Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 173/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., T., vo veci namietaného porušenia bližšie

neoznačených práv v konaní vedenom Obvodným úradom T. pod sp. zn. /PI

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2009

doručená sťažnosť Ing. J. G., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta svoje bližšie

neoznačené práva v konaní vedenom Obvodným úradom T. (ďalej len „obvodný úrad“) pod

sp. zn. /PI. Sťažnosť bola podaná osobne do podateľne ústavného súdu

15. apríla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že 25. augusta 2005 sťažovateľa fyzicky napadol M. B. (ďalej

len „B.“). Sťažovateľ utrpel úraz a jeho následkom doživotne oslepol na pravé oko.

Po policajnom vyšetrovaní bola vec prokurátorom postúpená obvodnému úradu na

priestupkové konanie, a to 15. septembra 2005. Rozhodnutím obvodného úradu sp. zn.

/PI z 5. júna 2006 bolo priestupkové konanie zastavené. Podľa názoru

obvodného úradu spáchanie skutkov nebolo B. preukázané. Toto rozhodnutie je v rozpore

so zákonom a bolo vydané bez dostatočného zisťovania skutkového stavu. Nebolo ani

sťažovateľovi doručené. Sťažovateľ sa až 23. marca 2007 dozvedel, že priestupkové

konanie bolo už ukončené jeho zastavením. Sťažovateľ 5. apríla 2007 podal proti

rozhodnutiu obvodného úradu odvolanie, o ktorom však nebolo rozhodnuté. Následne

27. septembra 2007 podal žalobu Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“), ktorý

ju postúpil z dôvodu vecnej príslušnosti Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“). Krajský súd posúdil žalobu ako podnet na mimoodvolacie konanie a podanie

sťažovateľa postúpil na vybavenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“). Podľa názoru ministerstva treba sťažovateľovo podanie považovať za

oneskorene podané.

Sťažovateľ považuje za porušenie svojich práv skutočnosť, že už takmer štyri roky je

slepý na pravé oko, dlho sa liečil zo zranenia, bol práceneschopný, utrpel stratu krvi,

zdravotnú a finančnú škodu, navštevuje vyšetrovateľov a ostatné úrady, píše siahodlhú

administratívu, pričom páchateľ je nepotrestaný, drzo sa mu vyškľabuje a posmieva, a to

dokonca aj na domovej schôdzi pred ostatnými susedmi. Z právneho hľadiska vidí

porušenie svojich práv jednak tým, že sa riadne nezačalo, ale ani neuskutočnilo

priestupkové konanie, ďalej tým, že fingované a protizákonné rozhodnutie obvodného úradu

bolo vydané so spiatočnou platnosťou, nedošlo k výsluchu svedkov navrhnutých

sťažovateľom a dosiaľ nedošlo ani k doručeniu rozhodnutia sťažovateľovi, hoci je

poškodeným. Žiada, aby ústavný súd rozhodol o tom, či obvodný úrad postupoval v zmysle

právnych predpisov a ako boli porušené jeho práva. Žiada tiež rozhodnúť, že obvodný úrad

je povinný uskutočniť riadne priestupkové konanie, resp. že ministerstvo má povinnosť

uskutočniť mimoodvolacie konanie.

Osobitným podaním z 22. apríla 2009 doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2009

sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže sa

mu nepodarilo získať žiadneho advokáta z T., ale ani z K.

Z rozhodnutia obvodného úradu sp. zn. /PI z 5. júna 2006 vyplýva,

že priestupkové konanie vedené proti B. bolo zastavené, keďže spáchanie skutkov, pre ktoré

sa konanie viedlo, nebolo B. preukázané.

Z podania sťažovateľa z 5. apríla 2007 adresovaného obvodnému úradu vyplýva, že

podáva odvolanie proti zastaveniu priestupkového konania vedeného proti B. pod sp. zn.

/PI.

Zo žaloby sťažovateľa proti obvodnému úradu z 27. septembra 2007 adresovanej

okresnému súdu vyplýva, že sťažovateľ požaduje, aby okresný súd zrušil rozhodnutie

obvodného úradu sp. zn. /PI z 5. júna 2006 o zastavení priestupkového

konania proti B.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -21 z 12. mája 2008 vyplýva, že žaloba

sťažovateľa bola postúpená krajskému súdu z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -45 z 19. septembra 2008 vyplýva, že

konanie o žalobe sťažovateľa bolo zastavené. Podľa zistenia krajského súdu sťažovateľ síce

v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie obvodného úradu mu bolo vydané až

20. septembra, resp. 23. septembra 2007, avšak v administratívnom spise sa nenachádza

žiadny dôkaz o dátume doručenia sťažovateľovi. Sťažovateľa bolo treba považovať za

účastníka priestupkového konania proti B., avšak nie ako poškodeného, ale ako

oznamovateľa priestupku. Pred začatím konania skúmal krajský súd podmienky konania

a dospel k záveru, že nie je na konanie príslušný, pretože vec nespadá do právomoci súdu.

V danej veci totiž nie je podkladom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu také jeho rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov

nadobudlo právoplatnosť. Preto nie sú splnené podmienky na postup podľa piatej časti

druhej hlavy . V prvom stupni rozhodoval obvodný úrad

a o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu rozhoduje ministerstvo. Vo veci je potrebné

posúdiť, či bol sťažovateľ účastníkom priestupkového konania, či bola zachovaná lehota na

podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o priestupku a či za takýto opravný

prostriedok možno považovať písomné podanie sťažovateľa označené ako „žaloba“

doručené okresnému súdu 28. septembra 2007. Posúdiť, či išlo o podanie opravného

prostriedku, možno až po doplnení dokazovania týkajúceho sa dátumu doručenia

rozhodnutia obvodného úradu sťažovateľovi.

Z prípisu ministerstva sp. zn. SVS-230-2009/00068 z 20. februára 2009 vyplýva, že

žalobu sťažovateľa postúpenú krajským súdom ministerstvo považovalo za podnet na

preskúmanie rozhodnutia obvodného úradu mimo odvolacieho konania. Pri preverovaní

dátumu doručenia rozhodnutia obvodného úradu sťažovateľovi sa zistilo, že 25. apríla 2007

pri vybavovaní jeho sťažnosti na K. v T. sťažovateľ ústne požiadal o doručenie rozhodnutia,

v čom mu bolo vo forme fotokópie aj vyhovené. Prevzatie rozhodnutia potvrdil uvedeného

dňa svojím podpisom. Vyhodnotením spisového materiálu sa zistilo, že k premlčaniu

stíhateľnosti priestupku došlo v tejto veci 18., resp. 20. augusta 2007, teda ešte pred

doručením žaloby sťažovateľa okresnému súdu. Preto je konanie o týchto priestupkoch už

neprípustné. Z tohto dôvodu ministerstvo vyhodnotilo uznesenie krajského súdu ako podnet

na preskúmanie rozhodnutia obvodného úradu mimo odvolacieho konania, lebo trojročná

zákonná lehota pre takéto konanie je ešte zachovaná. Pri posúdení otázky, či bol sťažovateľ

účastníkom priestupkového konania, zastáva ministerstvo názor, že bol v postavení svedka,

a nie účastníka konania. Názor krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ bol účastníkom

priestupkového konania ako oznamovateľ, je neakceptovateľný. Keďže sťažovateľ

rozhodnutie o priestupku preukázateľne prevzal 25. apríla 2007 a žaloba bola podaná

okresnému súdu osobne 28. septembra 2007, nie je zachovaná ani zákonná lehota na

podanie odvolania proti rozhodnutiu obvodného úradu.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľ namieta porušenie bližšie neoznačených základných práv rozhodnutím

obvodného úradu z 5. júna 2006, ktorým bolo priestupkové konanie proti B. zastavené. Nie

je jednoznačné, kedy bolo toto rozhodnutie sťažovateľovi doručené. Sťažovateľ tvrdí, že ho

dostal až 20., resp. 23. septembra 2007. Podľa zistenia ministerstva mal kópiu rozhodnutia

prevziať oproti podpisu už skôr, a to 25. apríla 2007. Tak, či onak je nepochybné, že

sťažnosť doručená ústavnému súdu osobne do podateľne 15. apríla 2009 bola podaná dávno

po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Zmeškanie tejto lehoty nemožno v žiadnom

prípade odpustiť.

Ústavný súd považuje za potrebné navyše ešte dodať, že potom, ako ministerstvo

svojím prípisom z 20. februára 2009 vybavilo opravný prostriedok sťažovateľa v jeho

neprospech, mohol sťažovateľ podať v zákonnej dvojmesačnej lehote na vecne a miestne

príslušnom všeobecnom súde žalobu o preskúmanie rozhodnutia ministerstva v rámci

správneho súdnictva postupom podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku. Predchádzajúcu žalobu sťažovateľa považoval krajský súd za predčasnú, lebo

smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu, hoci súdne preskúmavanie právoplatných

rozhodnutí orgánov verejnej správy je spravidla prípustné až po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009