Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 153/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2009 predbežne

prerokoval sťažnosť A. B., D. N. V., zastúpeného advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci

zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2009

doručená sťažnosť A. B., D. N. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

V. S., P., ktorou žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že „Rozhodnutím, č. k. Okresný súd Prešov určil,

že V. B... je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č..., k. ú. D. N. V. a to parcela č...

22

Zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m, parcela č... záhrady o výmere 149 ma

2

parcela č... Záhrady o výmere 850 mv podiele 1/1.

Uvedené rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil Krajský súd v Prešove, č. k.

.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu „... Keďže neboli splnené

podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním došlo k porušeniu základného

ľudského práva žalovaného vlastníckeho práva...“ zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Ustanovenie je potrebné z hľadiska

práva na súdnu ochranu v zmysle SR vykladať a uplatňovať tak,

že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých

je založené. Musí stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý

postačuje na právny záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces...

Navyše krajský súd rozhodol bez prítomnosti účastníka čo je v rozpore s čl. 48. ods. 2

SR, podľa ktorého každý ma právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaný

dôkazom. Účastník konania nebol vyzvaný súdom na to či súhlasí s rozhodnutím veci bez

nariadenia pojednávania a ani na takýto postúp neudelil súhlas, nakoľko v odvolaní

namietal nielen nesprávne právne posúdenie veci, ale aj nedostatočné zistenie skutkového

stavu.. Krajský súd v odôvodnení vôbec neuvádza podľa ktorého ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku rozhodol bez nariadenia pojednávania.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. ,

a vracia mu vec na ďalšie konanie.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov

právneho zastúpenia podľa 11 ods. 2 vyhlášky č. (1/6 výpočtového základu

za 1 úkon). Príprava a prevzatie zastúpenia = 115,90 EUR. spísanie sťažnosti =

115,90 EUR, 2 x réžia = 13,90 EUR SPOLU: 245,7 EUR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

Sťažovateľ sa v petite sťažnosti domáha zrušenia rozsudku krajského súdu, avšak

bez toho, aby výslovne navrhol vysloviť, že jeho práva boli týmto súdom porušené. Zároveň

sťažovateľ v petite sťažnosti nešpecifikoval, aké konkrétne práva mali byť porušené.

Je pravda, že v odôvodnení sťažnosti poukazuje na porušenie základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a zmieňuje sa aj o obsahu , avšak označenie

práv, ktoré mali byť porušené bez toho, aby ich sťažovateľ uviedol v petite sťažnosti, môže

ústavný súd považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa.

Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil rozsudok súdu

bez predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľa boli rozsudkom súdu porušené,

a ani neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na

vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody

sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom ( ,

).

Sťažovateľ sa v petite sťažnosti nedomáhal toho, aby ústavný súd vyslovil, že jeho

práva boli rozsudkom krajského súdu porušené, a preto sa ústavný súd možným porušením

práv sťažovateľa nezaoberal a rozsudok krajského súdu nezrušil.

Ústavný súd konštatuje, že podľa je k sťažnosti

potrebné pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť

splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. Žiadna z týchto listín však

k návrhu pripojená nebola.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou. Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konanie, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(obdobne ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009