Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 167/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. B., P., Česká republika, zastúpenej advokátkou

JUDr. M. T., K., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2009

doručená sťažnosť Mgr. M. B., P., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 10. februára 2006 podal žalobca J. B.

(ďalej len „žalobca“) na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhal zriadenia vecného

bremena na nehnuteľnosti v k. ú. P., vedenej na LV č. 908, parc. č. 479/1. Konanie bolo

vedené na okresnom súde pod sp. zn. , v ktorom bola sťažovateľka žalovanou.

Sťažovateľka nesúhlasila so zriadením vecného bremena a žiadala predmetnú žalobu

zamietnuť, zároveň namietala procesnú chybu okresného súdu, ktorý pripustil zmenu

žaloby, a to, že do konania boli namiesto pôvodného žalobcu pripustené jeho tri deti. Boli

vykonané štyri pojednávania a ohliadka na mieste, po ktorých okresný súd rozsudkom

z 10. marca 2008 rozhodol, že žalobcovia nadobudli právo vecného bremena zodpovedajúce

právu prechodu na spornej parcele. Proti predmetnému rozsudku podala sťažovateľka

odvolanie, ktorým žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

Krajský súd na pojednávaní 6. októbra 2008 rozsudkom sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Sťažovateľka proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu 18. novembra 2008

podala dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý

dovolanie sťažovateľky uznesením sp. zn. z 27. januára 2009 odmietol.

Podľa sťažovateľky rozhodnutím okresného súdu a krajského súdu došlo

k neprirodzenému obmedzeniu jej vlastníckeho práva, čím podľa nej došlo k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a trovy právneho zastúpenia v sume 245,70 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začína plynúť dňom, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poslednom účinnom opravnom prostriedku, ktorý

zákon na ochranu práva poskytuje, t. j. v danom prípade dňom právoplatnosti rozsudku

okresného súdu č. k. -127 z 10. marca 2008 v spojení s rozsudkom krajského súdu

č. k. -162 zo 6. októbra 2008, proti ktorým podala sťažovateľka dovolanie

18. novembra 2008, to znamená, že tieto napadnuté rozhodnutia museli byť právoplatné

najneskôr 18. novembra 2008. Predmetná ústavná sťažnosť bola podaná až 9. apríla 2009,

teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh

konania pred ústavným súdom.

Dovolanie sťažovateľky bolo v predmetnej veci odmietnuté uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 27. januára 2009 ako neprípustné, pričom v tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľky v danej

veci nemohlo založiť plynutie predmetnej lehoty, pretože podanie neprípustného dovolania

nemožno z hľadiska považovať za účinný prostriedok nápravy. Toto

rozhodnutie najvyššieho súdu nemožno preto považovať za kvalifikovanú právnu

skutočnosť, od ktorej začína plynúť lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 53 ods. 3

.

V prípadoch, keď je dovolanie neprípustné, nemožno dovolanie považovať za

procesný prostriedok, ktorý zákon na ochranu základných práv a slobôd poskytuje. V takých

prípadoch lehota na podanie ústavnej sťažnosti plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu. Uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania

z dôvodu jeho neprípustnosti treba považovať za rozhodnutie deklaratórnej povahy, ktoré

autoritatívne konštatuje neexistenciu práva, v danom prípade práva podať dovolanie proti

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Vzhľadom na to, že ústavnou sťažnosťou napadnutý rozsudok okresného súdu

v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť ešte predtým, ako sa

sťažovateľka obrátila neprípustným dovolaním na najvyšší súd, predmetná sťažnosť bola

podaná v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v .

Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou v sťažnosti uvedených námietok

voči týmto rozhodnutiam všeobecných súdov. Neprípustné dovolanie nemožno totiž

z hľadiska považovať za účinný a dostupný právny prostriedok

nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa

tohto článku , a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty

na podanie sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať (mutatis mutandis ,

, , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009