Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 212/09
PDF · 137.01 KB
No categories available
IV. ÚS 212/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 82/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a z dôvodu nedostatku právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 82/2008.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že predmetom namietaného
konania je rozhodovanie o žalobe obchodnej spoločnosti B. – stav. spol. s r. o., V. (ďalej len
„žalobca“), ktorou sa domáha, aby okresný súd určil sťažovateľovi ako žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 348,70 € s príslušenstvom. Žalobca sa
v predmetnej veci domáhal uspokojenia svojho nároku formou vydania platobného rozkazu.
Keďže sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu odpor, okresný súd vo veci rozhodol
rozsudkom č. k. 24 Cb 82/2008-57 z 21. apríla 2009, ktorým žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.
Sťažovateľ namieta, že v predmetnej veci zákonná sudkyňa „rozhodovala na základe
podstrčeného dôkazu FALSIFIKÁTU – ktorý obsahuje podopisované riadky, ktoré sa
nezhodujú s ORIGINÁLOM cenovej ponuky. Týmto najhrubším možným spôsobom porušila
ľudské právo garantované čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru, čo vykonala aj napriek
písomnému upozorneniu“. Podľa sťažovateľa „sudcovia sú ZMAFIANIZOVANÍ a obťažujú
sťažovateľa ÚMYSELNE CHYBNÝMI ROZSUDKAMI... – teda šikanujú tú stranu konania,
ktorá zákon neporušila...“.
Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že „Okresný súd
Bratislava II v konaní 24 Cb/82/2008 porušil základné práva D. B. garantované čl. 6 ods. 1
medzinárodného dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie“, priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 € a prikázal „Okresnému súdu Bratislava II konať vo
všetkých veciach D. B. bez prieťahov, bez marenia uvedených konaní, bez šikanovania jeho
osoby“.
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na
konanie pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 24 Cb 82/2008. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie
označeného práva z dôvodu, že okresný súd v uvedenom konaní rozhodol na základe
nehodnoverného dôkazu (falzifikátu).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,
že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je
právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc
všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Princíp subsidiarity právomoci predstavuje podľa ustálenej judikatúry ústavného
súdu ústavný príkaz pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho
základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť
ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia
predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).
V danom prípade v namietanom konaní rozhodol okresný súd rozsudkom
č. k. 24 Cb 82/2008-57 z 21. apríla 2009, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pričom
v poučení tohto rozsudku sťažovateľa riadne poučil, že proti nemu sa môže odvolať v lehote
15 dní od jeho doručenia. Sťažovateľ teda mal vo vzťahu k uvedenému rozsudku okresného
súdu k dispozícii opravný prostriedok, o ktorom bol (je) oprávnený, ako aj povinný
rozhodnúť odvolací súd – Krajský súd v Bratislave, čo vzhľadom na princíp subsidiarity
vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť meritórne o sťažnosti sťažovateľa. Námietka
sťažovateľa, že „Okresný súd je povinný rozhodovať riadne, náležite a vychádzať z dôkazov
ORIGINÁLOV a nie z FALSIFIKÁTOV! Tým porušuje čl. 6 ods. 1 žiaden význam nemá
argumentácia, že mám právo sa odvolať...“, je z tohto hľadiska irelevantná.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
a žiadosťami sťažovateľa (napr. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2009