Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 168/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., a Ing. V. L., K., zastúpených advokátom JUDr. J.

L., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. a Ing. V. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra

2008 doručená sťažnosť J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), a Ing. V. L., K. (ďalej len

„sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. L., K., ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom

z 22. septembra 2003 podaným okresnému súdu domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru a náhrady mzdy proti Ing. J. Š. – C., B. (ďalej len „žalovaný“). Vec

bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. .

Rovnako sa sťažovateľka návrhom z 22. septembra 2003 domáhala na okresnom

súde vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrady mzdy proti

žalovanému. Vec bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. . Z dôvodu účelnosti

okresný súd spojil obidve konania do spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn.

.

Sťažovatelia namietajú, že „súd vo veci doposiaľ nerozhodol. Súd akceptuje žiadosti

žalovaného o odročenie pojednávania a z toho dôvodu sa v roku 2007 neuskutočnilo žiadne

pojednávanie. Na pojednávaní dňa 24. 1. 2008 predsedkyňa senátu uviedla, že ďalšie

pojednávanie bude najskôr po 20. 3. 2008, nakoniec bol termín pojednávania stanovený na

deň 4. 6. 2008. Deň pred pojednávaním nám súd oznámil, že pojednávanie sa odročuje na

deň 18. 9. 2008 z dôvodu, že podľa oznámenia právneho zástupcu žalovaného, žalovaný sa

zdržiava mimo územia SR a mieni sa pojednávania zúčastniť. Súd pojednávanie odročil

napriek tomu, že žalovaný na pojednávaní dňa 24. 1. 2008 výslovne netrval na svojej účasti

na ďalšom pojednávaní.“.

Sťažovatelia tvrdia, že „pri uplatnení ochrany nášho základného práva sme využili

všetky právne prostriedky, ktoré nám právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Listom zo

dňa 19. 6. 2008 som podal ja J. K. sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov predsedovi súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal mi listom zo dňa 17. 8. 2008.“.

Podľa názoru sťažovateľov došlo postupom okresného súdu v označenom konaní

k porušeniu ich základného práva podľa , a preto navrhujú, aby vo veci

ich sťažnosti ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Základné právo J. K., K., občan SR a Ing. V. L., K., občan SR, upravené v čl. 48

ods. 2 , postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní

vedenom pod sp. zn. (z obsahu sťažnosti vyplýva, že správne malo byť

uvedené „5 C/179/2003“, pozn.) porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Bardejove prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. J. K. priznáva finančné zadosťučinenie 500.000,- Sk (slovom päťstotisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť J. K. do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

Ing. V. L. priznáva finančné zadosťučinenie 500.000,- Sk (slovom päťstotisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť Ing. V. L. do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. J. K. a Ing. V. L. priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd

v Bardejove povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia

(nálezu).“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy vo

veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) ochrana základnému právu podľa sa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním

z 19. júna 2008 doručeným predsedovi okresného súdu 18. júla 2008 podal sťažnosť na

prieťahy v označenom konaní. Do uvedeného dátumu sťažovateľ, ani sťažovateľka

nepreukázali, že by si základné právo, ktorého porušenie namietajú pred ústavným súdom,

chránili iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali

sťažovatelia právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý

mali sťažovatelia k dispozícii, a sťažovateľ ho ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

aj úspešne využil. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal prípisom sp. zn. Spr.

1570/2008 zo 17. augusta 2008, v ktorom uznal, že vo veci dosiaľ nebolo meritórne

rozhodnuté, „avšak nie z dôvodu nečinnosti súdu. Vo veci boli vykonané viaceré

pojednávania, na ktorých súd vykonal dokazovanie so zámerom zistiť skutočný stav veci

a meritórne rozhodnúť. Zisťovanie skutočného stavu veci je sťažené skutočnosťou, že

žalovaný sa zdržiava v zahraničí a so súdom nekomunikuje. Aj z tohto dôvodu zrušenie

termínu pojednávania nariadeného na deň 4. 6. 2008 po tom, čo právny zástupca

žalovaného o zrušenie termínu požiadal s tým, že na nasledujúcom pojednávaní je

predpoklad účasti samotného žalovaného, nemožno považovať za nesprávny postup

a prieťah v konaní, keď naviac bol bez meškania určený nový termín pojednávania na deň

18. 9. 2008.“.

Napriek tomu, že predseda okresného súdu v konaní zbytočné prieťahy „nezistil“,

sťažovateľovi oznámil, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania bude sledovať ďalší postup

v predmetnom konaní z hľadiska jeho plynulosti a efektívnosti. Následne po doručení

odpovede okresného súdu bola sťažovateľmi 19. septembra 2008 doručená sťažnosť

ústavnému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení

za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho prípadnou

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou ().

Po upozornení predsedu okresného súdu na prieťahy v konaní možno z ďalšieho

postupu okresného súdu vyvodiť, že predseda okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa

adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci. Ústavný súd

v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti totiž zistil, že okresný súd na

základe návrhu sťažovateľov z 18. júla 2008 na rozšírenie žaloby uznesením z 20. augusta

2008 pripustil zmenu žaloby v rozsahu požadovanom sťažovateľmi. Dňa 18. septembra

2008 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci už aj za osobnej účasti žalovaného, ktoré bolo

odročené z dôvodu vyžiadania listinných dôkazov navrhovaných sťažovateľmi od

Daňového úradu Bardejov (ďalej len „daňový úrad“) a z dôvodu vypočutia svedkov.

Následne po doručení daňových dokladov od daňového úradu (14. októbra 2008) okresný

súd 30. októbra 2008 nariadil vo veci pojednávanie na 26. február 2009 a z toho dôvodu

predvolal žalovaného a svedkov pod hrozbou poriadkovej pokuty. Z dôvodu neúčasti

žalovaného a svedkov na pojednávaní 26. februára 2009 okresný súd uložil žalovanému,

právnemu zástupcovi žalovaného a dvom svedkyniam poriadkovú pokutu, každému po

200 €. Uznesením z 9. marca 2009 okresný súd opätovne pripustil zmenu žaloby na základe

návrhu sťažovateľov z 25. februára 2009. Proti uzneseniu okresného súdu z 26. februára

2009 o uložení poriadkovej pokuty podali právny zástupca žalovaného a obidve svedkyne

odvolanie (9. apríla 2009), ktoré v zmysle

okresný súd nepovažoval za nevyhnutné predložiť odvolaciemu Krajskému súdu v Prešove.

Pojednávanie uskutočnené 26. februára 2009 bolo odročené na 12. máj 2009.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu ako účinný prostriedok nápravy

namietaného porušovania práv splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov okresného

súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní už koná bez

prieťahov, t. j. plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Táto

skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu znamená, že v čase

predbežného prerokovania sťažnosti už nedochádza k prieťahom v predmetnom konaní,

a z toho dôvodu sťažnosť nie je opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že

pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , čo

nevylučuje, aby sa sťažovatelia opätovne obrátili so sťažnosťou na ústavný súd.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov

nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009