Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 198/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. N., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2008 doručená sťažnosť J. N., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 30. septembra 2002 sa

sťažovateľ a spol. v konaní vedenom pod sp. zn. domáhali ochrany svojho

vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a uloženia povinnosti žalovaným odstrániť z ich

spornej nehnuteľnosti časť stavby. Podľa tvrdení sťažovateľa aj napriek sťažnosti na

prieťahy v predmetnom konaní podanej predsedovi okresného súdu, ktorý ju vyhodnotil za

dôvodnú, okresný súd koná v danej veci aj naďalej s neodôvodnenými a zbytočnými

prieťahmi, v dôsledku ktorých sa prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa

právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti okrem iného uviedol:

„V priebehu nečinnosti súdu zostali vzťahy medzi sťažovateľom a žalovanými napäté,

čo sťažovateľovi spôsobuje psychický stres a citovú ujmu a súčasne vzhľadom k zdĺhavému

priebehu konania sú žalobcovia do značnej miery obmedzení vo výkone svojich vlastníckych

práv, pretože ako vlastníci nemôžu s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať a to napr.

predať uvedenú nehnuteľnosť, pretože stav právnej neistoty trvá a za takýchto podmienok je

uvedená nehnuteľnosť nepredajná. Takáto situácia by nevznikla, keby súd riadne konal.

Vzhľadom na uvedené tvrdím, že Okresný súd Košice I mohol uvedenú vec v

rozumnej lehote rozhodnúť, pretože od podania návrhu uplynulo už 6 rokov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. základné právo sťažovateľa J. N., bytom(...) K. na prerokovanie a rozhodnutie

veci bez zbytočných prieťahov upravené v SR v konaní vedenom na

Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou

značkou konal bez zbytočných prieťahov.

3. sťažovateľovi J. N., bytom(...) K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

120.000,- Sk, t. j. 3983,27,- €(...),, ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu(...).

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť J. N., bytom(...) K. trovy právneho

zastúpenia vo výške 6.732,- Sk, t. j. 223,46,- € na účet advokáta JUDr. J. Č., advokáta, K.

do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia(...).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom konania ústavného súdu bolo posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v .

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že žalobou podanou okresnému súdu 30. septembra 2002 sa sťažovateľ

spolu s ďalšími troma žalobkyňami H. N. (ďalej len „žalobkyňa v 1. rade“), M. B. (ďalej len

„žalobkyňa v 3. rade“) a J. P. (ďalej len „žalobkyňa vo 4. rade“; spolu ďalej aj „sťažovateľ

a spol.“) domáhali ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti – pozemku s parcelným

číslom 922/2 v katastrálnom území K., zapísaného na LV 676 (ďalej len „sporná

nehnuteľnosť“) ochrany svojho vlastníckeho práva a uloženia povinnosti žalovaným

odstrániť z ich nehnuteľnosti časť stavby.

Pre posúdenie sťažnosti bolo pre ústavný súd rozhodujúce zistenie, že podaním

doručeným okresnému súdu 5. septembra 2008 právny zástupca žalobkýň v 1. a 3. rade

oznámil, že výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, ktorej ochrany vlastníckeho práva

sa sťažovateľ a spol. domáhali, je už iba žalobkyňa v 1. rade, pričom z pripojeného

aktuálneho LV 676 je zrejmé, že sťažovateľ odpredal žalobkyni v 1. rade jeho podiel (1/4)

na spornej nehnuteľnosti v októbri 2007. Súčasne týmto podaním doručeným okresnému

súdu 5. septembra 2008 zobral právny zástupca späť žalobu v mene žalobkyne v 3. rade.

Žalobkyňa vo 4. rade podaním doručeným okresnému súdu 20. januára 2009 oznámila, že

sa už nepovažuje za účastníčku konania, a na výzvu okresného súdu, či trvá na žalobe,

podaním doručeným okresnému súdu 9. februára 2009 oznámila, že žalobu berie späť,

pretože od roku 2007 už nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Sťažovateľ urobil

oficiálne vyhlásenie o späťvzatí žaloby na pojednávaní konanom 21. januára 2009, pričom

žalovaní s týmto späťvzatím žaloby vyslovili súhlas.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosťou z 9. decembra 2008, ktorá bola ústavnému

súdu doručená 11. decembra 2008, sa sťažovateľ domáha ochrany svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odvolávajúc sa na pretrvávajúci stav jeho

právnej neistoty v čase, keď sa už objektívne a fakticky v právnej neistote nenachádzal,

pretože pri podávaní sťažnosti ústavnému súdu už muselo byť sťažovateľovi známe, že nie

je v právnej neistote týkajúcej sa jeho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, pretože

jej vlastníkom (spoluvlastníkom) už nie je od roku 2007.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa (napr. , ).

V súlade so svojou judikatúrou (, , , II. ÚS

298/06) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v

tom čase ešte trvalo.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

označené základné právo sťažovateľa, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (napr. , , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2009