Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 178/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok vo veciach jej

podaní z 11. októbra 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. novembra

2008 doručených 468 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), v ktorých namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Kežmarok (ďalej aj „okresný súd“) vo veciach jej podaní z 11. októbra

2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Predmetné sťažnosti sťažovateľky sú na ústavnom súde vedené pod sp. zn.

až sp. zn. , ktorých identifikácia prostredníctvom dátumu

podania žaloby, ako aj mena a priezviska žalovaného v konaní pred okresným súdom je

uvedená v prílohe tohto uznesenia, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že 27. novembra 2008 podala prostredníctvom

kuriéra okresnému súdu 468 návrhov na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala

zaplatenia peňažných súm od jednotlivých dlžníkov. Návrhy (sťažovateľka v sťažnostiach

podaných ústavnému súdu uvádza, že mali byť z 19. októbra 2006) na vydanie platobných

rozkazov boli podané podľa (ďalej aj „OSP“)

elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného

zákona. Ústavný súd zistil, že v prípade týchto tvrdení sťažovateľky ide o zjavný omyl,

pretože, ako to vyplýva z ďalšieho textu sťažností, návrhy na začatie konania boli

z 11. októbra 2006 a na okresnom súde ich sťažovateľka podala 19. októbra 2006.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu nevykonal

okresný súd v jej veciach žiadny procesný úkon, a preto môže s určitosťou tvrdiť, že

riešenie sporovej veci stagnuje dva roky. Sťažovateľka nebola do dňa spísania sťažností

adresovaných ústavnému súdu vyzvaná ani na zaplatenie súdneho poplatku.

Podľa názoru sťažovateľky nie sú konania z hľadiska právnej a skutkovej stránky

zložité, ide o spory o zaplatenie relatívne nízkych peňažných pohľadávok osvedčených

listinami, ktoré navrhla rozhodnúť v skrátenom konaní vydaním platobného

rozkazu. Sťažovateľka je podľa jej tvrdenia v konaní aktívna a svojím správaním neprispela

k prieťahom.

Sťažnosť ústavnému súdu sťažovateľka podala bez využitia postupu podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vzhľadom na to, že príkaz konať v týchto veciach už ústavný súd uložil okresnému súdu

v náleze sp. zn. z 27. novembra 2008, ktorým rozhodol, že neprijatím podania

sťažovateľky z 11. októbra 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného

zaručeným elektronickým podpisom bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa dohovoru.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by vyslovil, že jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené. Súčasne žiada, aby jej

ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí

(spolu v sume 9 360 000 Sk, t. j. 310 695 € ), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd

prostredníctvom predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. z 24. apríla 2009

uviedol:

«Na Vašu žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri obstarávaní podkladov na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadne sťažnosti spoločnosti L., a. s. B., v ktorej

namieta, že Okresný súd Kežmarok je nečinný, nerealizuje dosiaľ žiadne procesné úkony

smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu návrhov na vydanie platobných rozkazov,

podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, ktoré spoločnosť doručila na náš okresný

súd dňa 11. 10. 2006, Vám predkladáme toto vyjadrenie: Dňa 11. 10. 2006 nám spoločnosť

L., a. s. doručila zásielku na DVD nosiči spolu so sprievodným listom v ktorom nám

oznamuje, že podáva žaloby, návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh formou

elektronických prostriedkov, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Na túto žiadosť sme spoločnosti L., a. s, odpovedali listom zo dňa 20. 10. 2006

v tomto znení:

Vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Kežmarok nemá k dispozícii elektronickú

podateľňu v zmysle o elektronickom podpise a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani nezverejnil písomnou formou

a prostredníctvom siete na prenos údajov zriadenie elektronickej podateľne a tak nespĺňa

minimálne požiadavky, ktoré sa kladú na používanie elektronickej podateľne v zmysle

vyhlášky NBÚ č. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu.

V zmysle uvedeného, sme list zapísali do Správneho denníka Okresného súdu Kežmarok

a neklasifikovali sme ho ako podanie vo veci. Svoj postup sme opierali aj o stanovisko

Ministerstva spravodlivosti k používaniu zaručeného elektronického podpisu zo dňa 3. 4.

2006, kde sa okrem iného uvádza „Vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej republiky

nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky

osobitného zákona na prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného

elektronického podpisu „. Následne sme DVD nosiče s návrhmi vrátili spoločnosti L.

Po rozhodnutí Ústavného súdu č. -93 zo dňa 27. 11. 2008, ktoré sme

obdržali 23. 01. 2009 a v ktorom Ústavný súd rozhodol, že Okresný súd Kežmarok porušil

právo obchodnej spoločnosti L., a. s. a prikázal Okresnému súdu Kežmarok konať vo veci

podania obchodnej spoločnosti L., a. s. z 11. októbra 2006 urobeného elektronickou formou

a podpísaného elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, listom zo dňa 28. 01. 2009 sme požiadali spoločnosť o zaslanie pôvodného

podania z 11. 10. 2006 s uvedením elektronickej adresy súdu a s odkazom na podrobné

informácie ohľadne zasielania týchto podaní na stránke MS SR. Dňa 5. 2. 2009, nám

spoločnosť L. odpísala, že návrhy na DVD nosičoch nemajú k dispozícii, pretože ich

predložili Európskemu súdu pre ľudské práva a že nám súčinnosť poskytnú vtedy, ak

prestanú byť dôkaznými prostriedkami.

(...)Okresný súd Kežmarok sa bude snažiť zrealizovať príkaz Ústavného súdu, hneď

ako spoločnosť L. poskytne zmienené návrhy z 11. 10. 2006.»

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že DVD nosiče

s podaniami, ktoré boli pripojené k sťažnostiam, boli okresným súdom vrátené sťažovateľke

20. októbra 2006.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť

uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci

vedenej pod sp. zn. vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu

doručené kuriérom 19. októbra 2006 v elektronickej podobe v prílohe sprievodného listu.

Okresný súd vrátil v prílohe listu z 20. októbra 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosič,

na ktorom boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany

svojich práv 14. decembra 2006 obrátila so sťažnosťou na ústavný súd, ktorý nálezom

sp. zn. z 27. novembra 2008 rozhodol, že postupom okresného súdu bolo

porušené jej základné právo zaručené v a právo zaručené v

dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými

prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému

súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení .

V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „(...) V súlade s týmto príkazom

bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky

z 11. októbra 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom

ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení

, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované

s účinnosťou ku dňu jeho podania.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný

( ).

Sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu

27. novembra 2008 sa týkajú identických návrhov.

Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období 19. októbra 2006

do 27. novembra 2008 je nevyhnutným dôsledkom toho, že okresný súd odmietol prijať ňou

doručené elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými

prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným

súdom pod sp. zn. už dosiahla nápravu (nálezom z 27. novembra 2008)

v podobe vyslovenia porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného

súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení

(prirodzene vrátane , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ako aj , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno

vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ

sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu

formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu

nečinnosti okresného súdu argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť

obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania,

pre ňu znamená „(...) výrazné obmedzenie(...) vlastníckych práv(...)“ a problémy

v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných konaniach je potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, a to,

že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým

nie je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. Ten sa v konaní,

ktoré bolo vedené na prvom stupni konania Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C

144/2006, domáhal žalobou proti sťažovateľke určenia absolútnej neplatnosti právnych

úkonov, na základe ktorých malo dôjsť k postúpeniu uvedených pohľadávok, t. j. absolútnej

neplatnosti rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších

súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto

konania mal zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou

uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie

týkajúcej sa týchto pohľadávok, vymáhaných na základe elektronických podaní. S. podal

Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra

2006. Túto skutočnosť S. oznámil listom jeho generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006

všetkým okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní

o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej

sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu

vo veciach jej elektronických podaní v období od 19. októbra 2006 do 27. novembra 2008,

ale skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. ,

v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach

a ktoré začalo 12. októbra 2006, bolo právoplatne skončené až 5. novembra 2008.

Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom

rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok, bolo možné

o sťažovateľkou uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, treba považovať

procesný postup okresného súdu, ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne

rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni Okresným

súdom Bratislava I pod sp. zn. , za primeraný okolnostiam prerokúvaných

vecí.

Sťažovateľka v sťažnosti akcentovala naliehavosť stavu právnej neistoty spôsobenej

nečinnosťou okresného súdu zdôrazňujúc svoj aktívny postoj v konaní. O skutočnom

záujme sťažovateľky na odstránení jej právnej neistoty v konaniach vedených okresným

súdom však nesvedčí jej správanie. Napriek tomu, že sťažovateľka prevzala z ústavného

súdu 1 ks DVD nosiča s elektronickými podaniami ešte 19. januára 2009, dosiaľ tieto,

prípadne podania v inej forme, nedoručila okresnému súdu, čo spochybňuje jej skutočný

záujem ako účastníčky konania o ochranu jej práv v konaniach pred okresným súdom

a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej neistoty.

Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou

o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý

akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.

Ústavný súd konštatuje, že vo veciach Okresného súdu Kežmarok, ktoré sú

predmetom tohto konania, ani nemohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv

sťažovateľky predovšetkým preto, lebo v týchto veciach neboli opakovane podané žalobné

návrhy. Okresný súd teda v napadnutých veciach nemohol začať konať, pretože nedisponuje

návrhmi na začatie konania, teda sťažnosť treba považovať už aj preto za zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti podľa k záveru, že sťažnosť

sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je

uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009