Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 247/09
PDF · 135.54 KB
No categories available
II. ÚS 247/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2009 predbežne
prerokoval sťažnosť J. B., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod
sp. zn. 12 Co 89/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2009
osobne do podateľne doručená sťažnosť J. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní
vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 12 Co 89/2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom krajského súdu č. k. 12 Co 89/2008-163
z 26. marca 2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 12 C 31/2008-135 z 9. októbra 2008, pričom sťažovateľ ako žalobca bol
zaviazaný nahradiť žalovanému MUDr. D. S. (ďalej len „žalovaný“) trovy odvolacieho
konania z titulu právneho zastúpenia advokátom v sume 1 283,14 eur k rukám advokáta
žalovaného JUDr. E. G. (ďalej len „advokát žalovaného“). V spise okresného súdu sp. zn.
12 C 31/2008 je na č. l. 123 založené splnomocnenie, ktorým žalovaný splnomocnil
advokáta žalovaného výlučne len na zastupovanie v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 12 C 31/2008. V spise nie je zaevidované žiadne splnomocnenie na zastupovanie
advokátom žalovaného v odvolacom konaní. Okrem toho trovy právneho zastúpenia vyčíslil
advokát žalovaného vo vlastnom mene, nie teda žalovaný tak, ako to ustanovuje § 151
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to priznanie trov právneho zastúpenia
žalovanému v odvolacom konaní je v rozpore s platnou právnou normou, lebo advokát
žalovaného nie je účastníkom konania.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 12 Co 89/2008
s tým, aby bol zrušený rozsudok krajského súdu z 26. marca 2009 v časti, ktorou bola
sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v sume 1 283,14 eur.
Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 223,46 eur.
Z rozsudku krajského súdu č. k. 12 Co 89/2008-163 z 26. marca 2009 vyplýva, že ním
bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 31/2008-135 z 9. októbra 2008
a sťažovateľ bol zaviazaný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1 283,14 eur
k rukám advokáta žalovaného. Podľa názoru krajského súdu o trovách odvolacieho konania
bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Neúspešný sťažovateľ je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania. Žalovaný bol zastúpený advokátom žalovaného, ktorému patrí náhrada za
poskytovanú právnu pomoc, a to za vyjadrenie k odvolaniu a za účasť na odvolacom
pojednávaní. Ďalej bolo potrebné priznať paušálnu náhradu a náhradu za pohonné látky.
Rozsudok krajského súdu bol spolu so spisom vrátený okresnému súdu 5. mája 2009
a podľa rukou písanej poznámky bol doručený sťažovateľovi 20. mája 2009.
Zo splnomocnenia z 12. júna 2008 podpísaného žalovaným vyplýva, že „...týmto
splnomocňujem JUDr. E. G., advokáta so sídlom v H., aby ma zastupoval v konaní vedenom
na Okresnom súde v Humennom o ochranu osobnosti č. k. 12 C 31/08 proti žalobcovi J. B.,
bytom H.“.
Z vyúčtovania trov konania sp. zn. 12 Co 89/2008 z 27. marca 2009 adresovaného
a podaného advokátom žalovaného krajskému súdu 30. marca 2009 (na hlavičkovom
papieri advokáta žalovaného) vyplýva, že „Vo veci navrhovateľa J. B., H. proti odporcovi
MUDr. S. D., H. trovy konania činia:(...)“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
Podstatou sťažnosti je jednak námietka, že náhrada trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní nemala byť žalovanému priznaná, keďže právneho zástupcu
v odvolacom konaní vzhľadom na obsah splnomocnenia nemal, ale tiež okolnosť, že tieto
trovy nevyčíslil žalovaný, resp. advokát žalovaného v mene žalovaného ako účastníka
konania, ale vo vlastnom mene.
Z textu splnomocnenia z 12. júna 2008 vyplýva, že žalovaný poveril svojím právnym
zastupovaním vo veci ochrany osobnosti proti sťažovateľovi advokáta žalovaného. Aby
bolo jasné, o akú právnu vec presne ide, v texte splnomocnenia uviedol aj to, že súdny spor
prebieha na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 31/2008. Text splnomocnenia preto v žiadnom
prípade neprichodí vykladať tak, že splnomocnenie oprávňovalo advokáta žalovaného na
zastupovanie žalovaného iba v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa.
Výklad znenia splnomocnenia, ktorý si osvojil sťažovateľ, je navyše v zrejmom
rozpore s ustanovením § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ako
zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta, pričom plnomocenstvo udelené advokátovi
nemožno obmedziť.
Nemožno súhlasiť ani s druhou námietkou sťažovateľa. Z predloženého vyúčtovania
trov z 27. marca 2009 je jednoznačné, že ho advokát žalovaného predkladá vo veci
sťažovateľa proti žalovanému. To zároveň znamená, že vyúčtovanie trov sa týka trov
žalovaného ako účastníka konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2009