Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 100/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti R. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. mája

2007 takto

rozhodol:

1. Základné právo R. M. podľa a 5 , ako aj

jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. mája 2007 a jemu

predchádzajúcim postupom p o r u š e n é b o l i .

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti R. M. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 10. apríla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. M. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného

advokátom JUDr. P. S., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl.

17 ods. 2 a 5 (ďalej len „“), ako aj práv podľa ods.

3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28.

mája 2007 (ďalej aj „uznesenie z 28. mája 2007“).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 1. decembra 2006 bol sťažovateľ spolu s ďalšími

obvinenými vzatý do väzby s poukazom na z dôvodu podľa

a s tým, že lehota väzby mu začala plynúť

28. novembra 2006 o 12.30 h.

Sťažovateľ nachádzajúci sa vo väzbe má podľa jeho tvrdenia sústavne „problémy

kardiologického charakteru dokonca tak, že bol nutný kardio-chirurgický zásah“. Napriek

tomu, že sa zdravotný stav sťažovateľa sústavne zhoršuje, dosiaľ mu podľa neho nebola

poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť v zariadení na to určenom.

K porušovaniu sťažovateľovho práva na obhajobu a práva konať v materinskom

jazyku podľa neho dochádza tým, že mu nie sú „včas a riadne prekladané do materinského

jazyka dokumenty, ktoré sú mu zasielané v trestnej veci v Slovenskom jazyku, pričom aj

podľa stanoviska Generálnej prokuratúry, údajne stačí preloženie týchto dokladov až po

príchode tlmočníka, čo však znamená, že sú závažným spôsobom porušované práva na

obhajobu obvineného, pretože obvinený pokiaľ sú mu doručené rôzne uznesenia, nemôže

využiť zákonnú lehotu na podanie opravných prostriedkov, resp. na vyjadrenie sa k takým

podaniam, akým je návrh predĺženia väzby a podobne, pretože nie sú mu včas a riadne tieto

podania pretlmočené a nepozná ich obsah“.

V predmetnom konaní podľa sťažovateľa došlo závažným spôsobom aj k porušeniu

jeho práva na obhajobu s prihliadnutím na zásadu rovnosti zbraní postupom okresného súdu

pri vydaní rozhodnutia o návrhu na predĺženie jeho väzby 15. mája 2007. V uvedenom

konaní bol totiž návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra na predĺženie lehoty jeho

väzby zo 7. mája 2007 obom obhajcom sťažovateľa i jemu samému doručený 17. mája 2007

spolu s výzvou, v ktorej boli poučení, že sa k nemu môžu vyjadriť v lehote piatich dní

od doručenia. Obaja obhajcovia sa obratom 17. mája 2007, t. j. v lehote stanovenej

okresným súdom, k tomuto návrhu vyjadrili. Okresný súd však o ňom rozhodol už 15. mája

2007, t. j. dva dni pred uplynutím lehoty poskytnutej sťažovateľovi a jeho obhajcom

na doručenie vyjadrenia k nemu, pričom sťažovateľ ani jeho obhajcovia na uvedené konanie

pozvaní neboli. Sťažovateľovi bol návrh zo 7. mája 2007 doručený len v slovenskom

jazyku, takže jeho obsah dosiaľ nepozná.

Obaja obhajcovia sťažovateľa podali proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 15. mája 2007 sťažnosť krajskému súdu, ktorý o nej bez vypočutia obhajcov

i sťažovateľa 28. mája 2007 rozhodol tak, že ju zamietol. V sťažnosti sťažovateľ ďalej

uviedol: „Bol urobený pokus zo strany úradníkov KS, keď navštívili obvineného vo väzbe

v prítomnosti tlmočníka. O tomto úkone však neinformovali žiadneho z advokátov, takže

obvinený nevedel, čo sa vo veci deje a keďže sa jeho práva sústavne v tejto veci porušujú,

odmietol bez prítomnosti advokáta vypovedať, čo úradníci komentovali vyjadreniami,

že advokáti pri takomto úkone nie sú potrební.“ Týmto postupom krajského súdu v konaní

o návrhu na predĺženie lehoty väzby zo 7. mája 2007, v ktorom sťažovateľa „nevypočul

k dôvodom a okolnostiam väzby“ a dokonca nedal možnosť ani jeho obhajcom, aby

sa k nemu pred rozhodnutím písomne vyjadrili, došlo podľa neho k porušeniu jeho

základných práv podľa , 2 a 5 , ako aj práv podľa

a čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu v závere sťažnosti ústavnému súdu navrhol „napadnuté rozhodnutia v celom

rozsahu zrušiť a bezodkladne obvineného prepustiť z väzby na slobodu“.

K sťažnosti sťažovateľa sa na základe výzvy ústavného súdu podaním doručeným

18. februára 2008 vyjadril krajský súd prostredníctvom svojho predsedu. Predseda

krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

«• 25. mája 2007 bol tunajšiemu krajskému súdu doručený trestný spis vedený

na súde I. stupňa, pod sp. zn. , za účelom rozhodnutia o sťažnosti obvineného,

ním podanej, proti uzneseniu súdu I. stupňa, zo dňa 15. mája 2007, vedenom pod sp. zn.

, ktorým mu bola podľa (ďalej v texte len

„“), predĺžená lehota trvania väzby do dňa 28. novembra 2007.

V rovnaký deň bola sťažnosť prostredníctvom aplikácie [§ 5 ods. 2 písm. a) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o náležitostiach rozvrhu

práce], pridelená na rozhodnutie do súdneho oddelenia „4Tpo“ a zapísaná pod poradové

číslo „73“.

• 28. mája 2007, po naštudovaní už označeného spisu predsedníčkou senátu „4Tpo“

a sudkyňami tohto senátu, bol určený termín neverejného zasadnutia na deň 28. mája 2007,

na ktorom bola podľa zamietnutá, obvineným podaná

sťažnosť, proti už označenému uzneseniu súdu I. stupňa.

V tento deň bolo rozhodnutie tunajšieho krajského súdu aj písomne vyhotovené,

zaslané faxom ako i poštou ÚVV Bratislava - Chorvátska 5 a spis bol odovzdaný

do podateľne tunajšieho krajského súdu, za účelom jeho vrátenia súdu I. stupňa.

Takýto procesný postup tunajšieho krajského súdu bol v súlade s

• čl.

a) 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 „Úpravy ministra spravodlivosti č. 2466/97-43, zo dňa

14. apríla 1997, na zabezpečenie včasného konania a rozhodovania vo väzobných veciach“

b) 5 ods. 4 „Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“

c) 8 ods. 2 prvá veta, ods. 5 „Listiny základných práv a slobôd“

• § 2 ods. 6, druhá veta, § 76 ods. 2, ods. 3 prvá veta, § 172 ods. 1, ods. 3, veta pred

prvou čiarkou,

Či boli porušené, obvineným namietané jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1,

ods. 2, ods. 5, „“, je oprávnený vysloviť iba ÚS SR (

ods. 1 ).

Pokiaľ ide o výhrady obvineného, týkajúce sa včasného a riadneho prekladania

„dokumentov“ do jeho materinského jazyka, poukazujem na čl. 9 ods. 1 písm. a)

„Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov“.

Z uvedených zistení je nepochybné, že

• koniec šesť mesačnej lehoty väzby u obvineného pripadol na deň 28. mája 2007

(, prvá veta )

• už označený trestný spis súdu I. stupňa bol tunajšiemu krajskému súdu doručený

dňa 25. mája 2007 (v piatok).

Objektívne nebolo preto možné „pozvať na konanie oboch obhajcov ako

i obvineného“, tak ako sa toho obvinený v sťažnosti domáhal, pretože tunajší krajský súd

musel o ním podanej sťažnosti, rozhodnúť najneskôr v nasledujúci pracovný deň - pondelok

( ).

V spise tunajšieho krajského súdu nie je založený žiadny písomný doklad

preukazujúci „návštevu obvineného vo väzbe v prítomnosti tlmočníka úradníkom KS“,

na čo tento poukázal v sťažnosti adresovanej ÚS SR.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 10. apríla 2008

I. senát ústavného súdu v zložení Peter Brňák (predseda senátu), Mariana Mochnáčová

a Milan Ľalík (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2009 účinného od

1. marca 2009 I. senát ústavného súdu tvoria sudcovia Marianna Mochnáčová (predsedníčka

senátu), Peter Brňák a Milan Ľalík (sudcovia). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval

a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto

nálezu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 , ako aj práv podľa a 4 dohovoru uznesením krajského súdu

z 28. mája 2007. Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že k porušeniu uvedených práv malo

dôjsť tým, že:

- krajský súd pri svojom rozhodovaní nedostatočne zohľadnil skutočnosť,

že sťažovateľovi ako obvinenému vo väzbe nebola poskytnutá primeraná zdravotná

starostlivosť v zariadení na to určenom, hoci jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje,

- krajský súd nezohľadnil vo svojom rozhodnutí námietku, podľa ktorej

sťažovateľovi sú zasielané písomnosti v tejto trestnej veci v slovenskom jazyku, a preto

proti nim nemôže využiť zákonnú lehotu na podanie opravných prostriedkov,

resp. na vyjadrenie sa k týmto podaniam, čím sú porušené jeho práva na obhajobu,

- okresný súd o návrhu na predĺženie lehoty jeho väzby z 15. mája 2007 rozhodol

skôr, ako sa obaja obhajcovia sťažovateľa k nemu vyjadrili, a dva dni pred uplynutím lehoty

poskytnutej obhajcom na vyjadrenie,

- krajský súd v tomto konaní nevypočul sťažovateľa k dôvodom a okolnostiam jeho

väzby a nedal možnosť obhajcom písomne sa k nim vyjadriť.

Zo spisového materiálu v tejto veci ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

- 15. mája 2007 okresný súd uznesením sp. zn. rozhodol o predĺžení

trvania väzby sťažovateľa a ďalších obvinených do 28. novembra 2007, toto rozhodnutie

bolo doručené sťažovateľovi 21. mája 2007, jeho právnemu zástupcovi JUDr. P. S. 24. mája

2007 a jeho právnemu zástupcovi Mgr. Ing. J. P. 31. mája 2007;

- 22. mája 2007 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia právnych zástupcov

sťažovateľa k návrhu na predĺženie lehoty väzby zo 17. mája 2007 (návrh na predĺženie

lehoty väzby bol právnym zástupcom zaslaný v prílohe prípisov zo 7. mája 2005 spolu

s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 5 dní od jeho doručenia, obhajcom sťažovateľa

bol doručený – Mgr. Ing. J. P. 17. mája 2007 a v ten istý deň JUDr. P. S.);

- 22. mája 2007 bol spísaný úradný záznam, podľa ktorého zákonná sudkyňa

u obhajcu Mgr. Ing. J. P. telefonicky zistila, že mu zatiaľ nebolo doručené uznesenie z 15.

mája 2007 a že k otázke podania sťažnosti proti tomuto uzneseniu „sa musí vyjadriť až po

dohode s klientom, ktorého sa pokúsi kontaktovať 22. 5. 2007 alebo 23. 5. 2007. Bez jeho

súhlasu nemôže podať sťažnosť.“, druhého obhajcu sťažovateľa JUDr. P. S. sa v tento deň

telefonicky skontaktovať nepodarilo;

- 23. mája 2007 bol spis v predmetnej veci predložený krajskému súdu;

- 24. mája 2007 bol tento spis vrátený späť okresnému súdu ako predložený

predčasne, a to s poukazom na prvú vetu ;

- 24. mája 2007 bol vykonaný výsluch sťažovateľa v Ústave na výkon väzby

Bratislava, v rámci ktorého uviedol, že uznesenie z 15. mája 2007 mu bolo doručené,

a následne okrem iného uviedol, že „sa jednoznačne“ nechce „vyjadriť k uzneseniu ani

k sťažnosti bez advokáta“;

- 25. mája 2007 bol spisový materiál v predmetnej veci opätovne predložený

krajskému súdu;

- 28. mája 2007 krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom v čase od 8.45 h

do 9.15 h uznesením rozhodol, že sťažnosť sťažovateľa, ako i sťažnosti ďalších obvinených

proti uzneseniu z 15. mája 2007 zamietol uznesením sp. zn. .

V predmetnej veci ide o konanie o návrhu prokurátora podľa § 76 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov. Z judikatúry ústavného

súdu, ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,

že čl. 5 ods. 4 dohovoru je aplikovateľný aj na konanie o návrhu prokurátora na predĺženie

väzby, ktoré predstavuje automatické súdne preskúmanie zákonnosti väzby zahŕňajúce

preskúmanie existencie všetkých jej podmienok v určitých intervaloch a z úradnej

povinnosti (pozri mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. , ako aj rozsudok

ESĽP z 21. decembra 2000 vo veci Jabloňski v. Poľsko).

Účelom čl. 5 ods. 4 dohovoru je zabezpečiť osobám zatknutým alebo inak

pozbaveným osobnej slobody právo iniciovať konanie, ktorého predmetom je preskúmanie

zákonnosti opatrenia, ktorým boli slobody pozbavené. O zákonnosti takéhoto opatrenia

musí rozhodovať súdny orgán, t. j. orgán spĺňajúci podmienku nezávislosti a nestrannosti.

Samotné konanie podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru (ktorého predmetom je preskúmanie

zákonnosti pozbavenia osobnej slobody dotknutej osoby) musí mať charakter súdneho

konania, ktoré okrem inštitucionálnych záruk nezávislosti a nestrannosti orgánu

rozhodujúceho vo veci musí poskytovať garancie procesnej povahy primerané povahe

pozbavenia osobnej slobody dotknutej osoby v konkrétnom prípade (napr. rozsudok ESĽP

z 28. októbra 1998 vo veci Assenov a iní c. Bulharsko, rozsudok ESĽP z 19. októbra 2000

vo veci Wloch c. Poľsko). Tieto záruky nemusia byť vždy nevyhnutne rovnaké

ako procesné garancie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru týkajúceho sa rozhodovania

vo veci samej (o oprávnenosti trestného obvinenia proti dotknutej osobe). Ak je dotknutá

osoba pozbavená osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, musí byť vypočutá.

Vždy musia byť zaručené kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (napr. rozsudok ESĽP

z 25. marca 1999 vo veci Nikolova c. Bulharsko). V každom prípade však musí mať osoba

vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe.

V tejto súvislosti ESĽP uviedol, že požiadavky zabezpečenia kontradiktórnej povahy

konania a rešpektovania „princípu rovnosti zbraní“ predstavujú základné procesné garancie

(„fundamental guarantees of procedure“) uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia

osobnej slobody (napr. rozsudok ESĽP z 21. októbra 1986 vo veci Sanches - Reisse

c. Švajčiarsko, rozsudok ESĽP z 15. novembra 2005 vo veci Reinprecht c. Rakúsko).

Sťažovateľ namietal, že k porušeniu jeho práv došlo v dôsledku toho, že ho krajský

súd pri svojom rozhodovaní nevypočul. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva,

že skutočnosť, že sťažovateľ nebol súdom vypočutý, sama osebe ešte nemusí znamenať

porušenie jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, pokiaľ z konkrétnych okolností prípadu

je zrejmé, že jeho právo na predloženie argumentov a dôvodov proti svojmu ponechaniu

vo väzbe bolo súdom rešpektované, a pokiaľ navyše o účasť na zasadnutí súdu

ani nepožiadal (pozri , ).

Z obsahu uznesenia z 28. mája 2007 je zrejmé, že krajský súd v danom prípade

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa a ďalších obvinených na neverejnom zasadnutí. Zo spisu

v tejto veci ústavný súd zistil, že sťažovateľ ani jeho právni zástupcovia sťažnosť proti

uzneseniu z 15. mája 2008 do skončenia neverejného zasadnutia krajského súdu 28. mája

2007 o 9.15 h nedoručili. Sťažnosť obhajcu sťažovateľa JUDr. P. S. bola krajskému súdu

doručená síce v ten istý deň, avšak zo záznamu na prezenčnej pečiatke je zrejmé, že až

o 10.28 h.

Za situácie, keď právo sťažovateľa na predloženie argumentov a dôvodov proti jeho

ponechaniu vo väzbe v rámci prvostupňového konania okresným súdom nebolo

rešpektované (tento fakt je zrejmý zo skutočnosti, že okresný súd rozhodol o návrhu

na predĺženie lehoty väzby sťažovateľa bez toho, aby jemu, resp. jeho právnym zástupcom

umožnil predložiť argumenty proti jeho ponechaniu vo väzbe pred vydaním svojho

rozhodnutia), možno podľa názoru ústavného súdu následný postup krajského súdu, ktorým

v ďalšom priebehu tohto konania v rámci konania o sťažnosti prerokoval sťažnosť

sťažovateľa bez toho, aby mal vedomosť o jej podaní, označiť za ústavne neakceptovateľný

v dôsledku nerešpektovania princípu kontradiktórnosti konania.

Z časového priebehu rozhodovania krajského súdu (neverejné zasadnutie konané

28. mája 2007 v čase od 8.45 h do 9.15 h) je navyše zrejmé, že v uznesení krajského súdu

z 28. mája 2007 neboli a ani nemohli byť zohľadnené ani argumenty sťažovateľa predložené

prostredníctvom jeho právneho zástupcu v podanej sťažnosti proti uzneseniu okresného

súdu z 15. mája 2007, ktorá bola doručená v posledný deň zákonnej lehoty na podanie tohto

opravného prostriedku, avšak po skončení neverejného zasadnutia krajského súdu v tejto

veci o 10.28 h (obdobnú argumentáciu poukazujúcu na zlý zdravotný stav sťažovateľa

a porušenie práva na bezplatnú pomoc tlmočníka predložil sťažovateľ aj v rámci konania

pred ústavným súdom, pozn.).

Z uvedeného vyplýva, že ani samotným uznesením krajského súdu nemohla byť daná

primeraná odpoveď súdu („adequate judicial response“; rozsudok ESĽP vo veci Grauslys

v. Litva, No. ) na obranu sťažovateľa, s ktorou sa súd v dôsledku svojho postupu

pri rozhodovaní v tejto veci ani neoboznámil, hoci opravný prostriedok bol sťažovateľom

podaný v rámci zákonnej lehoty.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že uznesením krajského súdu

z 28. mája 2007 došlo k porušeniu sťažovateľových základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

, ako aj práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru

svoje námietky nekonkretizoval a ústavný súd žiadnu možnosť porušenia tohto práva

pri preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu z 28. mája 2007 nezistil, a preto

sťažovateľovmu návrhu v tejto časti nevyhovel.

IV.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,

že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo

slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie

práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten,

kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť

na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo

ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil

stav pred porušením.

Ústavný súd zistil, že na okresnom súde bola 27. februára 2008 proti sťažovateľovi

podaná obžaloba. Okresný súd na predbežnom prejednaní obžaloby v tejto veci 11. marca

2008 uznesením rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Sťažovateľ následne proti

tomuto uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí

28. mája 2008 uznesením sp. zn. tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu

zrušil a sťažovateľa prepustil na slobodu. V súčasnosti sa sťažovateľ od 19. septembra 2008

nachádza v R. vo vyšetrovacej väzbe, kam bol vydaný na základe európskeho zatýkacieho

rozkazu vydaného viedenskou prokuratúrou z H. Vzhľadom na uvedené sa návrh

rozhodnutia sťažovateľa v časti, v ktorej navrhoval zrušenie uznesenia z 28. mája 2007 stal

bezpredmetným, a preto mu ústavný súd nevyhovel.

Ústavný súd zdôrazňuje, že podľa je viazaný

petitom návrhu na začatie konania. V tomto prípade zo spisu v tejto veci vyplýva, že

sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v navrhovanom petite svojho

rozhodnutia ústavný súd nepožiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ani

o priznanie náhrady trov konania. Z tohto dôvodu sa ústavný súd uvedenými možnými

návrhmi sťažovateľa nemohol zaoberať.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009