokuratúry a iných orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej
veci a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára
2009 doručená sťažnosť J. F. (ďalej len „sťažovateľ“) označená ako „Sťažnosť pre
porušenie urýchlenosti konania KS BA I a porušenie práva na obhajobu Vojenskou
prokuratúrou“, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 3. februára 2009 v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Tos 6/09, v ktorom krajský súd nerozhodol neodkladne o otázke
sťažovateľovej väzby, ako aj porušenie svojho práva na obhajobu postupom Vojenskej
prokuratúry a iných orgánov činných v trestnom konaní tým, že jeho bývalý právny
zástupca nebol prítomný pri výsluchu poškodenej.
Sťažovateľ v závere uviedol, že «Vojenská prokuratúra, ako aj OČTK hrubo porušili
moje práva na obhajobu zaručujúce mi „Dohovor“ ako aj Ústava SR a preto žiadam
ÚS SR, aby nariadil KS BA I, aby ma neodkladne prepustil z väzby na slobodu.».
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia
návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy túto
poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, a to za presne
vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania návrhu na začatie
konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené napr. v § 20, § 49, § 50 a § 53 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka,
kto ho podáva, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, t. j. ktoré
základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie
napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva
alebo slobody, proti komu sťažnosť smeruje, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
K návrhu sa musí pripojiť aj kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz
o inom zásahu.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde).
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že porušenia jeho základného práva na obhajobu sa
mala dopustiť najmä vojenská prokuratúra a iné orgány činné v trestnom konaní svojím
postupom (bližšie tieto orgány vôbec nešpecifikoval ani neoznačil konanie, v ktorom malo
dôjsť k porušeniu jeho základných práv). Sťažovateľ v sťažnosti ani neformuloval jasne
a zrozumiteľne návrh na rozhodnutie (akého rozhodnutia sa domáha) a neoznačil
navrhované dôkazy. Rovnako jeho sťažnosť nie je riadne odôvodnená.
Taktiež sťažovateľ nepripojil k sťažnosti kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo dôkaz o inom zásahu vzťahujúce sa na trestnú vec sťažovateľa, ktorým malo dôjsť
k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4
dohovoru a ani iné súvisiace podania (napr. žiadosť o prepustenie z väzby a podobne).
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nemá zákonom predpísané náležitosti napriek
tomu, že sťažovateľ je v konaní zastúpený advokátom.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 269/08).
Ústavný súd k tomu poznamenáva, že nie je povinný nahradzovať subjekty
oprávnené a povinné poskytovať právnu pomoc a odstraňovať nedostatky podaní
sťažovateľov, najmä ak ide o taký rozsah nedostatkov, ktorý bráni aj predbežnému
prerokovaniu sťažnosti podľa § 25 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným odborníkom v oblasti práva (advokátom),
ktorý mal možnosť osloviť ústavný súd podaním (sťažnosťou), ktoré by spĺňalo zákonné
náležitosti vyžadované zákonom o ústavnom súde. Keďže podanie a samotná formulácia
návrhu rozhodnutia bez presného označenia porušovateľov a práv, ktorých porušenie by mal
ústavný súd vysloviť, nezodpovedá uvedeným zákonným požiadavkám, ústavný súd
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. apríla 2009