Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 176/09
PDF · 148.89 KB
No categories available
II. ÚS 176/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ľ. G., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., H., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na rovnosť v konaní zaručeného v čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 10 CoP
4/2007-400 zo 4. júla 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Ľ. G. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2009
doručená sťažnosť JUDr. Ľ. G., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na rovnosť v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 10 CoP 4/2007-400 zo 4. júla 2007.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že: «Sťažovateľ(...) podáva so zreteľom na
ust. § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení v zákonne dvojmesačnej lehote
od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 10 CoP/16/2008-488 zo 14. 01.
2009 (dor. 05. 02. 2009), v ktorom opätovne odmietol rešpektovať právoplatný nález
Ústavného súdu(...) č. ÚS 209/06-38 zo 06. 12. 2006(...), ktorým bolo ustálené, že konanie o
určení výživného za príslušné obdobie bolo právoplatne a účinne zastavené, no napriek
tomu: „Potvrdil ďalší rozsudok súdu prvého stupňa (Okresného súdu v Humennom č. k.
19 P 225/02-451 z 09. 09. 2008) v jeho napadnutej časti a vo výroku o určení výživného na
mal. Michaelu zo strany otca za obdobie od 01. 01. 2005 do 27. 03. 2006 a zaviazal otca
zaplatiť ďalšie „dlžné“ výživné za obdobie od 01. 01. 2005 do 27. 03. 2006 v sume
14 869,40 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky dieťaťa(...) sťažnosť:
(...)
Okrem porušení procesnoprávnvch a hmotnoprávnych zákonných ustanovení, ktoré
sťažovateľ už podrobne rozviedol ešte vo svojich Sťažnostiach(...) na Ústavný súd SR z
01. 06. 06 a 14. 09. 2007 (viď opätovne jej priložené fotokópie s prílohami), poukazujem na
hrubé porušenie kogentného ustanovenia § 135 odst. 1) druhej vety O. s. p., opakovaným
nerešpektovaním ktorého nepochybne bola naplnená aj skutková podstata ust. § 116 odst.
2) písmena f) Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, cit. „Závažným
disciplinárnym previnením je(...) svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré zjavne nemá oporu v
právnom poriadku, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť
závažný následok“. Napadnuté rozsudky Krajského súdu v Prešove totiž odmietli
rešpektovať pre neho záväzný Nález Ústavného súdu(...) č. k. II. ÚS 209/06-38 zo 06. 12.
2006, v ktorom sa bez akýchkoľvek výhrad a podmienok konštatuje že, cit.: „Právo Bc. (t. č.
JUDr.) Ľ. G. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6 CoP 11/2005-337(...)
z 31. 01. 2006, ako aj neskoršími, resp. aj predmetnou sťažnosťou napadnutého rozsudku
porušené bolo. (...)
Z obsahu bodu I. predmetnej sťažnosti vyplývajú jednoznačné skutočnosti a dôkazy,
že opakovanými rozsudkami Krajského súdu v Prešove č. j. 10 CoP/4/2007-400 zo 04. 07.
2007 (dor. 24. 07. 2007) došlo rovnako opakovane:
a) k hrubému porušeniu princípu, že všetci účastníci sú si v konaní (pred súdom)
rovní, ktorý je garantovaný čl. 47 odst. 3) Ústavy(...), resp. čl. 37 odst. 3 Listiny základných
práv a slobôd.
b) pričom z rovnakých dôvodov sťažovateľ opätovne právom namieta aj porušenie
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd(...).
Na základe takto vysvetlených a preukázaných skutočností a dôkazov sťažovateľ
navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky:
1) Sťažnosti znovu vyhovel a vydal nález, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. j. 10 CoP/4/2007/400 zo 07. 07. 2007 (do r. 24. 07. 2007) boli opätovne hrubo
porušené:
a) Základné práva sťažovateľa garantované v čl. 47 odst. 3) Ústavy SR, resp. článok
37 odst. 3) Listiny základných práv a slobôd publikovaný pod č. 23/1991 Zb., t. j. že: Všetci
účastníci sú si v (súdnom) konaní rovní,
b) Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované článkom 6
odst. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhláseného pod
č. 209/1992 Zb.,
2) Zrušuje rozsudky Krajského súdu v Prešove, č. j. 10 CoP/4/2007-400 zo 04. 07.
2007 ako č. j. 10 CoP/16/2008-488 zo 14. 01. 2009 a veci vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie, t. j. opätovné prerokovanie a rozhodnutie v súlade s patričným právnym názorom,
3) Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z
medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo
slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu
bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne
neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
V prvom rade je potrebné pripomenúť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde
ústavný súd je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto konaní zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, u ktorého sa predpokladá znalosť judikatúry
ústavného súdu. Preto v danom prípade ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa v
rozsahu uvádzanom v petite tejto sťažnosti (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 104/08, IV. ÚS 135/08).
1. Sťažovateľ namietal, že rozsudkom krajského súdu č. k. 10 CoP 4/2007-400 zo
4. júla 2007 bolo porušené jeho základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené
v čl. 47 ods. 3 ústavy a v čl. 37 ods. 3 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené
v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie týchto sťažovateľom označených základných práv
zaručených ústavou a listinou a práva zaručeného dohovorom v súvislosti s označeným
rozhodnutím krajského súdu bolo už ústavným súdom (v rovnakom rozsahu a z rovnakých
dôvodov ako sú teraz sťažovateľom namietané) preskúmané v konaní vedenom pod sp. zn.
III. ÚS 139/08 a uznesením č. k. III. ÚS 139/08-8 z 29. apríla 2008 ústavný súd sťažnosť
právoplatne odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 36/03, I. ÚS 226/05) rozhodnutie
o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je rozhodnutím
„o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým
sa napáda to isté právoplatne skončené konanie a ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom
návrhu, ktorý bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je
neprípustná, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení
s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
2. Pokiaľ sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal zrušiť rozsudok krajského súdu č. k.
10 CoP 16/2008-488 zo 14. januára 2009, ústavný súd konštatuje, že zrušenie rozhodnutia
orgánu verejnej moci ústavným súdom je v zmysle ustanovení čl. 127 ods. 2 ústavy možné
iba v prípade, ak svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím (v tomto
prípade rozsudkom) boli porušené práva alebo slobody. Vyslovenie porušenia označených
práv sťažovateľ v petite sťažnosti vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu krajského súdu nežiadal.
Z tohto dôvodu ústavný súd nemohol rozhodnúť o zrušení rozsudku krajského súdu č. k.
10 CoP 16/2008-488 zo 14. januára 2009.
Navyše je potrebné uviesť, že ak by aj sťažovateľ namietal porušenie ním
označeného základného práva zaručeného ústavou a listinou a práva zaručeného dohovorom
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoP 16/2008 a jeho rozsudkom
zo 14. januára 2009, jeho sťažnosť by ústavný súd musel rovnako odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie
návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným
zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd
nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
Hlavným a v podstate jediným dôvodom, o ktorý sťažovateľ opiera svoju sťažnosť
je, že „napadnuté rozsudky Krajského súdu v Prešove(...) odmietli rešpektovať(...) záväzný
Nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 209/06-38 zo 06. 12. 2006“. Tento argument však
nemožno akceptovať z dôvodu, že krajský súd označený nález ústavného súdu skutočne
rešpektoval a v súlade s jeho závermi vo veci znovu rozhodol rozsudkom č. k.
10 CoP 4/2007-400 zo 4. júla 2007. Ústavná konformita rozsudku zo 4. júla 2007 bola
potvrdená uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 139/08-8 z 29. apríla 2008, a to na
základe sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. septembra 2007 (pozri bod 1 tohto
odôvodnenia).
Vzhľadom na uvedené sťažnosť je zjavne neopodstatnená z dôvodu absencie
akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením označených práv
a napadnutým postupom, prípadne rozhodnutím krajského súdu. Tento záver je dôvodom na
odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), bolo bez právneho významu rozhodovať o tejto časti
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 2009