Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 153/09
PDF · 148.88 KB
No categories available
I. ÚS 153/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2009 predbežne
prerokoval sťažnosť A. B., D. N. V., zastúpeného advokátkou JUDr. V. S., P., vo veci
zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 161/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2009
doručená sťažnosť A. B., D. N. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
V. S., P., ktorou žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 1 Co 161/08 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že „Rozhodnutím, č. k. 28 C 68/07 Okresný súd Prešov určil,
že V. B... je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č..., k. ú. D. N. V. a to parcela č...
22
Zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m, parcela č... záhrady o výmere 149 ma
2
parcela č... Záhrady o výmere 850 mv podiele 1/1.
Uvedené rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil Krajský súd v Prešove, č. k.
1Co 161/08.“.
Podľa tvrdenia sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu „... Keďže neboli splnené
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním došlo k porušeniu základného
ľudského práva žalovaného vlastníckeho práva...“ zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Sťažovateľ ďalej uvádza: „Ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. je potrebné z hľadiska
práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak,
že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené. Musí stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý
postačuje na právny záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces...
Navyše krajský súd rozhodol bez prítomnosti účastníka čo je v rozpore s čl. 48. ods. 2
Ústavy SR, podľa ktorého každý ma právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaný
dôkazom. Účastník konania nebol vyzvaný súdom na to či súhlasí s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania a ani na takýto postúp neudelil súhlas, nakoľko v odvolaní
namietal nielen nesprávne právne posúdenie veci, ale aj nedostatočné zistenie skutkového
stavu.. Krajský súd v odôvodnení vôbec neuvádza podľa ktorého ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku rozhodol bez nariadenia pojednávania.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 161/08,
28C 68/07 a vracia mu vec na ďalšie konanie.
2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia podľa 11 ods. 2 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. (1/6 výpočtového základu
za 1 úkon). Príprava a prevzatie zastúpenia = 115,90 EUR. spísanie sťažnosti =
115,90 EUR, 2 x réžia = 13,90 EUR SPOLU: 245,7 EUR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená
situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa
§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa
sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie
petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný
súd dôvod spochybňovať.
Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).
Sťažovateľ sa v petite sťažnosti domáha zrušenia rozsudku krajského súdu, avšak
bez toho, aby výslovne navrhol vysloviť, že jeho práva boli týmto súdom porušené. Zároveň
sťažovateľ v petite sťažnosti nešpecifikoval, aké konkrétne práva mali byť porušené.
Je pravda, že v odôvodnení sťažnosti poukazuje na porušenie základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a zmieňuje sa aj o obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak označenie
práv, ktoré mali byť porušené bez toho, aby ich sťažovateľ uviedol v petite sťažnosti, môže
ústavný súd považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa.
Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil rozsudok súdu
bez predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľa boli rozsudkom súdu porušené,
ústava a ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na
vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným
zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody
sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 54 ods. 4
Sťažovateľ sa v petite sťažnosti nedomáhal toho, aby ústavný súd vyslovil, že jeho
práva boli rozsudkom krajského súdu porušené, a preto sa ústavný súd možným porušením
práv sťažovateľa nezaoberal a rozsudok krajského súdu nezrušil.
Ústavný súd konštatuje, že podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde je k sťažnosti
potrebné pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť
splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. Žiadna z týchto listín však
k návrhu pripojená nebola.
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd
uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone
advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konanie, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,
ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(obdobne II. ÚS 117/05).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2009