Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 176/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ľ. G., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., H., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na rovnosť v konaní zaručeného v čl. 47

ods. 3 a v Listiny základných práv a slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 10 CoP

4/2007-400 zo 4. júla 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ľ. G. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2009

doručená sťažnosť JUDr. Ľ. G., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na rovnosť v konaní zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -400 zo 4. júla 2007.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že: «Sťažovateľ(...) podáva so zreteľom na

ust. a v platnom znení v zákonne dvojmesačnej lehote

od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -488 zo 14. 01.

2009 (dor. 05. 02. 2009), v ktorom opätovne odmietol rešpektovať právoplatný nález

Ústavného súdu(...) č. ÚS 209/06-38 zo 06. 12. 2006(...), ktorým bolo ustálené, že konanie o

určení výživného za príslušné obdobie bolo právoplatne a účinne zastavené, no napriek

tomu: „Potvrdil ďalší rozsudok súdu prvého stupňa (Okresného súdu v Humennom č. k.

-451 z 09. 09. 2008) v jeho napadnutej časti a vo výroku o určení výživného na

mal. Michaelu zo strany otca za obdobie od 01. 01. 2005 do 27. 03. 2006 a zaviazal otca

zaplatiť ďalšie „dlžné“ výživné za obdobie od 01. 01. 2005 do 27. 03. 2006 v sume

14 869,40 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky dieťaťa(...) sťažnosť:

(...)

Okrem porušení procesnoprávnvch a hmotnoprávnych zákonných ustanovení, ktoré

sťažovateľ už podrobne rozviedol ešte vo svojich Sťažnostiach(...) na Ústavný súd SR z

01. 06. 06 a 14. 09. 2007 (viď opätovne jej priložené fotokópie s prílohami), poukazujem na

hrubé porušenie kogentného ustanovenia ) druhej vety , opakovaným

nerešpektovaním ktorého nepochybne bola naplnená aj skutková podstata ust. § 116 odst.

2) písmena f) o sudcoch a prísediacich, cit. „Závažným

disciplinárnym previnením je(...) svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré zjavne nemá oporu v

právnom poriadku, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť

závažný následok“. Napadnuté rozsudky Krajského súdu v Prešove totiž odmietli

rešpektovať pre neho záväzný Nález Ústavného súdu(...) č. k. -38 zo 06. 12.

2006, v ktorom sa bez akýchkoľvek výhrad a podmienok konštatuje že, cit.: „Právo Bc. (t. č.

JUDr.) Ľ. G. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -337(...)

z 31. 01. 2006, ako aj neskoršími, resp. aj predmetnou sťažnosťou napadnutého rozsudku

porušené bolo. (...)

Z obsahu bodu I. predmetnej sťažnosti vyplývajú jednoznačné skutočnosti a dôkazy,

že opakovanými rozsudkami Krajského súdu v Prešove č. j. -400 zo 04. 07.

2007 (dor. 24. 07. 2007) došlo rovnako opakovane:

a) k hrubému porušeniu princípu, že všetci účastníci sú si v konaní (pred súdom)

rovní, ktorý je garantovaný ) (...), resp. Listiny základných

práv a slobôd.

b) pričom z rovnakých dôvodov sťažovateľ opätovne právom namieta aj porušenie

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd(...).

Na základe takto vysvetlených a preukázaných skutočností a dôkazov sťažovateľ

navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky:

1) Sťažnosti znovu vyhovel a vydal nález, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. j. 10 CoP/4/2007/400 zo 07. 07. 2007 (do r. 24. 07. 2007) boli opätovne hrubo

porušené:

a) Základné práva sťažovateľa garantované v ) SR, resp. článok

37 odst. 3) Listiny základných práv a slobôd publikovaný pod č. , t. j. že: Všetci

účastníci sú si v (súdnom) konaní rovní,

b) Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované článkom 6

odst. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhláseného pod

č. ,

2) Zrušuje rozsudky Krajského súdu v Prešove, č. j. -400 zo 04. 07.

2007 ako č. j. -488 zo 14. 01. 2009 a veci vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie, t. j. opätovné prerokovanie a rozhodnutie v súlade s patričným právnym názorom,

3) Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z

medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že podľa

ústavný súd je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto konaní zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, u ktorého sa predpokladá znalosť judikatúry

ústavného súdu. Preto v danom prípade ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa v

rozsahu uvádzanom v petite tejto sťažnosti (, , ).

1. Sťažovateľ namietal, že rozsudkom krajského súdu č. k. -400 zo

4. júla 2007 bolo porušené jeho základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené

v a v listiny a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie týchto sťažovateľom označených základných práv

zaručených a listinou a práva zaručeného dohovorom v súvislosti s označeným

rozhodnutím krajského súdu bolo už ústavným súdom (v rovnakom rozsahu a z rovnakých

dôvodov ako sú teraz sťažovateľom namietané) preskúmané v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením č. k. -8 z 29. apríla 2008 ústavný súd sťažnosť

právoplatne odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. , ) rozhodnutie

o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je rozhodnutím

„o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie .

Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým

sa napáda to isté právoplatne skončené konanie a ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom

návrhu, ktorý bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je

neprípustná, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení

s .

2. Pokiaľ sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal zrušiť rozsudok krajského súdu č. k.

-488 zo 14. januára 2009, ústavný súd konštatuje, že zrušenie rozhodnutia

orgánu verejnej moci ústavným súdom je v zmysle ustanovení možné

iba v prípade, ak svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím (v tomto

prípade rozsudkom) boli porušené práva alebo slobody. Vyslovenie porušenia označených

práv sťažovateľ v petite sťažnosti vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu krajského súdu nežiadal.

Z tohto dôvodu ústavný súd nemohol rozhodnúť o zrušení rozsudku krajského súdu č. k.

-488 zo 14. januára 2009.

Navyše je potrebné uviesť, že ak by aj sťažovateľ namietal porušenie ním

označeného základného práva zaručeného a listinou a práva zaručeného dohovorom

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 14. januára 2009, jeho sťažnosť by ústavný súd musel rovnako odmietnuť podľa § 25

ods. 2 pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Hlavným a v podstate jediným dôvodom, o ktorý sťažovateľ opiera svoju sťažnosť

je, že „napadnuté rozsudky Krajského súdu v Prešove(...) odmietli rešpektovať(...) záväzný

Nález Ústavného súdu SR č. k. -38 zo 06. 12. 2006“. Tento argument však

nemožno akceptovať z dôvodu, že krajský súd označený nález ústavného súdu skutočne

rešpektoval a v súlade s jeho závermi vo veci znovu rozhodol rozsudkom č. k.

-400 zo 4. júla 2007. Ústavná konformita rozsudku zo 4. júla 2007 bola

potvrdená uznesením ústavného súdu č. k. -8 z 29. apríla 2008, a to na

základe sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. septembra 2007 (pozri bod 1 tohto

odôvodnenia).

Vzhľadom na uvedené sťažnosť je zjavne neopodstatnená z dôvodu absencie

akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením označených práv

a napadnutým postupom, prípadne rozhodnutím krajského súdu. Tento záver je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa

( prvá veta ), bolo bez právneho významu rozhodovať o tejto časti

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009