Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 255/09
PDF · 145.71 KB
No categories available
II. ÚS 255/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2009 predbežne
prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. H., B., vo veci
namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom
v Bratislave pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
4 Obo 33/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2009
doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským
súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 a Najvyšším súdom
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 4 Obo 33/2009. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 4. júna 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že v súdnom konaní vedenom sťažovateľkou ako žalobkyňou
proti žalovanej E. o zaplatenie 1 813 217,78 eur (54 625 000 Sk) s prísl. uznesením
krajského súdu č. k. 58 Cb 58/1999-714 z 24. februára 2009 vyhláseným na pojednávaní
bola pripustená zmena žaloby v zmysle návrhu sťažovateľky zo 6. októbra 2003. Proti
tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 3. marca 2009 odvolanie. Uznesením najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 bolo odvolanie odmietnuté ako neprípustné.
Podľa názoru sťažovateľky postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli
neakceptovateľné. Krajský súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, a to aj napriek tomu,
že zmenu žaloby pripustil bez návrhu sťažovateľky ako žalobkyne. Zároveň účastníkov
konania poučil, že proti uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Sťažovateľka
napriek takémuto poučeniu podala proti uzneseniu odvolanie s poukazom na ustanovenie
§ 201 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastník konania môže napadnúť
rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Nie je totiž možné
neprípustnosť odvolania v zmysle § 202 ods. 3 písm. f) a j) Občianskeho súdneho poriadku
vzťahovať na daný prípad. Je to tak z dôvodu, že všeobecné súdy môžu rozhodnúť v zmysle §
95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o pripustení zmeny návrhu na začatie konania iba
na základe návrhu žalobcu. Sťažovateľka však predtým výslovne uviedla, že na svojom
návrhu vyplývajúcom z vyjadrenia zo 6. októbra 2003 netrvá a že zotrváva na pôvodnej
žalobe z 27. decembra 1999 vrátane jej skutkového základu. Najvyšší súd svojím uznesením
sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 odvolanie odmietol s odôvodnením, že proti
rozhodnutiu o pripustení zmeny návrhu nie je odvolanie prípustné, a ďalšími dôvodmi
podaného odvolania sa vôbec nezaoberal.
Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil
porušenie označeného práva v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 58 Cb 58/1999
a najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Obo 33/2009 s tým, aby boli uznesenia krajského súdu
z 24. februára 2009 a najvyššieho súdu z 21. apríla 2009 zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie krajskému súdu. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia od najvyššieho
súdu v sume 292,38 eur.
Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 vyplýva, že
ním bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k.
58 Cb 58/1999-714 z 24. februára 2009. Podľa názoru najvyššieho súdu v predmetnej veci
sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým krajský súd pripustil zmenu návrhu
podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, za ktorú bolo považované podanie
sťažovateľky zo 6. októbra 2003. Podľa § 202 ods. 3 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila
zmena návrhu. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť
rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Ako to vyplýva z výpočtu
prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, ide o taxatívny výpočet. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti podľa § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku bolo
potrebné odvolanie odmietnuť. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť
30. apríla 2009.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.
58 Cb 58/1999 treba považovať za oneskorene podanú.
Uznesenie krajského súdu z 24. februára 2009 bolo vyhlásené priamo na pojednávaní
v prítomnosti účastníkov konania a zrejme nebolo doručované jeho písomné vyhotovenie.
Sťažovateľka podala proti uzneseniu odvolanie 3. marca 2009. Je preto celkom nepochybné,
že najneskôr v čase podania odvolania už o uznesení vedela. Vzhľadom na to sťažnosť
ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu až 4. júna 2009, je oneskorená.
Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu
vedenému najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Obo 33/2009. Túto časť sťažnosti považuje
ústavný súd za neprípustnú.
V rozpore s poučením krajského súdu ústne daným na pojednávaní po vyhlásení
uznesenia z 24. februára 2009, podľa ktorého proti uzneseniu o pripustení zmeny návrhu nie
je odvolanie prípustné, sťažovateľka dospela k právnemu názoru, že toto poučenie je
nesprávne a že v skutočnosti je odvolanie vzhľadom na ustanovenie § 201 Občianskeho
súdneho poriadku prípustné, keďže sťažovateľka ako žalobkyňa o zmenu návrhu nežiadala.
Rovnaký názor zaujíma sťažovateľka aj vo vzťahu k následnému uzneseniu najvyššieho
súdu, ktorý sa stotožnil s názorom krajského súdu o neprípustnosti odvolania v danom
prípade.
Sťažovateľka vlastne tvrdí, že postupom najvyššieho súdu, ktorý odmietol meritórne
konať o jej odvolaní, bola sťažovateľke v rozpore so zákonom odňatá možnosť konať pred
súdom.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Možno urobiť záver, že na základe skutočností tvrdených sťažovateľkou mohla táto
podať proti uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý ústavný súd považuje za účinný opravný prostriedok na ochranu základných práv
alebo slobôd. Nepodanie dovolania zakladá neprípustnosť sťažnosti.
Vzhľadom na to, že sťažovateľka netvrdila a nepreukázala, že dovolanie nepodala
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, neprichádzal ani do úvahy zo strany ústavného súdu
postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2009