Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 226/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii, H., zastúpenej Advokátskou

spoločnosťou K. – advokáti, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

súdnu ochranu podľa a prvej vety

v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. a Krajským súdom

v Trnave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2009

doručená sťažnosť spoločnosti E., a. s. v likvidácii, H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

prvej vety (ďalej len „“) v konaní vedenom Okresným

súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 7. mája 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu

Senica 6. decembra 2005 domáhala umorenia vlastnej zmenky vystavenej 24. októbra 2001

vystaviteľom Z., a. s., S., pre R. H., a. s., na sumu 10 643 836 Sk so splatnosťou 30. apríla

2002 v sídle vystaviteľa. Okresný súd Senica vec postúpil okresnému súdu ako miestne

príslušnému, kde sa konanie viedlo pod sp. zn. . Dňa 23. januára 2007 sa na

okresný súd bez predvolania dostavili Ing. J. C. a JUDr. P. K. a vyšší súdny úradník za

prítomnosti notárky JUDr. I. K. ich bez prítomnosti sťažovateľky ako navrhovateľky

vypočul a spísal úradný záznam. Z úradného záznamu vyplýva, že spoločnosť A., s. r. o.,

má zmenku u seba a v lehote vyplývajúcej z uznesenia okresného súdu č. k. 20 UL 1/2005-

30 ju prihlasuje na súde a súčasne podáva námietky proti umoreniu zmenky. Zároveň malo

údajne dôjsť aj k predloženiu originálu zmenky vyššiemu súdnemu úradníkovi na

nahliadnutie s tým, že tento potvrdil, že kópia umorovanej zmenky na č. l. 61 súdneho spisu

doslovne súhlasí s originálom. Následne bol potom uznesením okresného súdu č. k. 20 UL

1/2005-92 z 11. mája 2007 návrh na umorenie zmenky zamietnutý. Proti uzneseniu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila v zásade tým, že nemala

možnosť vyjadriť sa k obsahu originálu predloženej zmenky. Poukázala na skutočnosť, že

okresný súd ju ani dodatočne neinformoval o tak závažnom procesnom úkone, akým bolo

predloženie umorovanej zmenky. V prípade, ak by bola sťažovateľka prizvaná na vykonanie

dokazovania predložením originálu umorovanej zmenky, mohla by už pred vydaním

uznesenia okresného súdu uplatňovať prípadné ďalšie vyjadrenia, stanoviská a návrhy na

doplnenie dokazovania. Namietala tiež, že okresný súd pred vydaním uznesenia prijal

jednostranne od ostatných účastníkov konania informácie a rokoval s nimi bez jej účasti

o skutkovej podstate prerokúvanej veci, ako aj o procesných otázkach, ktoré na ňu môžu

mať vplyv, a práve na výsledkoch tohto rokovania založil uznesenie o zamietnutí návrhu.

Nesprávny procesný postup okresného súdu teda jednoznačne zapríčinil, že sa sťažovateľke

ako navrhovateľke znemožnila realizácia jej procesných práv priznaných v občianskom

súdnom konaní na účel obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Inak

povedané, postupom okresného súdu sa sťažovateľke odňala možnosť konať pred súdom.

Uznesením krajského súdu č. k. -182 z 27. februára 2009 bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené. Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že sa okresný súd

s originálom zmenky oboznámil v neprítomnosti sťažovateľky a o tomto úkone

sťažovateľku neinformoval, a tak jej neposkytol možnosť predkladať ďalšie vyjadrenia

a prípadne návrhy na doplnenie dokazovania, vzhľadom na právnu úpravu konania

o umorenie listín obsiahnutú v ustanoveniach § 185i až § 185s Občianskeho súdneho

poriadku nemožno považovať za odňatie možnosti sťažovateľky konať pred súdom

a uplatňovať jej procesné práva. Sťažovateľka realizovala svoje procesné právo na podanie

odvolania, avšak ním nespochybnila to, pre rozhodnutie zásadne významné zistenie

okresného súdu, že predmetná zmenka nie je stratená ani zničená.

Podľa názoru sťažovateľky uzneseniami okresného súdu a krajského súdu došlo

k porušeniu označených článkov . V posudzovanom prípade je totiž zjavné, že

všeobecné súdy nedali sťažovateľke (ako účastníčke konania) možnosť, aby bola prítomná

pri prerokovaní veci a mohla sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov s tým, aby uznesenia okresného súdu a krajského súdu boli

zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Napokon požaduje aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -182 z 27. februára 2009 vyplýva,

že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -92 z 11. mája 2007

v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. -131 z 28. januára 2008. Odvolacie

námietky sťažovateľky, podľa ktorých sa okresný súd dôsledne neriadil ustanoveniami § 18

a , ako aj , a

ods. 2 a 3 a svojím procesným postupom jej odňal možnosť konať pred súdom tým,

že prijal informácie od ostatných účastníkov konania a rokoval s nimi bez jej účasti, nie sú

dôvodné. Konanie o umorenie listín je svojím charakterom nesporovým konaním, ktoré sa

nespravuje zásadami ústnosti a priamosti, čoho výrazom je ustanovenie § 185j ods. 2

, podľa ktorého súd o návrhu rozhoduje bez pojednávania.

Súd nestanovuje termíny pojednávania na vykonávanie dokazovania za prítomnosti

účastníkov konania, a preto je logické, že ani osoba, ktorá návrhu odporuje predložením

listiny, o umorení ktorej sa koná, listinu nepredkladá za ich účasti vo vopred stanovenom

termíne. Skutočnosť, že sa okresný súd oboznámil s originálom zmenky v neprítomnosti

sťažovateľky a pred svojím rozhodnutím ju o tomto úkone neinformoval, a tak jej

neposkytol možnosť predkladať ďalšie vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania,

vzhľadom na právnu úpravu konania o umorenie listín obsiahnutú v ustanoveniach § 185i až

nemožno považovať za odňatie možnosti

sťažovateľky konať pred súdom a uplatňovať jej procesné práva. Sťažovateľka realizovala

svoje procesné práva na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu. Keďže ním

však nespochybnila správnosť zistenia, že predmetná zmenka nie je stratená ani zničená (čo

má pre rozhodnutie zásadný význam), krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne

správne potvrdil.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -182 z 27. februára 2009 dovolanie a uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 17. apríla 2009.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa a sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu o tejto časti

sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade bolo proti uzneseniu okresného súdu prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky mal

krajský súd v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia, pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za neprípustnú.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom všeobecných

súdov jej bola ako účastníčke konania odňatá možnosť konať pred súdom. Nemohla byť

prítomná pri predložení údajného originálu zmenky, a preto nemohla uplatniť v tejto

súvislosti svoje stanoviská a prípadné procesné návrhy.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na povahu námietok uplatňovaných sťažovateľkou je nepochybné, že

mala možnosť podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok. Prípustnosť tohto dovolania vyplýva z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku. Dovolanie treba považovať za účinný opravný prostriedok, na ktorého

použitie bola sťažovateľka oprávnená. Nevyužitie tohto prostriedku zakladá neprípustnosť

sťažnosti.

K dosiaľ uvedenému treba dodať, že sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom

netvrdila (tým menej preukázala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu vôbec neprichádzal do úvahy prípadný postup

vyplývajúci z ustanovenia .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2009