Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 170/09
PDF · 106.3 KB
No categories available
II. ÚS 170/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., Z., vo veci
namietaného porušenia čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní vedenom Sociálnou poisťovňou - ústredím Bratislava a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2009
doručená sťažnosť J. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 39 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní
vedenom Sociálnou poisťovňou - ústredím Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“).
Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 3. apríla 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pracoval ako baník, neskôr vykonával lesné
práce a napokon bol aj robotníkom v inom obore. Ako baník onemocnel chorobou
z povolania, v dôsledku čoho mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Z tohto
dôvodu mu zamestnávateľ vyplácal náhradu za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti v zmysle Zákonníka práce. Naposledy sa tak stalo v decembri 2003, keď
mu bola z tohto titulu vyplatená čiastka 6 846 Sk. Od 1. januára 2004 prevzala
uspokojovanie týchto nárokov Sociálna poisťovňa, ktorá ich považuje za úrazovú rentu.
Podľa názoru Sociálnej poisťovne však zamestnávateľ vyplácal sťažovateľovi viac, ako mu
podľa zákona v skutočnosti prináležalo. Preto Sociálna poisťovňa listom z 26. novembra
2004 označeným ako oznámenie informovala sťažovateľa, že mu bude vyplácať úrazovú
rentu iba vo výške 3 429 Sk. Takýto stav pretrváva až do súčasnosti, lebo Sociálna
poisťovňa doteraz nevydala rozhodnutie o znížení nároku sťažovateľa. Všetky pokusy
sťažovateľa primäť Sociálnu poisťovňu k vydaniu rozhodnutia boli neúspešné. Sťažovateľ
25. júla 2005 podal Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) návrh proti
Sociálnej poisťovni na začatie konania pre nečinnosť orgánu verejnej správy a na uloženie
povinnosti vydať rozhodnutie o úrazovej rente. Uznesením krajského súdu sp. zn.
23 S 153/2005 z 31. januára 2006, ktoré sa stalo právoplatným 8. marca 2006, bolo návrhu
vyhovené tak, že krajský súd uložil Sociálnej poisťovni konať a rozhodnúť vo veci zníženia
úrazovej renty sťažovateľa v lehote šesťdesiat dní. Sociálna poisťovňa však ani toto
právoplatné rozhodnutie krajského súdu nerešpektovala. Sťažovateľ sa neskôr domáhal
žalobou o určenie povinnosti Sociálnej poisťovne vydať rozhodnutie o výške úrazovej
renty, avšak rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 9 C 154/2007-91 z 5. januára
2009 bola žaloba zamietnutá s tým, že ide o vec už skôr rozhodnutú. Neuspel ani pokus
sťažovateľa požiadať o exekúciu na vymoženie uznesenia krajského súdu sp. zn. 23
S 153/2005, pretože oslovená súdna exekútorka odmietla návrh prijať s tvrdením, že výkon
tohto uznesenia údajne nie je možný. Sťažovateľ neuspel napokon ani u verejného ochrancu
práv.
Sťažovateľ považuje sťažnosť za včas podanú, keďže stav nečinnosti Sociálnej
poisťovne dosiaľ trvá. Požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy nečinnosťou Sociálnej poisťovne od 1. januára 2004 až dosiaľ
v konaní o vydanie rozhodnutia vo veci zníženia úrazovej renty od 1. januára 2004 s tým,
aby ústavný súd prikázal Sociálnej poisťovni vydať do šesťdesiat dní rozhodnutie. Požaduje
tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 565,58 eur.
Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 23 S 153/2005 z 31. januára 2006 vyplýva, že ním
bolo uložené Sociálnej poisťovni v lehote šesťdesiat dní konať a rozhodnúť vo veci zníženia
úrazovej renty sťažovateľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. marca 2006.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným
právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň
vylúčená právomoc ústavného súdu.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého nečinnosť Sociálnej
poisťovne trvá aj potom, ako jej právoplatným uznesením krajského súdu bola uložená
povinnosť vo veci zníženia úrazovej renty sťažovateľa konať a rozhodnúť v lehote
šesťdesiat dní.
Podľa § 250u Občianskeho súdneho poriadku za nedodržanie lehoty uvedenej
v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán
naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 eur, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute
si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je nepochybné, že
v situácii, v akej sa podľa vlastného tvrdenia ocitol sťažovateľ, je namieste žiadať o ochranu
označených základných práv podľa ústavy vecne a miestne príslušný všeobecný súd, ktorý
má v právomoci v rámci správneho súdnictva na základe nového návrhu sťažovateľa
vymáhať uloženú povinnosť ukladaním pokút. Uvedená právomoc všeobecného súdu
vylučuje subsidiárnu právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2009