Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 173/09
PDF · 145.9 KB
No categories available
II. ÚS 173/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., T., vo veci namietaného porušenia bližšie
neoznačených práv v konaní vedenom Obvodným úradom T. pod sp. zn. 207/2006/01467/PI
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2009
doručená sťažnosť Ing. J. G., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta svoje bližšie
neoznačené práva v konaní vedenom Obvodným úradom T. (ďalej len „obvodný úrad“) pod
sp. zn. 207/2006/01467/PI. Sťažnosť bola podaná osobne do podateľne ústavného súdu
15. apríla 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že 25. augusta 2005 sťažovateľa fyzicky napadol M. B. (ďalej
len „B.“). Sťažovateľ utrpel úraz a jeho následkom doživotne oslepol na pravé oko.
Po policajnom vyšetrovaní bola vec prokurátorom postúpená obvodnému úradu na
priestupkové konanie, a to 15. septembra 2005. Rozhodnutím obvodného úradu sp. zn.
207/2006/01467/PI z 5. júna 2006 bolo priestupkové konanie zastavené. Podľa názoru
obvodného úradu spáchanie skutkov nebolo B. preukázané. Toto rozhodnutie je v rozpore
so zákonom a bolo vydané bez dostatočného zisťovania skutkového stavu. Nebolo ani
sťažovateľovi doručené. Sťažovateľ sa až 23. marca 2007 dozvedel, že priestupkové
konanie bolo už ukončené jeho zastavením. Sťažovateľ 5. apríla 2007 podal proti
rozhodnutiu obvodného úradu odvolanie, o ktorom však nebolo rozhodnuté. Následne
27. septembra 2007 podal žalobu Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“), ktorý
ju postúpil z dôvodu vecnej príslušnosti Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský
súd“). Krajský súd posúdil žalobu ako podnet na mimoodvolacie konanie a podanie
sťažovateľa postúpil na vybavenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“). Podľa názoru ministerstva treba sťažovateľovo podanie považovať za
oneskorene podané.
Sťažovateľ považuje za porušenie svojich práv skutočnosť, že už takmer štyri roky je
slepý na pravé oko, dlho sa liečil zo zranenia, bol práceneschopný, utrpel stratu krvi,
zdravotnú a finančnú škodu, navštevuje vyšetrovateľov a ostatné úrady, píše siahodlhú
administratívu, pričom páchateľ je nepotrestaný, drzo sa mu vyškľabuje a posmieva, a to
dokonca aj na domovej schôdzi pred ostatnými susedmi. Z právneho hľadiska vidí
porušenie svojich práv jednak tým, že sa riadne nezačalo, ale ani neuskutočnilo
priestupkové konanie, ďalej tým, že fingované a protizákonné rozhodnutie obvodného úradu
bolo vydané so spiatočnou platnosťou, nedošlo k výsluchu svedkov navrhnutých
sťažovateľom a dosiaľ nedošlo ani k doručeniu rozhodnutia sťažovateľovi, hoci je
poškodeným. Žiada, aby ústavný súd rozhodol o tom, či obvodný úrad postupoval v zmysle
právnych predpisov a ako boli porušené jeho práva. Žiada tiež rozhodnúť, že obvodný úrad
je povinný uskutočniť riadne priestupkové konanie, resp. že ministerstvo má povinnosť
uskutočniť mimoodvolacie konanie.
Osobitným podaním z 22. apríla 2009 doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2009
sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže sa
mu nepodarilo získať žiadneho advokáta z T., ale ani z K.
Z rozhodnutia obvodného úradu sp. zn. 207/2006/01467/PI z 5. júna 2006 vyplýva,
že priestupkové konanie vedené proti B. bolo zastavené, keďže spáchanie skutkov, pre ktoré
sa konanie viedlo, nebolo B. preukázané.
Z podania sťažovateľa z 5. apríla 2007 adresovaného obvodnému úradu vyplýva, že
podáva odvolanie proti zastaveniu priestupkového konania vedeného proti B. pod sp. zn.
207/2006/01467/PI.
Zo žaloby sťažovateľa proti obvodnému úradu z 27. septembra 2007 adresovanej
okresnému súdu vyplýva, že sťažovateľ požaduje, aby okresný súd zrušil rozhodnutie
obvodného úradu sp. zn. 207/2006/01467/PI z 5. júna 2006 o zastavení priestupkového
konania proti B.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 27 S 2/2007-21 z 12. mája 2008 vyplýva, že žaloba
sťažovateľa bola postúpená krajskému súdu z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 13 S 40/2008-45 z 19. septembra 2008 vyplýva, že
konanie o žalobe sťažovateľa bolo zastavené. Podľa zistenia krajského súdu sťažovateľ síce
v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie obvodného úradu mu bolo vydané až
20. septembra, resp. 23. septembra 2007, avšak v administratívnom spise sa nenachádza
žiadny dôkaz o dátume doručenia sťažovateľovi. Sťažovateľa bolo treba považovať za
účastníka priestupkového konania proti B., avšak nie ako poškodeného, ale ako
oznamovateľa priestupku. Pred začatím konania skúmal krajský súd podmienky konania
a dospel k záveru, že nie je na konanie príslušný, pretože vec nespadá do právomoci súdu.
V danej veci totiž nie je podkladom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu také jeho rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov
nadobudlo právoplatnosť. Preto nie sú splnené podmienky na postup podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. V prvom stupni rozhodoval obvodný úrad
a o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu rozhoduje ministerstvo. Vo veci je potrebné
posúdiť, či bol sťažovateľ účastníkom priestupkového konania, či bola zachovaná lehota na
podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o priestupku a či za takýto opravný
prostriedok možno považovať písomné podanie sťažovateľa označené ako „žaloba“
doručené okresnému súdu 28. septembra 2007. Posúdiť, či išlo o podanie opravného
prostriedku, možno až po doplnení dokazovania týkajúceho sa dátumu doručenia
rozhodnutia obvodného úradu sťažovateľovi.
Z prípisu ministerstva sp. zn. SVS-230-2009/00068 z 20. februára 2009 vyplýva, že
žalobu sťažovateľa postúpenú krajským súdom ministerstvo považovalo za podnet na
preskúmanie rozhodnutia obvodného úradu mimo odvolacieho konania. Pri preverovaní
dátumu doručenia rozhodnutia obvodného úradu sťažovateľovi sa zistilo, že 25. apríla 2007
pri vybavovaní jeho sťažnosti na K. v T. sťažovateľ ústne požiadal o doručenie rozhodnutia,
v čom mu bolo vo forme fotokópie aj vyhovené. Prevzatie rozhodnutia potvrdil uvedeného
dňa svojím podpisom. Vyhodnotením spisového materiálu sa zistilo, že k premlčaniu
stíhateľnosti priestupku došlo v tejto veci 18., resp. 20. augusta 2007, teda ešte pred
doručením žaloby sťažovateľa okresnému súdu. Preto je konanie o týchto priestupkoch už
neprípustné. Z tohto dôvodu ministerstvo vyhodnotilo uznesenie krajského súdu ako podnet
na preskúmanie rozhodnutia obvodného úradu mimo odvolacieho konania, lebo trojročná
zákonná lehota pre takéto konanie je ešte zachovaná. Pri posúdení otázky, či bol sťažovateľ
účastníkom priestupkového konania, zastáva ministerstvo názor, že bol v postavení svedka,
a nie účastníka konania. Názor krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ bol účastníkom
priestupkového konania ako oznamovateľ, je neakceptovateľný. Keďže sťažovateľ
rozhodnutie o priestupku preukázateľne prevzal 25. apríla 2007 a žaloba bola podaná
okresnému súdu osobne 28. septembra 2007, nie je zachovaná ani zákonná lehota na
podanie odvolania proti rozhodnutiu obvodného úradu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Sťažovateľ namieta porušenie bližšie neoznačených základných práv rozhodnutím
obvodného úradu z 5. júna 2006, ktorým bolo priestupkové konanie proti B. zastavené. Nie
je jednoznačné, kedy bolo toto rozhodnutie sťažovateľovi doručené. Sťažovateľ tvrdí, že ho
dostal až 20., resp. 23. septembra 2007. Podľa zistenia ministerstva mal kópiu rozhodnutia
prevziať oproti podpisu už skôr, a to 25. apríla 2007. Tak, či onak je nepochybné, že
sťažnosť doručená ústavnému súdu osobne do podateľne 15. apríla 2009 bola podaná dávno
po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Zmeškanie tejto lehoty nemožno v žiadnom
prípade odpustiť.
Ústavný súd považuje za potrebné navyše ešte dodať, že potom, ako ministerstvo
svojím prípisom z 20. februára 2009 vybavilo opravný prostriedok sťažovateľa v jeho
neprospech, mohol sťažovateľ podať v zákonnej dvojmesačnej lehote na vecne a miestne
príslušnom všeobecnom súde žalobu o preskúmanie rozhodnutia ministerstva v rámci
správneho súdnictva postupom podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku. Predchádzajúcu žalobu sťažovateľa považoval krajský súd za predčasnú, lebo
smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu, hoci súdne preskúmavanie právoplatných
rozhodnutí orgánov verejnej správy je spravidla prípustné až po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2009