Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 177/09
PDF · 154.57 KB
No categories available
IV. ÚS 177/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Č., zastúpeného advokátom M. Ď. Ž., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Čadci, úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod
sp. zn. ČVS: OÚV-317/CA-1999 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára
2009 doručená sťažnosť M. S., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Čadci, úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné
riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV 317/CA-1999.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol 25. augusta 1999 Okresným súdom
Čadca ustanovený za obhajcu obvinenému mladistvému Š. M. stíhanému za trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo právoplatne
skončené uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Čadci sp. zn. ČVS:
OÚV-317/CA-1999 z 24. septembra 1999, ktorým bola vec postúpená orgánu oprávnenému
na prerokovanie priestupku.
Návrhom z 29. septembra 1999 si sťažovateľ na Okresnom úrade vyšetrovania
Policajného zboru v Čadci uplatnil nárok na priznanie odmeny a náhrady za úkony právnej
služby pri obhajobe v trestnom konaní v sume 1 410 Sk. Rozhodnutie o uplatnenom nároku
sťažovateľ urgoval podaním z 9. januára 2002, 12. augusta 2003, 12. decembra 2003,
13. mája 2004, 17. októbra 2005, 6. apríla 2006 a 15. augusta 2008. Prípisom z 18. októbra
2005 okresné riaditeľstvo sťažovateľovi oznámilo, že jeho nárok na odmenu je premlčaný.
Neskôr podaním zo 7. apríla 2007 sťažovateľovi oznámilo, že jeho žiadosť bola pridelená
vyšetrovateľovi, ktorý o nej rozhodne. Do podania sťažnosti však žiadne rozhodnutie vydané
nebolo.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom
okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-317/CA-1999 bolo
porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby prikázal okresnému
riaditeľstvu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 2 000 €
a náhradu trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od okresného
riaditeľstva vyjadrenie k sťažnosti. V jeho stanovisku sp. zn. Č. p.: ORP - 128/UJKP-OJP-
2009 z 27. februára 2009 sa uvádza, že vyšetrovací spis v tejto veci už bol po uplynutí
archivačnej doby skartovaný. Prvá zachovaná urgencia sťažovateľa, ktorú má okresné
riaditeľstvo k dispozícii, je zo 6. apríla 2006. Podľa názoru okresného riaditeľstva si
sťažovateľ uplatnil svoj nárok po uplynutí všeobecnej premlčacej doby a jeho nárok je
premlčaný. Okrem toho namieta, že sťažovateľ nevyčerpal na ochranu svojich práv všetky
právne prostriedky, keď sa ich ochrany nedomáhal postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, resp. podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Preto navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť odmietol.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou
okresného riaditeľstva pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na odmenu a náhradu
hotových výdavkov za úkony právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní.
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti najskôr skúmal, či sťažovateľ
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré má
k dispozícii na ochranu svojho základného práva.
Podľa názoru ústavného súdu má ale sťažovateľ k dispozícii iný právny prostriedok,
ktorým by sa mohol účinne domáhať ochrany svojho základného práva, a tým je podnet
podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podľa tohto ustanovenia prokurátor preskúmava
zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov,
policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu,
pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich
vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť
podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne
o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,
ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
O výške odmeny a náhrady hotových výdavkov obhajcu, ktorý bol obvinenému
ustanovený, rozhoduje na návrh obhajcu orgán činný v trestnom konaní, ktorého
rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo (§ 553 ods. 4 Trestného poriadku).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť (§ 553 ods. 5 Trestného poriadku). V danom
prípade má o uplatnenom nároku obhajcu rozhodnúť policajt. Podľa § 190 ods. 2 písm. a)
Trestného poriadku ak policajt sťažnosti sám nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie
prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad prípravným konaním.
Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva právomoc prokurátora
preskúmať zákonnosť postupu policajta pri rozhodovaní o odmene a náhrade hotových
výdavkov ustanoveného obhajcu. V danej veci o nároku sťažovateľa rozhodnuté nebolo.
Okresné riaditeľstvo sťažovateľovi v odpovedi na jeho urgencie najskôr oznámilo, že jeho
nárok je už premlčaný, neskôr, že jeho žiadosťou sa bude zaoberať po zabezpečení
spisového materiálu. Sťažovateľ s postupom policajtov, ktorým bola vec postupne
prideľovaná a mali o jeho nároku rozhodnúť, nesúhlasí, napriek tomu sa neobrátil na
prokuratúru, ktorá by bola príslušná na konanie podľa citovaných ustanovení Trestného
poriadku, aby v rámci konania o podnete podľa zákona o prokuratúre preskúmala ich postup
a prijala vhodné opatrenia na odstránenie namietanej nečinnosti.
Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu k dispozícii právne prostriedky (podnet a opakovaný podnet podľa zákona
o prokuratúre), ktorými mohol a mal namietať nečinnosť policajta pri rozhodovaní o jeho
nároku a ich uplatnením sa domáhať ochrany svojho základného práva, ktorého porušenie
namieta v sťažnosti.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil právny názor,
že vynechanie tohto prostriedku nápravy v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej
republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože
takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen
preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona
o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických
prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).
Z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu využil podanie podnetu podľa zákona o prokuratúre. Vzhľadom na to, že
je v právomoci orgánov prokuratúry, aby preskúmali postup policajta, a sťažovateľ
nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa na orgány prokuratúry obrátil
s podnetom a opakovaným podnetom, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako neprípustnú
(§ 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. mája 2009