Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 174/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. M. S., C., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 2, a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2009

doručená sťažnosť MUDr. M. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a 2, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. januára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

bolo jeho právnemu zástupcovi doručené 16. februára 2009 a jemu 2. marca 2009. Sťažnosť

s dátumom 16. apríla 2009 podal sťažovateľ na poštovú prepravu v deň spísania sťažnosti,

t. j. 16. apríla 2009.

Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd porušil jeho základné práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2,

a a práva podľa dohovoru v dovolacom konaní

vedenom pod sp. zn. tým, že rozhodol bez pojednávania, bez účasti

sťažovateľa a aj bez jeho právneho zástupcu (ktorý nebol sťažovateľovi ex offo ustanovený

na dovolacie konanie a jeho splnomocnenie v spise vedenom pod sp. zn.

chýba), a to tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol ako neprípustné.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„ÚS určuje, že uznesenie č. z 28. 1. 2009 NS SR je nezákonné; NS SR

porušil základné práva MUDr. M. S., zaručené: čl. 48 ods.1, 2 ÚSR, čl. 47 ods. 2 ÚSR,

čl. 46 ods. 3 ÚSR, čím porušil aj základné práva, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru. ÚS

zrušuje nezákonné uznesenie č. k.1 Sdo 56/2007 z 28. 1. 2009 NS SR v plnom rozsahu a vec

vracia na ďalšie konanie NS SR.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi. Príslušnosť

súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu

došlo k porušeniu jeho základných práv tým, že najvyšší súd odmietol jeho dovolanie ako

neprípustné.

Najvyšší súd svoje rozhodnutie sp. zn. z 28. januára 2009 o odmietnutí

dovolania sťažovateľa odôvodnil takto:

„Krajský súd v Trnave uznesením z 12. decembra 2006 č. k. -42

zastavil konanie o návrhu navrhovateľa z 13. januára 2006 s odôvodnením, že konaniu

a rozhodnutiu o návrhu bráni prekážka začatého konania. Uznesenie súdu prvého stupňa

bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené 5. januára 2007 a ten podal proti nemu

odvolanie 22. januára 2007, teda včas.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 10. apríla 2007 č. k.

odmietol odvolanie navrhovateľa, podané proti uvedenému uzneseniu a vyslovil právny

názor, že odvolanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie a namietal, že

doplnil odvolanie svojho právneho zástupcu písomným podaním z 21. februára 2007, na

obsah ktorého odvolací súd neprihliadal. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( a

ods. 2 ) prejednal dovolanie navrhovateľa a dospel k záveru, že ho treba ako

neprípustné odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ) Dovolanie je prípustné iba za podmienok, uvedených

v až .

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa je dovolanie zásadne prípustné len v prípadoch,

uvedených v a . V konaní v horeuvedenej veci o takýto prípad nešlo,

preto by dovolanie bolo prípustné len za splnenia niektorej z podmienok, uvedených v § 237

.

Zo spisov vplýva, že navrhovateľ mal hmotnoprávnu spôsobilosť byť účastníkom

konania a súd mu na ochranu jeho práv ustanovil právneho zástupcu z radov advokátov.

Odvolací súd o odvolaní navrhovateľa rozhodol vo veci, patriacej do právomoci súdu na

základe odvolania, ktorá nemalo predpísané náležitosti, lebo neobsahovalo dôvody, pre

ktoré bolo rozhodnutie súdu nezákonné. Na doplnenie dôvodov odvolania z 22. februára

2007, podané po uplynutí odvolacej lehoty už odvolací súd podľa § 205 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku nemohol prihliadať. Vo veci rozhodoval nezaujatý a správne obsadený

súd a účastník mal možnosť konať pred súdom. Žiadne ďalšie dôvody prípustnosti

dovolania podľa , prípadne neboli splnené.

Za týchto okolností sa súd v dovolacom konaní mohol vecne zaoberať len

okolnosťou, či navrhovateľovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd po posúdení dovolania navrhovateľa zistil, že proti uzneseniu súdu

prvého stupňa, ktoré obsahovalo správne právne poučenie o spôsobe podania odvolania

a o mieste a lehote na jeho podanie, podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom súdom

ustanoveného právneho zástupcu. Súd preto nebol povinný poučovať navrhovateľa

o náležitostiach odvolania, ktoré v podanom odvolaní chýbali. Nedostatky odvolania neboli

odstránené pred uplynutím zákonom určenej lehoty na podanie odvolania.

Podmienky pre rozhodnutie súdu v odvolacom konaní vo veci samej preto splnené

neboli. Z posúdenia správnosti postupu odvolacieho súdu pri skúmaní podmienok

odvolacieho konania preto dovolací súd zistil, že postupom súdu nebolo navrhovateľovi

odňaté právo konať pred súdom.

Námietky navrhovateľa k zákonnosti rozhodnutia odporkyne dovolací súd už

zohľadniť nemohol.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci nebola splnená žiadna z

podmienok prípustnosti dovolania, bolo povinnosťou dovolacieho súdu dovolanie

navrhovateľa podľa § 243b ods. 4, § 243b a § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku ako neprípustné odmietnuť.“

Ústavný súd posudzoval, či v danom prípade predmetným uznesením najvyššieho

súdu mohlo dôjsť k porušeniu označených základných práv sťažovateľa. Ústavný súd

z rozhodnutia najvyššieho súdu zistil, že najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol,

pretože sťažovateľ nesplnil žiadnu z podmienok prípustnosti dovolania, t. j. najvyšší súd

ako predpoklad uskutočnenia dovolacieho konania posudzoval len otázku prípustnosti

dovolania. Dospel však k záveru, že podmienky prípustnosti dovolania nie sú splnené,

a preto dovolanie odmietol. Vzhľadom na túto skutočnosť už najvyšší súd nemohol porušiť

sťažovateľom označené základné právo, pretože najvyšší súd po tomto rozhodnutí vo veci

ďalej nekonal. Ústavný súd akceptujúc dôvody odmietnutia dovolania konštatuje, že je

vylúčené založenie príčinnej súvislosti medzi sťažovateľom označenými základnými

právami uvedenými v , a a 2 a

dohovoru a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu ako predpoklad možného

vyslovenia porušenia sťažovateľom označených základných práv.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočne

vysvetlil dôvody, pre ktoré nezistil prípustnosť dovolania. Skutočnosť, že sťažovateľ

neakceptuje právny názor dovolacieho súdu, nemožno hodnotiť ako porušenie jeho

základných práv (, ). Vzhľadom na absenciu príčinnej

súvislosti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu a možným porušením označených

práv sťažovateľa ústavný súd nezistil ani možnosť vyslovenia porušenia základných práv

sťažovateľa po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť odmietol už

pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009