Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 177/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., Č., zastúpeného advokátom M. Ď. Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Čadci, úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: OÚV-317/CA-1999 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2009 doručená sťažnosť M. S., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Čadci, úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV 317/CA-1999.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol 25. augusta 1999 Okresným súdom

Čadca ustanovený za obhajcu obvinenému mladistvému Š. M. stíhanému za trestný čin

ublíženia na zdraví podľa . Trestné stíhanie bolo právoplatne

skončené uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Čadci sp. zn. ČVS:

OÚV-317/CA-1999 z 24. septembra 1999, ktorým bola vec postúpená orgánu oprávnenému

na prerokovanie priestupku.

Návrhom z 29. septembra 1999 si sťažovateľ na Okresnom úrade vyšetrovania

Policajného zboru v Čadci uplatnil nárok na priznanie odmeny a náhrady za úkony právnej

služby pri obhajobe v trestnom konaní v sume 1 410 Sk. Rozhodnutie o uplatnenom nároku

sťažovateľ urgoval podaním z 9. januára 2002, 12. augusta 2003, 12. decembra 2003,

13. mája 2004, 17. októbra 2005, 6. apríla 2006 a 15. augusta 2008. Prípisom z 18. októbra

2005 okresné riaditeľstvo sťažovateľovi oznámilo, že jeho nárok na odmenu je premlčaný.

Neskôr podaním zo 7. apríla 2007 sťažovateľovi oznámilo, že jeho žiadosť bola pridelená

vyšetrovateľovi, ktorý o nej rozhodne. Do podania sťažnosti však žiadne rozhodnutie vydané

nebolo.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-317/CA-1999 bolo

porušené jeho základné právo podľa , aby prikázal okresnému

riaditeľstvu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 2 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od okresného

riaditeľstva vyjadrenie k sťažnosti. V jeho stanovisku sp. zn. Č. p.: ORP - 128/UJKP-OJP-

2009 z 27. februára 2009 sa uvádza, že vyšetrovací spis v tejto veci už bol po uplynutí

archivačnej doby skartovaný. Prvá zachovaná urgencia sťažovateľa, ktorú má okresné

riaditeľstvo k dispozícii, je zo 6. apríla 2006. Podľa názoru okresného riaditeľstva si

sťažovateľ uplatnil svoj nárok po uplynutí všeobecnej premlčacej doby a jeho nárok je

premlčaný. Okrem toho namieta, že sťažovateľ nevyčerpal na ochranu svojich práv všetky

právne prostriedky, keď sa ich ochrany nedomáhal postupom podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom, resp. podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Preto navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť odmietol.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa nečinnosťou

okresného riaditeľstva pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na odmenu a náhradu

hotových výdavkov za úkony právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti najskôr skúmal, či sťažovateľ

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré má

k dispozícii na ochranu svojho základného práva.

Podľa názoru ústavného súdu má ale sťažovateľ k dispozícii iný právny prostriedok,

ktorým by sa mohol účinne domáhať ochrany svojho základného práva, a tým je podnet

podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“). Podľa tohto ustanovenia prokurátor preskúmava

zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov,

policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu,

pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich

vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť

podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne

o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,

ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

O výške odmeny a náhrady hotových výdavkov obhajcu, ktorý bol obvinenému

ustanovený, rozhoduje na návrh obhajcu orgán činný v trestnom konaní, ktorého

rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť ( ). V danom

prípade má o uplatnenom nároku obhajcu rozhodnúť policajt. Podľa § 190 ods. 2 písm. a)

ak policajt sťažnosti sám nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie

prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad prípravným konaním.

Z citovaných ustanovení vyplýva právomoc prokurátora

preskúmať zákonnosť postupu policajta pri rozhodovaní o odmene a náhrade hotových

výdavkov ustanoveného obhajcu. V danej veci o nároku sťažovateľa rozhodnuté nebolo.

Okresné riaditeľstvo sťažovateľovi v odpovedi na jeho urgencie najskôr oznámilo, že jeho

nárok je už premlčaný, neskôr, že jeho žiadosťou sa bude zaoberať po zabezpečení

spisového materiálu. Sťažovateľ s postupom policajtov, ktorým bola vec postupne

prideľovaná a mali o jeho nároku rozhodnúť, nesúhlasí, napriek tomu sa neobrátil na

prokuratúru, ktorá by bola príslušná na konanie podľa citovaných ustanovení Trestného

poriadku, aby v rámci konania o podnete podľa zákona o prokuratúre preskúmala ich postup

a prijala vhodné opatrenia na odstránenie namietanej nečinnosti.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu k dispozícii právne prostriedky (podnet a opakovaný podnet podľa zákona

o prokuratúre), ktorými mohol a mal namietať nečinnosť policajta pri rozhodovaní o jeho

nároku a ich uplatnením sa domáhať ochrany svojho základného práva, ktorého porušenie

namieta v sťažnosti.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil právny názor,

že vynechanie tohto prostriedku nápravy v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej

republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože

takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen

preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona

o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (m. m. , ).

Z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využil podanie podnetu podľa zákona o prokuratúre. Vzhľadom na to, že

je v právomoci orgánov prokuratúry, aby preskúmali postup policajta, a sťažovateľ

nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa na orgány prokuratúry obrátil

s podnetom a opakovaným podnetom, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako neprípustnú

( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009