Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 238/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -42 z 1. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009

doručená sťažnosť Ing. P. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením ústavného súdu č. k. -42 z 1. apríla 2009.

Ústavný súd uznesením č. k. -42 z 1. apríla 2009 odmietol sťažnosť

sťažovateľa doručenú mu 20. februára 2009 (doplnenú 25. februára 2009), ktorou namietal

porušenie čl. 12 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 46 ods. 1,

, a 2 a a 3 a porušenie ,

a 3 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 dohovoru postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave, Okresnej prokuratúry Bratislava I, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 11. apríla 2005 (v spojení s jeho opravnými uzneseniami), rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15. mája 2007 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. decembra 2008, a to ako oneskorene

podanú.

Podľa názoru sťažovateľa ústavný súd týmto rozhodnutím porušil jeho základné

právo na prístup k súdu zaručené mu a právo zaručené mu

dohovoru, a to z dôvodu „že Ústavný súd Slovenskej republiky mal ako predbežnú otázku

pri posudzovaní jeho sťažnosti vyriešiť otázku nesúladu ustanovenia § 53 ods. 1 a ods. 3

s , a to využijúc možnosť danú každému

súdu, a teda aj Ústavnému súdu Slovenskej republiky, obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej

republiky podľa v spojení s cit. zák.

Ústavný súd tým, že nevyužil toto jeho právo, porušil právo sťažovateľa na prístup k

súdu, zakotvené v a v Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj princíp právnej istoty, zakotvený v čl. 1

ods. 1 .

V danom prípade bolo rozhodnutie dovolacieho súdu doručené sťažovateľovi dňa

23. 12. 2008 a jeho právnemu zástupcovi dňa 22. 12. 2008. Je zrejmé, že v danom

konkrétnom prípade v dôsledku vianočných sviatkov mal sťažovateľ reálnu možnosť začať

hľadať právneho zástupcu pre konanie pred Ústavným súdom, čo je neobíditeľnou

podmienkou takéhoto konania, až po uplynutí dovolenkového obdobia, a to počnúc

pondelkom 12. 1. 2009, čím bola lehota na podanie sťažnosti, tak ako bola vyložená

konajúcim súdom, zdecimovaná na menej ako 30 dní.

Ústavný súd nesprávnym výkladom citovaného zákonného ustanovenia, resp.

aplikovaním tohto zákonného ustanovenia nezabezpečil, aby obmedzenie základného práva

sťažovateľa na prístup k súdu platilo rovnako na všetky prípady, a teda, aby sťažovateľ mal

na realizáciu jeho práva úplnú, neskrátenú lehotu dvoch mesiacov. Ústavný súd Slovenskej

republiky vedno so zákonodarcom prekročili svoju právomoc, a v rozpore s čl. 13 ods. 1

písm. a) SR uložili sťažovateľovi povinnosť podať sťažnosť v lehote značne kratšej

ako je zákonom stanovená, pre všetkých účastníkov rovnaká, dvojmesačná lehota.

Nesprávny výklad začiatku plynutia lehoty zasiahol do práva sťažovateľa na prístup

k súdu tým viac, že sťažovateľ sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, čím bola ešte

viac znížená jeho možnosť domôcť sa jeho práva, nájsť si právneho zástupcu, preštudovať

príslušný spis. zabezpečiť si zhotovenie jeho kópie a pripraviť podanie na Ústavný súd.

Sťažovateľ má za to, že Ústavný súd Slovenskej republiky odmietnutím jeho sťažnosti

porušil jeho právo na prístup k súdu, zakotvené v

a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj princíp

právnej istoty, zakotvený v . Ústavný súd Slovenskej

republiky takýmto konaním porušil aj ústavný princíp a zodpovedajúce právo sťažovateľa,

zakotvené v v spojení s “.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. 4. 2009: sp. zn. ,

porušil právo Ing. P. Ď. podľa a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 1. 4. 2009, sp. zn. , a vracia mu vec na nové konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu podania sťažovateľa, najmä z jeho petitu, je zjavné, že jeho cieľom je

zrušenie uznesenia ústavného súdu č. k. -42 z 1. apríla 2009 a „vrátenie veci“

ústavnému súdu na „nové konanie“, t. j. revidovanie dotknutého postupu a rozhodnutia

ústavného súdu, ktorým bola pôvodná sťažnosť odmietnutá z dôvodu jej oneskoreného

podania.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podanie sťažovateľa je síce formálne

označené ako sťažnosť podľa (s označením konkrétneho základného

práva, k porušeniu ktorého malo dôjsť), ale z hľadiska obsahu ide o opravný prostriedok,

ktorým je napadnuté konkrétne rozhodnutie ústavného súdu. Konanie pred ústavným súdom

ako nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ) je v dôsledku zvolenej

podoby špecializovaného a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej

republike konaním jednoinštančným a rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné

pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú.

Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich

vykonanie. Podrobnosti ustanoví zákon ( ).

Právomoci a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd a

presne vymedzené, nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje za

potrebné zdôrazniť, že medzi jeho oprávnenia nepatrí rozhodovanie o opravných

prostriedkoch vo všeobecnosti a fortiori o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické

osoby alebo právnické osoby domáhajú preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti

ktorým podľa a podľa žiaden opravný

prostriedok nie je prípustný.

Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v čl. 2

ods. 2 , vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu

(ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto, čo sa týka medzí, rozsahu a

spôsobu, môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2 ods. 2

), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre

akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

Vychádzajúc z citovanej ústavnej normy vyriešil otázku

podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že návrh nie je

prípustný v prípade, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného

súdu [ ].

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24

písm. c) odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009