Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 147/09
PDF · 144.87 KB
No categories available
III. ÚS 147/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť L. V., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 110/2003
a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. V. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára
2009 doručená sťažnosť L. V., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 110/2003.
Zo sťažnosti nevyplývalo, či sťažovateľ využil právny prostriedok na ochranu
jeho základných práv podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), nebolo k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom
v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ale obsahom sťažnosti bola žiadosť
sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd preto 31. marca 2009 vyzval sťažovateľa na doplnenie podania v lehote
15 dní od doručenia výzvy a požiadal ho, aby náležite preukázal odôvodnenosť žiadosti
o ustanovenie právneho zástupcu svojimi osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi
predložením ústavnému súdu predpísaným spôsobom vyplneného a potvrdeného
príslušného tlačiva. V tejto súvislosti ústavný súd sťažovateľa náležite poučil
o podmienkach, ktorých splnenie sa podľa § 30 a § 138 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 31a zákona
o ústavnom súde vyžaduje na to, aby bolo možné žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
vyhovieť, a upozornil ho okrem iného na to, že jednou z týchto podmienok je preukázanie
skutočnosti, že v prípade podanej sťažnosti nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku
na ochranu ústavných práv.
Ústavný súd tiež vyzval sťažovateľa na preukázanie vyčerpania právneho prostriedku
na ochranu jeho základného práva a pripomenul mu, že v danom prípade je týmto
prostriedkom sťažnosť podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov, resp. po 1. apríli 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Na výzvu sťažovateľ reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 28. apríla 2009,
ktoré obsahovalo iba čiastočne vyplnené a potvrdené tlačivo o jeho osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch, ktoré však neobsahuje údaje o príjmoch sťažovateľa ani jeho
manželky, aj keď je v ňom informácia, že je zamestnaná. Dôkaz o realizácii právneho
prostriedku ochrany základného práva sťažovateľa – podanie sťažnosti na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu – sťažovateľ nepredložil.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto
prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona
o súdoch.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,
že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde). Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným
z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania
vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podanie uvedenej sťažnosti na prieťahy
predsedovi okresného súdu napriek výzve nepreukázal.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh
prerokoval na neverejnom zasadnutí a zistil, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde sťažnosť nie je prípustná, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
neprípustnú odmietol.
Nedostatkom predloženého tlačiva o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch, v ktorom sťažovateľ nevyplnil časť označenú ako „Príjmy z pracovného
(členského) pomeru alebo nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia)“, sa ústavný
súd už ďalej nezaoberal, ani sťažovateľa opätovne na odstránenie nedostatkov nevyzýval.
Sťažovateľovi by totiž za daných okolností (neprípustnosť sťažnosti) nebolo možné ustanoviť
právneho zástupcu najmä z dôvodov nepreukázania skutočnosti, že v prípade podanej
sťažnosti nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv, čo je
jednou z kumulatívnych podmienok pre takéto rozhodnutie ústavného súdu.
Ústavný súd na záver poznamenáva, že odmietnutie sťažnosti v tomto prípade
neznamená, že by sa sťažovateľ v tejto veci už nemohol v budúcnosti na ústavný súd
obrátiť. Ochranu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy pri pokračujúcej nečinnosti okresného súdu by však
mohol ústavný súd poskytnúť iba v prípade, že budú splnené podmienky konania
pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. mája 2009