Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 163/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., P., vo veci

namietaného porušenia a 4 , porušenia základných

práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3

a , práv zaručených v , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva zaručeného v čl. 1

Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

zaručeného v čl. 5 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Humenné v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , postupom Krajského súdu v Prešove

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2008

doručená sťažnosť J. H., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 13 ods. 1

a 4 (ďalej len „“), porušenie základných práv

zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 , práv zaručených v , a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva zaručeného v čl. 1 Protokolu č. 4

k dohovoru (ďalej len „protokol č. 4 k dohovoru“) a práva zaručeného v čl. 5 Protokolu č. 7

k dohovoru (ďalej len „protokol č. 7 k dohovoru“) postupom Okresného súdu Humenné

(ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. 11 Em

5/2004 a sp. zn. , postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 2

NcC 57/2006 a sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. 2 Ndc

65/2007 a sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol najmä, že:

«1. Listom zo dňa 2. 9. 2003 som osobne doručil Okresnému súdu v Prievidzi, ktorý

ho ako nepríslušný odstúpil Okresnému súdu v Humennom návrh ako otec maloletej N. H.

(...) na zmenu úprav otca s maloletou (...) Okresný súd v Humennom 28. 12. 2005 č. k. 19 P

502/2003 rozsudkom môj návrh zamietol a zakázal mi styk s maloletou (...) do 10. 5. 2007

zároveň ma zaviazal na zaplatenie trov znaleckého dokazovania 17 250,50.- Sk. Na základe

môjho odvolania Krajský súd v Prešove č. k. zo dňa 24. 1. 2007 rozsudok

Okresného súdu v Humennom zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

(...). Pani sudkyňa keď som prostredníctvom advokáta namietal prieťahy konania dňa

28. 12. 2005 tak bez záverečných vyjadrení nás poslala z pojednávacej miestnosti von a po

zavolaní rozhodla ako je hore uvedené. Z dôvodu, že matka maloletej od konca roku 2004

mi neumožňuje sa stretávať s mojou dcérou tak som v tomto konaní podal návrh aby

maloletá bola zverená do výchovy a opatery mne. Táto vec do dnešného dňa nie je skončená

a ja už skoro celé 4 roky sa nemôžem stretávať s mojou dcérou.

2. Listom zo dňa 29. 10. 2004 som poštou doručil Okresnému súdu v Humennom

návrh na výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k. zo dňa

16. 1. 2003 z dôvodu, že matka maloletej N. mi dňa 19. 9. 2004 v Snine pred bytom matky

odmietla vydať maloletú dcéru čo trvá do dnešného dňa. Od 19. 9. 2004 matka maloletej mi

neumožňuje styk s mojou dcérou. Okresný súd v Humennom vydal výzvu zo dňa 18. 1. 2005,

ktorá bola doručená matke maloletej ako aj mestskému úradu v Snine a úradu práce soc.

vecí a rodiny Humenné prac. Snina. Okresný súd v Humennom uznesením č. k. 11 Em

5/2004 zo dňa 11. 3. 2005 rozhodol uskutočnenie výkonu rozhodnutia odkladá do

právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku vedenej na Okresnom súde v Humennom

pod. č. k. . Proti tomuto rozhodnutiu som podal odvolanie. Krajský súd

v Prešove č. k. zo dňa 1. 6. 2007 uznesením vrátil vec súdu prvého stupňa na

postup podľa Krajský súd v Prešove č. k. zo dňa

28. 11. 2007 uznesením mení uznesenie tak, že návrh na povolenie odkladu výkonu

rozhodnutia zamietla. Okresný súd v Humennom do dnešného dňa vo veci nekonal. (...)

Teda od 19. 9. 2004 som sa nemohol stretnúť s mojou maloletou dcérou do dnešného dňa.

3. Dňa 7. 11. 2006 bol doručený otcovi maloletej N. H. návrh na zvýšenie výživného

pre maloletú z 1 000,- Sk na 2 500,- Sk. Z dôvodu, že z objektívnych dôvodov sa u mňa

podstatne znížili moje príjmy z podnikania tak som dal návrh na zníženie výživného pre

maloletú dcéru na 750,- Sk. Dňa 24. 4. 2008 Okresný súd v Humennom č. k.

rozhodol rozsudkom, že súd mení rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č. k.

zo dňa 16. 1. 2003 tak, že zvyšuje výživné pre maloletú N. H. zo strany otca zo sumy 1 000,-

Sk na 1 500,- Sk mesačne s účinnosťou od 1. 9. 2006 do 31. 8. 2007 a od 1. 9. 2007 na

1 800,- Sk. Nedoplatok na výživnom za čas od 1. 9. 2006 do 24. 4. 2008 činí 12 240,80 Sk,

ktorý je otec maloletej povinný zaslať do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám

matky maloletej. Rozsudok k dnešnému dňu nebol doručený (...).

4. Vo veci odvolania č. k. proti rozhodnutiu súdu o odklade výkonu

rozhodnutia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku vedenej na OS v

Humennom č. k. , ktoré som doručoval poštou mojim podaním zo dňa

28. 3. 2005 som v závere, že z dôvodu, že sa mi na tomto súde upierajú základné práva

garantované našou mám oprávnené pochybnosti o nezaujatosti sudcov Okresného

súdu v Humennom preto zároveň som navrhol aby sudcovia OS v Humennom boli vylúčený

z prejednania a rozhodnutia tejto veci a vec bola prikázaná inému súdu v Kraji. V tomto

odvolaní som namietal protizákonnosť samotného uznesenia súdu keď súd rozhodol na

základe ustanovenia a popritom ustanovenia

ustanovenia § 252 až 271 vylučuje použitie ak ide o výkon rozhodnutia o výchove

maloletých detí a o úprave styku s nimi. Takéto konanie som považoval za účelové prieťahy

konania aby som nemohol sa stretávať zo svojou dcérou čo už vtedy bolo skoro 3/4 roka.

(...) Krajský súd svojim uznesením č. k. zo dňa 2. 1. 2006 rozhodol, že sudca

JUDr. M. K. nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci č. k. Em 5/2004, o ostatných

sudcoch nebolo rozhodnuté.

Na pojednávaní dňa 7. 11. 2006, dňa 19. 4. 2007 v konaniach a 19 P

502/03 namietali, že v konaniach 19 P 380/2006,19 P 502/03 a kde som

namietal nasledovné skutočnosti. Čo sa týka vyjadrenia otca dieťaťa v tejto veci, len chceme

upresniť, že mal na mysli a navrhol, aby spis bol predložený

najvyššiemu súdu z dôvodu vhodnosti a popri tom uvádzame tie isté dôvody, ako sme uviedli

vo veci , t. j. nasledovné dôvody: Nemáme záruku zistenia materiálnej pravdy

u Okresného súdu v Humennom (...).

Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. k. zo dňa 13. 12. 2006

rozhodol, že sudcovia Okresného súdu v Humennom nie sú vylúčený z prejednania a

rozhodovania veci .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci č. k. zo dňa

22. 6. 2007 č. k. , č. k. zo dňa 23. 1. 2007, č. k. ,

č. k. zo dňa 23. 5. 2007 č. k. , že návrhom na prikázanie veci

Okresného súdu v Humennom Okresnému súdu Žiar nad Hronom sa nevybavuje, lebo

neboli zistené zákonné predpoklady navrhovaného opatrenia podľa ustanovenia § 12 ods. 2

(...)

Vychádzajúc z uvedených skutočností je jednoznačne zrejmé, že:

1. Okresný súd v Humennom, Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd Slovenskej

republiky pod č. , 11 Em 5/2004,19 P 380/2006 porušil

a) Okresný súd a 4 podľa, ktorých povinnosti možno ukladať

len na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Pri

obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto

obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. V súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde v Humennom pod číslom 19 a sa tieto zásady

porušili keď súd v konaní ma zaviazal na zaplatenie 17 250,- Sk a pod č.

na zvýšenie výživného a ja som objektívne preukázal, že v roku 2005 som mal príjem

67 512,- Sk v roku príjem 60 117,- Sk a v roku 2007 príjem 85 000,- Sk.

b) Okresný súd podľa, ktorej nikoho nemožno stíhať alebo

pozbaviť slobody inak ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno

pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržiavať zmluvný záväzok. V súdnom konaní

vedenom na Okresnom súde v Humennom pod číslom 19 sa postupovalo

v rozpore s týmto článkom keď mám platiť výživné vo výške 1 800,- Sk mesačne a zaplatiť

nedoplatok na výživnom vo výške 12 240,80 SK do troch dní na čo nemám finančné

prostriedky a preto mi hrozí trestné stíhanie za neplnenie vyživovacej povinnosti teda súd

svojím rozhodnutím moju osobu dopredu kriminalizoval.

c) Okresný súd podľa, ktorej Každý má právo na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena v súdnom konaní

vedenom na Okresnom súde v Humennom pod číslom 19 a keď

budem mať povinnosť platiť výživné a trovy konania moja ľudská dôstojnosť nebude

zachovaná keď nebudem mať z čoho žiť.

d) Okresný súd v Humennom , podľa, ktorej starostlivosť

o deti a ich výchovu je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť

proti vôli rodičov len rozhodnutému súdu na základe zákona. V súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde pod číslom 19 a Em 5/2004 sa mi tieto práva nepriznávajú keď

už skoro 4 roky som sa nestretol s mojou maloletou dcérou.

e) Okresný súd a Krajský súd a 4 podľa, ktorých každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde pričom podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon

v súdnom konaní na Okresnom súde v Humennom a Krajskom súde v Prešove pod číslom

19 a Em 5/2004 sa nepostupovalo v súlade ako som vyššie uviedol.

f) Okresný súd podľa, ktorej všetci účastníci sú si v konaní

podľa odseku 2 rovní keď v konaní matka maloletej bola oslobodená

nahradiť preddavkované trovy konania a ja, ktorý mám podobné príjmy som nebol.

g) Okresný súd, Krajský súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky článok 48 ods. 2

podľa, ktorého každý má právo aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom v

tom, že v súdnom konaní vo všetkých konaniach pretrvávajú prieťahy a Krajský a Najvyšší

súd nebral vôbec do úvahy, že ja ako účastník konania pre postup, súdu nemám

z objektívnych dôvodov dôveru čo som počas konania namietal, že Okresný súd v

Humennom a Krajský súd v Prešove rozhoduje nespravodlivo.

h) ustanovenie , ods. 1, ods. 1 podľa ktorých vec možno

prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti; Sudcovi sú vylúčený z

prejednania a rozhodovania vec ak okrem iného možno mať pochybnosti o ich zaujatosti.

Len čo sa konanie začalo postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak aby vec bol čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Z celého postupu konania súdov je preukázané, že

tieto postupujú nespravodlivo a nemám ani najmenšiu nádej na spravodlivé rozhodovanie

vo veciach, ktoré prebiehajú na Okresnom súde v Humennom ako aj v odvolacom konaní na

Krajskom súde v Prešove.

2. teda Slovenská republika vo vzťahu ku mne porušila článok 6 ods. 1 dohovor

podľa, ktorého „každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch“.

Článok 13 dohovoru podľa, ktorého užívanie práv a slobôd priznaných týmto

Dohovorom sa mení zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode ako je

pohlavie a ja tu pociťujem diskrimináciu muža ako otca maloletej.

Článok 17 dohovoru podľa, ktorého sa nemôže vykladať tak akoby dávalo štátu

skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov

zameraných na ktoréhokoľvek a tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto

práv a slobôd vo väčšom rozsahu než to Dohovor ustanovuje.

Protokol 4 článok 1 nikoho nemožno pozbaviť slobody iba pre neschopnosť dodržať

zmluvný záväzok.

Protokol č. 7 článok 5 podľa, ktorého pri rozvode majú manželia rovnaké práva

a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojím deťom. Tieto

práva ja vôbec nemám keď už skoro 4 roky nemám možnosť sa podieľať a výchove

maloletej dcéry (...).»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. základné ľudské právo sťažovateľa J. H. (...) na súdnu ochranu v článku 13 ods.

1 a 4, článku 17 ods. 2, článku 19 ods. 1, článku 41 ods. 4, článku 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods.

3, čl. 48 ods. 2 a v článku dohovoru 6, 13 a 7, protokolu č. 4 článok 1, protokolu č. 7 článok

5 bolo porušené v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod číslom 19

, , . Vedenom na Krajskom súde v Prešove pod číslom

, , , . Vedenom na Najvyššom súde

Slovenskej republiky (...) pod číslom , , .

2. Základné ľudské práva sťažovateľa J. H. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené v

súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom pod číslom 19 , 11 Em

5/04, ako aj vedenom na Krajskom súde v Prešove pod číslom , 3

CoE 37/2007, .

3. Základné ľudské práva sťažovateľovi J. H. (...) boli porušené podľa a

článku 13 ods. 1 a 4 neboli zachované základné práva a slobody, článok 17 ods. 2 nebola

zachovaná ľudská dôstojnosť, článku boli porušené práva na výchovu detí, článok 46 ods. 1

a 4 postup súdu nebol nezávislý a nestranný, 47 ods. 3 nebola dodržaná rovnosť strán,

vedenom na Okresnom súde v Humennom pod č. , ,

ako aj na Krajskom súde v Prešove pod číslom 13 CoP 7/06,3 CoE 37/2007,4 Nc 78/2005.

4. Ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku o zvýšení výživného pre maloletú

N. H. č. k. zo dňa 24. 4. 2008 Okresného súdu v Humennom do rozhodnutia

o sťažnosť.

5. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu o zvýšenie výživného pre maloletú

H. č. k. zo dňa 24. 4. 2008 Okresného súdu v Humennom.

6. Sťažovateľovi: J. H. (...) priznáva v zmysle článku 127 ods. 3 a ust.

zákona primerané finančné zadosťučinenie vo výške jeden milión slovenských korún ako

náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú sumu je povinný zaplatiť Okresný súd v Humennom do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

7. Okresný súd V Humennom v zmysle ust. § 36 ods.2 zákona sa zaväzuje zaplatiť

sťažovateľovi: J. H. (...) trovy súdneho konania pred ústavným súdom v celkovej sume

5 302,00.- Sk na účet splnomocneného advokáta: JUDr. J. H., P. (...).

8. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje znovu rozhodnúť o prikázaní

veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.“

Podaním označeným ako „Doplnenie sťažnosti zo dňa 2. 5. 2008“ doručeným

ústavnému súdu 2. januára 2009 sťažovateľ doplnil prílohy sťažnosti o rozsudok okresného

súdu č. k. -213 z 24. apríla 2008 o odvolanie sťažovateľa z 26. mája 2008

proti tomuto rozsudku a o rozsudok krajského súdu č. k. -255 z 28. októbra

2008, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Návrh rozhodnutia, ktoré

požadoval vydať ústavným súdom, však žiadnym spôsobom nedoplnil ani nerozšíril.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

Podľa povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných

práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva

a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z

dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a

maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe

zákona.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať ak, akoby dávalo

štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov

zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na

obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

Podľa čl. 1 protokolu č. 4 k dohovoru nikoho nemožno pozbaviť slobody iba pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 5 protokolu č. 7 k dohovoru pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania a pri

rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a

vo vzťahu ku svojim deťom. Tento článok nebráni štátom prijať opatrenia, ktoré sú

nevyhnutné v záujme detí.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

sťažovateľa, ktorý je v tomto konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

u ktorého sa predpokladá znalosť judikatúry ústavného súdu. Preto v danom prípade

ústavný súd posudzoval sťažnosť v rozsahu uvádzanom v petite tejto sťažnosti

(, , ).

1. V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť v časti namietaného

porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v je zjavne

neopodstatnenou, a to s prihliadnutím na predmet napádaných konaní všeobecných súdov,

ktorý bol výlučne občianskoprávny. Ani v jednom zo sťažovateľom označených konaní

súdy nerozhodovali o osobnej slobode sťažovateľa v zmysle, v akom tomuto základnému

právu, resp. slobode poskytuje ochranu .

Preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu absencie akejkoľvek príčinnej

súvislosti medzi namietaným porušením základného práva na osobnú slobodu zaručeného

v a postupom všeobecných súdov v označených konaniach.

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 13 ods. 1 a 4, porušeniu základných práv

zaručených v čl. 19 ods. 1, čl. 41 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

, porušeniu práv zaručených v a dohovoru, porušeniu dohovoru

a porušeniu práv zaručených v čl. 1 protokolu č. 4 k dohovoru a v čl. 5 protokolu č. 7

k dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom, resp. rozhodnutiami krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

a postupom, prípadne rozhodnutiami najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ústavný súd poznamenáva, že

jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Podľa zistenia ústavného súdu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

- ktorého predmetom bol návrh I. F. - matky maloletej N. H. (ďalej len

„matka maloletej“) - bolo 11. marca 2005 vydané uznesenie, ktorým okresný súd odložil

výkon rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo 16. januára 2003 do

právoplatného rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľa k maloletej vedenej okresným

súdom pod sp. zn. . Uvedené konanie okresného súdu vedené pod sp. zn.

bolo skončené 25. januára 2008, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 28. novembra 2007, ktorým krajský súd zmenil

uznesenie okresného súdu tak, že návrh na povolenie odkladu výkonu rozhodnutia zamietol.

Sťažovateľom napádané konanie okresného súdu sp. zn. a konanie krajského

súdu sp. zn. boli teda právoplatne skončené 25. januára 2008.

Konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. , ktorého predmetom

bolo rozhodovanie o odvolaniach sťažovateľa a matky maloletej proti rozsudku okresného

súdu č. k. -223 z 28. decembra 2005, bolo skončené 26. marca 2007,

keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského súdu ako súdu odvolacieho č. k.

-265 z 24. januára 2007. Týmto rozhodnutím krajský súd zrušil rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo

rozhodovanie o námietke zaujatosti zákonného sudcu v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. , bolo skončené 7. februára 2006 nadobudnutím právoplatnosti

uznesenia krajského súdu č. k. -58 z 2. januára 2006. Krajský súd týmto

uznesením rozhodol, že sudca JUDr. M. K. nie je vylúčený z prerokovávania

a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. .

Ďalšie sťažovateľom namietané konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 2 NcC

57/2006 - ktorého predmetom bolo rozhodovanie o námietke zaujatosti sudcov okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorú podal sťažovateľ a jeho právny

zástupca, bolo skončené 15. januára 2007, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie

krajského súdu č. k. -35 z 13. decembra 2006, ktorým krajský súd rozhodol,

že sudcovia okresného súdu nie sú vylúčení z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľom napadnuté konanie najvyššieho súdu vedené pod sp. zn. 2 Ndc

65/2007, v ktorom najvyšší súd uznesením z 23. mája 2007 nevyhovel návrhu na prikázanie

veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. Okresnému súdu Žiar nad Hronom,

pretože neboli zistené zákonné predpoklady navrhovaného opatrenia podľa ustanovenia §

12 ods. 2 (ďalej len „OSP“), bolo právoplatne skončené

13. júla 2007.

Ďalšie konanie najvyššieho súdu vedené pod sp. zn. , v ktorom

najvyšší súd uznesením z 22. júna 2007 nevyhovel návrhu na prikázanie veci okresného

súdu vedenej pod sp. zn. Okresnému súdu Prievidza, pretože neboli zistené

zákonné predpoklady navrhovaného opatrenia podľa ustanovenia , bolo

právoplatne skončené 21. augusta 2007.

Napokon konanie najvyššieho súdu vedené pod sp. zn. , v ktorom

najvyšší súd uznesením z 23. januára 2007 nevyhovel návrhu na prikázanie veci okresného

súdu vedenej pod sp. zn. inému okresnému súdu mimo obvodu krajského

súdu, pretože neboli zistené zákonné predpoklady navrhovaného opatrenia podľa

ustanovenia , bolo právoplatne skončené 14. februára 2007.

Od právoplatného skončenia označených konaní okresného súdu, krajského súdu

a najvyššieho súdu do 7. mája 2008, keď sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu,

nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa .

3. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 13 ods. 1 a 4, porušenie základných práv

zaručených v , , a 3 a , práv

zaručených v čl. 6 a čl. 13 dohovoru, porušenie čl. 17 dohovoru a napokon porušenie práv

zaručených v čl. 1 protokolu č. 4 k dohovoru a čl. 5 protokolu č. 7 k dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd poznamenáva, že

v označenom konaní okresného súdu bolo 24. apríla 2008 vydané konečné rozhodnutie –

rozsudok č. k. -213, ktorým okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu

Prievidza č. k. -39 zo 16. januára 2003 a návrh sťažovateľa na zníženie

výživného zamietol. Proti tomuto rozsudku okresného súdu bol prípustný riadny opravný

prostriedok – odvolanie, ktorý v konečnom dôsledku sťažovateľ aj využil (podanie

z 26. mája 2008).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nie sú

oprávnené rozhodovať všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V danom prípade sťažovateľ mohol po rozhodnutí okresného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. podať (a aj podal) proti namietanému postupu a rozhodnutiu

okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Z uvedeného vyplýva, že o namietanom porušení sťažovateľom označených základných

práv sťažovateľa, ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia sťažovateľa v priebehu

namietaného konania pred okresným súdom, nemá ústavný súd právomoc rozhodnúť, čo

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa pre

nedostatok právomoci ústavného súdu.

4. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. je potrebné pripomenúť judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní

týchto práv nepokračovalo ().

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným

prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie

takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pokiaľ ide o sťažnosť v tej časti, v ktorej sa namieta porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu označené konanie na okresnom súde už bolo

skončené (aj keď nie právoplatne) vyhlásením rozsudku z 24. apríla 2008 v prítomnosti

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu.

Z uvedeného vyplýva, že k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa

postupom okresného súdu v označenom konaní v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už

nemohlo dochádzať.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti

postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pre porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25

ods. 2 po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

5. V ďalšom sťažovateľ namietal porušenie čl. 13 ods. 1 a 4, porušenie základných

práv zaručených v , , a 3 a ,

porušenie práv zaručených v čl. 6 a čl. 13 dohovoru, porušenie čl. 17 dohovoru, a napokon

porušenie práv zaručených v čl. 1 protokolu č. 4 k dohovoru a čl. 5 protokolu č. 7

k dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd k týmto námietkam poznamenáva, že obdobný záver ako v bode 3 tohto

odôvodnenia platí aj v tomto prípade. Sťažovateľ teda bude mať, resp. mal (v čase

rozhodovania ústavného súdu bolo o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu

zo 16. septembra 2008 právoplatne rozhodnuté rozsudkom krajského súdu č. k.

-476 z 19. februára 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. marca 2009)

možnosť v tejto veci obrátiť sa na krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň aj povinný

v prípade zistenia porušenia základných práv alebo slobôd sťažovateľa postupom alebo

rozhodnutím okresného súdu tieto porušenia napraviť.

Ani v tejto časti sťažnosti ústavný súd teda nemá právomoc rozhodovať, čo je

dôvodom pre odmietnutie tejto časti sťažnosti podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

6. Napokon sa ústavný súd zaoberal namietaným porušením základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľ sa

4. septembra 2003 obrátil na Okresný súd Prievidza s návrhom na zmenu úpravy styku ku

svojej maloletej dcére. Táto vec však bola z dôvodu prenesenia príslušnosti odstúpená

27. októbra 2003 okresnému súdu. Okresný súd v uvedenej veci vykonal celkovo

13 pojednávaní. V rámci tohto konania vydal dve meritórne rozhodnutia, konkrétne

rozsudok z 28. decembra 2005, ktorý bol zrušený uznesením krajského súdu č. k.

-265 z 24. januára 2007 z dôvodu, že okresný súd v rozsudku zákaz styku

sťažovateľa s maloletou dcérou časovo obmedzil určitým dňom, t. j. do dovŕšenia jej

šiesteho roku veku, a rozsudok zo 16. septembra 2008 bol na základe odvolania

sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu zmenený rozsudkom krajského súdu č. k.

-483 z 19. februára 2009. V období februára a marca 2004 sa okresný súd

zaoberal aj návrhom sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia, ktorý 4. marca 2004

zamietol. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní krajského súdu č. k. -47

z 30. apríla 2004 potvrdené. V priebehu konania okresný súd nariadil tri znalecké

dokazovania z odboru psychológie (z toho jeden kontrolný znalecký posudok) a jedno

psychiatrické znalecké dokazovanie. Okresný súd zároveň na návrh účastníkov konania

(najmä sťažovateľa a jeho právneho zástupcu) doplňoval znalecké dokazovania výsluchmi

znalcov na pojednávaniach. Boli vykonané výsluchy viacerých navrhnutých svedkov, a tieto

boli realizované aj cestou dožiadania Okresného súdu Prievidza (dožiadanie vybavené

v období 15. novembra – 29. decembra 2004). Okresný súd počas celého prebiehajúceho

konania zabezpečoval správy, vyjadrenia, charakteristiky a ďalšie relevantné dôkazy

potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej.

Celková dĺžka trvania konania bola ovplyvnená aj tým, že sťažovateľ využíval jemu

dostupné procesné prostriedky priznané mu zákonom, ktoré samozrejme nemožno pripísať

na jeho ťarchu, avšak ich podávaním musí sťažovateľ rátať s tým, že ich zákonné vybavenie

bude vyžadovať určité časové obdobie, ktoré sa jednoznačne premietne do celkovej dĺžky

trvania konania. Takýmito návrhmi bolo jeho podanie návrhu 18. apríla 2007 na prikázanie

veci Okresnému súdu Prievidza, o ktorom najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 22. júna 2007 rozhodol tak, že návrhu nevyhovel. Podávanie opravných prostriedkov

s následným rozhodovaním na nadriadenom súde (22. apríl 2004 až 19. máj 2004 – krajský

súd rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu, ktorým nevyhovel

návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia, 10. február 2006 až 6. marec 2006 –

krajský súd rozhodoval o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 28. decembra 2005

a 14. november 2008 až 10. marec 2009 – krajský súd rozhodol o odvolaní proti rozsudku

okresného súdu zo 16. septembra 2008) predstavuje obdobie trvania konania, ktorého dĺžku

však okresný súd nemôže ovplyvniť, preto toto obdobie mu nemôže byť pričítané na jeho

ťarchu.

Po preskúmaní spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. ústavný

súd konštatuje, že nezistil žiadne obdobie nečinnosti okresného súdu ani žiaden prieťah

takej intenzity, ktorý by bol spôsobilým porušiť základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v alebo právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

taktiež nezistil, že by okresný súd v napadnutom konaní postupoval nesústredene, prípadne

že by vykonával neefektívnu činnosť.

Pochybením, ktoré možno okresnému súdu v tomto konaní vytknúť, bolo predčasné

predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov konania proti

rozsudku okresného súdu z 28. decembra 2005, keď odvolací súd musel vrátiť spis

z dôvodu, že zákonná sudkyňa sa nevyjadrila k námietke zaujatosti podanej sťažovateľom

proti všetkým sudcom okresného súdu v inej veci vedenej okresným súdom. Tento

nedostatok však okresný súd odstránil v priebehu deviatich dní. Rovnako sa okresný súd

v relatívne krátkom časom období vysporiadal s problémami pri ustanovovaní súdneho

znalca z odboru psychológie, keď 16. novembra 2007 pribral do konania súdnu znalkyňu

Mgr. L. Z., ktorá súdu 30. novembra 2007 oznámila, že vypracovanie požadovaného

znaleckého posudku prináleží znalcovi špeciálneho odboru poradenskej psychológie,

a z tohto dôvodu požiadala o ustanovenie iného súdneho znalca z príslušného odboru.

Následne okresný súd uznesením z 20. decembra 2007 poveril vypracovaním znaleckého

posudku súdneho znalca PhDr. K. P., ktorý však 21. januára 2008 okresnému súdu oznámil,

že v decembri 2007 požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Na túto informáciu

okresný súd reagoval hneď 28. januára 2008, keď znaleckým dokazovaním poveril súdnu

znalkyňu PhDr. D. T., ktorá napokon znalecký posudok vypracovala. Z uvedeného vyplýva,

že ani toto obdobie, ktoré predstavovalo určité predĺženie trvania konania, nemožno prirátať

výlučne na zodpovednosť okresnému súdu. Navyše treba konštatovať, že čiastočne došlo

k predĺženiu konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním aj správaním sťažovateľa,

ktorý sa na predvolanie súdnou znalkyňou nedostavil na určený termín a jeho spoluprácu so

znalcom vynucoval napokon okresný súd výzvou sťažovateľovi.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeným

v , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeným

v čl. 6 ods. 1 dohovoru a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P

502/2003 nezistil prieťahy v konaní, ktorých intenzita by odôvodňovala vysloviť porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia, nepripadalo už do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa, ktoré sú podmienené vyslovením porušenia práv alebo slobôd sťažovateľa

( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009