Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 122/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť A. H., P., zastúpenej advokátom JUDr. V. P., H., vo veci namietaného

porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Právo A. H. na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť A. H. trovy konania v sume

245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. V. P., H., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 28. apríla 2009 v časti prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy ústavného súdu z 5. mája 2009 sa k sťažnosti písomne vyjadril

okresný súd podaním sp. zn. Spr. 4006/09 z 19. mája 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Predmetná vec napadla na Okresný súd Humenné dňa 25. 2. 2002, pričom žalobu

podala toho času už nebohá E. K., ktorá zomrela v priebehu konania a to dňa ..., pričom

rozhodnutie - osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 2. 2006, avšak toto

bolo predložené súdu až dňa 22. 9. 2008. Predmetom konania po upresnení žaloby bolo

určiť, že do dedičstva po nebohej E. K. zomrelej dňa ... patria parcely KN č. ... zastavaná

plocha o výmere 703 m2, KN č. ... záhrada o výmere 120 m2, KN č. ... záhrada o výmere

100 m2, KN č. ... záhrada o výmere 150 m2, KN č. ... záhrada o výmere 500 m2 kat. územie

S., vytvorené z pôvodnej parcely E-KN č. ... kat. územie S. zapísanej na LV č. ... súd

rozsudkom zo dňa 31. 3. 2009 takto podanej žalobe po úprave petitu v celom rozsahu

vyhovel.

Pokiaľ sa týka procesných úkonov, ktoré súd vykonal ide o tieto úkony:

Dňa 25. 2. 2002 bola na Okresný súd Humenné podaná žaloba žalobkyňou E. K. proti

žalovaným K. K. a spol. na určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. Vec bola

pridelená JUDr. M. K. a zapísaná pod sp. zn. .

Dňa 5. 3. 2002 bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 4. 4. 2002 a

zároveň bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu.

Žalovaní A. H. a M. K. sa podaniami doručenými Okresnému súdu Humenné dňa 26. 3.

2002 písomne k žalobe vyjadrili. Pojednávanie určené na deň 4. 4. 2002 bolo odročené na

deň 13. 5. 2002.

Dňa 10. 5. 2002 bol na Okresný súd Humenné podaný vzájomný návrh zástupcom

žalovanej v 7. rade JUDr. V. P. Pojednávanie určené na deň 13. 5. 2002 bolo odročené na

neurčito s tým, že bolo uložené právnemu zástupcovi žalovanej v 7. rade, aby predložil súdu

potrebný počet rovnopisov vzájomného návrhu. Zároveň bol požiadaný Obecný úrad S. o

zaslanie správy, či sa žalobkyni E. K. rod. M. narodil v roku 1946 syn J. K., kedy zomrel a

kde.

Po doručení vzájomného návrhu a dôjdení správy z O. S., dňa 23. 9. 2002 bol

určený termín pojednávania na deň 17. 10. 2002. Na pojednávaní dňa 17. 10. 2002 bol

vzájomný návrh žalovanej v 7. rade vylúčený na samostatné konanie. Pojednávanie bolo

odročené na deň 5. 11. 2002.

Dňa 5. 11. 2002 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobe žalobkyne

vyhovel.

Dňa 2. 1. 2003 podali proti rozsudku č. k. -59 žalovaní v 1. až 6. rade

odvolanie. Taktiež zástupca žalovanej v 7. rade dňa 15. 1. 2003 podal odvolanie proti

rozsudku. Následne boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 26. 6. 2003 žalobkyňa zaslala súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaných. Po zaplatení

poplatkov za odvolanie bol spis dňa 4. 3. 2004 predložený Krajskému súdu v Prešove na

rozhodnutie o odvolaní žalovaných.

Uznesením zo dňa 7. 4. 2004 č. k. -97 Krajský súd v Prešove zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie

konanie.

Spis bol Okresnému súdu Humenné vrátený dňa 12. 5. 2004 a následne dňa 17. 5.

2004 dal sudca pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu v Prešove účastníkom

konania a vyzval zástupcu žalobkyne, aby oznámil súdu návrhy na ďalšie dokazovanie.

Podaním zo dňa 11. 6. 2004, ktoré bolo súdu doručené dňa 14. 6. 2004 zástupca

žalobkyne doplnil návrh na dokazovanie.

Dňa 13. 4. 2005 bola vyzvaná žalobkyňa, aby oznámila súdu v lehote 15 dní mená a

adresy dedičov po žalovanej v 1. rade K. K., ktorá podľa oznámenia pošty zomrela. Zároveň

bola požiadaná dedičská kancelária Okresného súdu Humenné o podanie správy o stave

konania dedičstva po neb. K. K., naposledy bytom S., ..., ktorá zomrela asi v roku 2003-

2004.

Dňa 5. 6. 2006 dal konajúci sudca pokyn pripojiť dedičský spis a zároveň bol O. v S.

požiadaný, či žalobkyňa E. K. zomrela kde a kedy. Následne bola požiadaná dedičská

kancelária, či bolo vedené dedičské konanie po neb. E. K.

Dňa 7. 6. 2006 došlo na súd podanie B. K. označené ako dohoda a vyjadrenie M. K.

Dňa 6. 9. 2006 došlo na súd podanie P. D., zástupcu žalobkyne zo dňa 31. 8. 2006.

Dňa 27. 2. 2007 bol požiadaný Okresný súd Zvolen o poskytnutie súčinnosti

v predmetnom konaní a to o oznámenie, ktorý notársky úrad vedie dedičské konanie po neb.

M. K.

Dňa 27. 2. 2007 bol požiadaný Okresný súd Martin o poskytnutie súčinnosti

v predmetnom konaní a o to oznámenie, ktorý notársky úrad vedie dedičské konanie po neb.

J. Č.

Dňa 12. 3. 2007 bola tunajšiemu súdu Okresným súdom Zvolen doručená fotokópia

právoplatného osvedčenia o dedičstve č. k. -16 po neb. M. K. zomrelom ...

Dňa 2. 4. 2007 bolo tunajšiemu súdu Okresným súdom Martin doručené právoplatné

osvedčenie o dedičstve 21 D/912/2005 v dedičskej veci po neb. J. Č. zomrelom ...

Uznesením zo dňa 13. 4. 2007 č. k. -124 boli do konania pribratí na

strane žalovaných ďalší účastníci konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 5.

2007.

Dňa 30. 7. 2007 súd určil vo veci termín pojednávania na deň 23. 9. 2008.

Dňa 22. 9. 2008 došlo na súd podanie zástupcu žalobkyne P. D. označené ako návrh

na zmenu žalobného návrhu.

Pojednávanie určené na deň 23. 9. 2008 bolo odročené na neurčito s tým, že súd

vyhotovil uznesenie o zmene žaloby, doručil ho všetkým účastníkom a po nadobudnutí jeho

právoplatnosti mal určiť termín pojednávania. Pri doručení uznesenia však súd zistil, že nie

je známy pobyt žalovaného v 9. rade J. K. Súd preto požiadal P. P. o oznámenie, či

žalovaný v 9. rade má povolený dlhodobý pobyt cudzinca na území ČR. Zároveň bol

požiadaný aj M. a O. M. o oznámenie adresy, na ktorej by sa mal žalovaný v 9. rade

zdržiavať.

Z oznámenia P. Českej republiky a M. vyplýva, že žalovaný v 9. rade zomrel ...

Dňa 25. 11. 2008 bol požiadaný Okresný súd Most, dedičské oddelenie, aby oznámili

dedičov po nebohom J. K., ktorý zomrel dňa ...., resp. aby zaslali dedičské rozhodnutie.

Dňa 7. 1. 2009 bol urgovaný Okresný súd Most, dedičské oddelenie, pretože k tomuto

dňu nereagovali na žiadosť o oznámenie dedičov, resp. ani nezaslali dedičské rozhodnutie.

Dňa 15. 1. 2009 došlo na Okresný súd Humenné podanie z Okresného súdu Most,

v ktorom oznámili tunajšiemu súdu meno dediča po žalovanom v 9. rade. Tomuto dedičovi

bolo následne doručené uznesenie č. 1. 145.

Dňa 17. 2. 2009 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 5. 3. 2009. Toto

pojednávanie bolo odročené na deň 31. 3. 2009 s tým, že na toto pojednávanie boli

predvolaní aj svedkovia V. M., J. M., J. P. a M. M.

Na pojednávaní dňa 31. 3. 2009 bolo Okresným súdom Humenné vo veci rozhodnuté.

Čo sa týka skutkovej i právnej zložitosti sporu môžem ho hodnotiť ako skutkovo

náročný spor na dokazovanie, nakoľko žalobcovia mali preukázať na základe akých

právnych skutočnosti predmetné nehnuteľnosti užívali, preukázať dobromyseľnosť pôvodnej

žalobkyne k užívaniu predmetných nehnuteľnosti po smrti svojho manžela a to najmä v 50-

tých rokoch, nakoľko žalovaní namietajú okolnosti spochybňujúce dobromyseľnosť

žalobkyne a užívanie predmetných nehnuteľnosti.

Pokiaľ sa týka prekážok postupu konania podľa § 107, súd mohol konanie prerušiť

pokiaľ sa riešili otázky dedičských konaní, nakoľko počas konania zomrelo niekoľko

účastníkov, predovšetkým pôvodná žalobkyňa, súd tak však neurobil a vykonával úkony

vedúce k tomu, aby vo veci mohol konať a rozhodnúť.

Je potrebné uviesť aj to, že právni nástupcovia žalobkyne boli dlhšiu dobu po zrušení

veci Krajským súdom v Prešove dňa 7. 4. 2004 do 31. 8. 2006 nečinní, pričom reagovali až

na výzvu súdu a ani žalobcovia ani žalovaní nežiadali resp. neurgovali súd, aby vo veci

konal a rozhodol, nakoľko všetkým boli známe skutočnosti, že niektorí pôvodne označení

účastníci konania zomreli.

Podľa môjho názoru aj keď sa dlhšiu dobu nekonalo vo veci z vyššie uvedených

dôvodov, súdne prieťahy spôsobené neboli a v podstate súd reagoval na stav, ktorý vznikol.

Po odstránení všetkých nedostatkov (bez prerušenia konania) súd konal a rozhodol po

vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu, ktoré uviedol

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti, zistil aj ústavný súd z obsahu

súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 28. mája 2009.

Ústavnému súdu bolo 3. júna 2009 doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľky z 28. mája 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

«Už zo samotného vyjadrenia Okresného súdu v Humenné je zrejme, že súd urobil

prieťahy v konaní, ako to uvádza na str. 3 predmetného vyjadrenie, tým, že dňa 30. 7. 2007

„údajne“ určil vo veci termín pojednávania na deň 23. 9. 2008, teda viac ako rok dopredu,

pričom predvolanie súdu zo dňa 4. 8. 2008 na pojednávanie sme obdržali dňa 13. 8. 2008.

Fotokópiu predvolania Vám v prílohe predkladáme. S takýmto postupom súdu som sa vo

svojej doterajšej praxi ešte nestretol.

Okresný súd v Humennom uviedol na str. 2 vyjadrenia, že dňa 17. 10. 2002 bol

vzájomný návrh žalovanej v 7. rade vylúčený na samostatné konanie.

Ak v zmysle Okresný súd v Humennom vylúčil vzájomný návrh na

samostatné konanie, tak potom nám o tom nebolo doručené uznesenie a doposiaľ nevieme,

pod akou spisovom značkou sa vedie samostatné konanie vo veci protinávrhu. Súd vôbec vo

veci protinávrhu nekonal.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

v zmysle ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...,

ktoré je takmer totožné s jej základným právom zaručeným v , podľa

ktorého ustanovenia každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov.

Ak sa sťažovateľka domáhala iba vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná, a ak v obsahu uvedených práv

a slobôd nie je významový rozdiel, zistením a vyslovením porušenia práva alebo slobody

podľa dohovoru sa v takýchto prípadoch naplní aj účel ochrany, ktorú ústavný súd môže

poskytnúť základnému právu alebo slobode podľa .

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Vzhľadom na to ústavný súd rozhodoval iba o namietanom porušení jej práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 dohovoru

ustanovuje rýchlosť súdnych konaní so súčasným ustanovením všeobecnejšieho princípu -

riadneho výkonu spravodlivosti (napr. Süßmann c. Nemecko, rozsudok zo 16. septembra

1996, § 57), resp. že požiadavka na prejednanie a rozhodnutie veci „v primeranej lehote“

tvorí jeden z osobitných aspektov práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru (napr. Sovtransavto Holding c. Ukrajina, rozsudok z 25. júla 2002, § 83).

Účastníci súdneho konania pred všeobecným súdom musia byť chránení proti

nadmernej zdĺhavosti výkonu spravodlivosti obzvlášť vtedy, keď predmet konania sa dotýka

ich ľudských práv a základných slobôd zaručených medzinárodnými dohovormi. Európsky

súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil „dôležitosť toho, aby spravodlivosť nebola

vykonávaná s prieťahmi, ktoré môžu ohroziť jej účinnosť a dôveryhodnosť“ (napr. rozsudok

Katte Klitsche de la Grange c. Taliansko z 27. októbra 1994, § 61). Článok 6 ods. 1

dohovoru preto „zaväzuje zmluvné štáty organizovať svoj súdny systém tak, aby bol

schopný vyhovieť požiadavkám tohto článku“ (napr. rozsudok H. c. Francúzsko

z 24. októbra 1989, § 58; rozsudok Salesi c. Taliansko z 26. februára 1993, § 24), resp.

„zmluvné štáty majú organizovať svoj právny systém takým spôsobom, aby súdy mohli

zaručiť každému právo dostať konečné rozhodnutie v sporoch o občianskych právach

a povinnostiach v primeranej lehote“ (správa Európskej komisie pre ľudské práva

z 3. decembra 1997 vo veci I. Preložníka c. Slovenská republika, sťažnosť č. 25189/94).

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva primeranosť dĺžky konania musí byť

posudzovaná podľa konkrétnych okolností prípadu berúc do úvahy kritériá uvedené v jeho

judikatúre, a to najmä zložitosť veci, správanie sťažovateľa a postup orgánov

prejednávajúcich vec, ako aj význam predmetu sporu pre sťažovateľa (napr. Jóri

c. Slovenská republika, rozsudok z 9. novembra 2000, § 51).

Aj ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru posudzuje nároky sťažovateľa podľa konkrétnych okolností každého

jednotlivého prípadu z hľadiska povahy a zložitosti veci (1), ktorá môže byť skutková alebo

právna, z hľadiska správania účastníkov konania (2) a z hľadiska správania orgánov štátu

(3), v danom prípade okresného súdu.

1. Ústavný súd konštatuje, že v predmetom konaní ide o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré začalo na základe návrhu žalobkyne ešte vo februári 2002 a dosiaľ

nie je právoplatne skončené. Sťažovateľka v ňom vystupuje ako žalovaná v siedmom rade.

V konaní podala sťažovateľka aj vzájomný návrh 7. mája 2002, o ktorom okresný súde ešte

nerozhodoval. Takéto typy konania možno považovať za bežnú súčasť sporovej agendy

všeobecných súdov, podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná

právna úprava obsiahnutá najmä v . Výklad a používanie tejto

právnej úpravy sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov,

kde je upravená aj metodika postupu všeobecných súdov v týchto sporoch. Istú právnu

zložitosť indikuje iba to, že vo veci sa koná nielen o žalobe žalobkyne, ktorá v priebehu

konania zomrela, ale malo by sa konať aj o vzájomnej žalobe, ktorú podala sťažovateľka.

I keď na priebeh konania mohol mať vplyv väčší počet účastníkov (a zmeny v dôsledku

ich úmrtí), ako to uviedol vo svojom vyjadrení k sťažnosti okresný súd, ústavný súd

vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a doteraz dosiahnutých výsledkov

však konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajší takmer 7-ročný

priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd nezistil, že by sa sťažovateľka

podstatne podieľala na predĺžení tohto konania, aj keď využívala právne prostriedky na

ochranu svojich práv (podala vzájomný návrh, odvolanie proti rozsudku okresného súdu

a podobne). Jej konanie ústavný súd hodnotí ako aktívne, pretože sa zúčastňovala aj

všetkých relevantných pojednávaní. Sporu pripisovala veľký význam už od začiatku,

pretože bola právne zastúpená advokátom. Ani okresný súd nemal k správaniu

sťažovateľky námietky.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v priebehu

konania boli zistené dve obdobia nečinnosti, ktoré mali vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Okresný súd bol nečinný 17 mesiacov už na začiatku konania, od 5. novembra 2002, keď

vyhlásil rozsudok, až do 4. marca 2004, keď zaslal spis na odvolací súd na rozhodnutie

o odvolaní (v tomto období okresný súd urobil iba jednoduché úkony - vyzval žalovaných

na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie). Ďalšie obdobie nečinnosti bolo zistené aj od

vrátenia spisu z odvolacieho súdu (máj 2004) až do 23. septembra 2008, keď súd na

pojednávaní pripustil zmenu žaloby. V tomto období okresný súd iba 13. apríla 2007 pribral

do konania ďalších účastníkov a zisťoval jednoduchými výzvami (napr. v apríli 2005 vyzval

žalobkyňu na oznámenie dedičov po žalovanej v prvom rade, resp. v júni 2006 a vo februári

2007 prostredníctvom všeobecných súdov) stav dedičských konaní po zomrelých

účastníkoch.

Okrem tejto nečinnosti bol postup okresného súdu aj neefektívny, pretože odvolací

súd v apríli 2004 zrušil jeho rozsudok z 5. novembra 2002 z dôvodu nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci.

Hoci okresný súd neskôr 31. marca 2009 rozhodol rozsudkom už druhýkrát, jeho

rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, teda stav právnej neistoty nie je odstránený,

pretože sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala 20. mája 2009 proti

tomuto rozhodnutiu odvolanie.

Ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci konal

bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené právo sťažovateľky

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky prikázal v zmysle § 56 ods. 3

písm. a) okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, a to bez ohľadu na výsledok

odvolacieho konania.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 € za ujmu, ktorá jej bola spôsobená v priebehu sedemročného

sporu, osobitne s ohľadom aj na to, že o jej vzájomnom návrhu, ktorý s vecou súvisí, nebolo

na všeobecnom súde ešte rozhodnuté, aj keď bol podaný ešte v máji 2002.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal

zo skutočnosti, že sťažovateľka si uplatnila nárok na ochranu práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote v spore, ktorého doterajšie trvanie nemožno ničím

ospravedlniť. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľky spravodlivo žiadať,

aby čakala na výsledok súdneho sporu takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné

ani to, aby bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v jej prípade.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku predmetného sporu a zistené zbytočné prieťahy, berúc

do úvahy aj konkrétne okolnosti prípadu (stav konania o vzájomnom návrhu, o ktorom

okresný súd dosiaľ nekonal) ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie

podľa v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd povinný

uhradiť v súlade s výrokom tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátom JUDr. V. P.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby)

a 2 x 6,95 € Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal úhradu trov

konania v sume 245,70 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2009