Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 258/09
PDF · 165.31 KB
No categories available
II. ÚS 258/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť V., a. s., B., zastúpenej A., s. r. o., za ktorú koná Mgr. M.
M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na zákonného sudcu podľa
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 178/2008-197
z 18. decembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V., a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2009
doručená sťažnosť V., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 2
ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008,
ktorou žiadala vydať tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
18. decembra 2008 vo veci sp. zn. 2 Cob 178/2008 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. (1) Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. decembra 2008 vo veci sp. zn.
2 Cob 178/2008 porušené bolo.
3. Základné právo sťažovateľa konať v súlade s princípom zmluvnej autonómie podľa
čl. 2 ods. (3) Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
18. decembra 2008 vo veci sp. zn. 2 Cob 178/2008 porušené bolo.
4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 178/2008 z 18. decembra 2008
sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave vec na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Bratislave je sťažovateľovi povinný do rúk jeho právneho zástupcu
uhradiť trovy konania, ktoré mu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
vznikli.“
Z podanej sťažnosti a pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 42 Cb 185/2007 vyplynulo, že sťažovateľ je ako žalovaný
účastníkom konania, v ktorom sa proti nemu domáha spoločnosť A., a. s., P. (ďalej len
„žalobca“), určenia neplatnosti výpovedí z 3. septembra 2007 zo zmlúv o vedení bežných
účtov z 15. augusta 2007 uzatvorených medzi účastníkmi konania. Potom ako žalobca
doručil okresnému súdu 26. októbra 2007 žalobu, namietol sťažovateľ v podaní doručenom
okresnému súdu 11. marca 2008 nedostatok právomoci súdu a konanie navrhol zastaviť.
Vo svojom podaní dôvodil tým, že súčasťou zmlúv o vedení bežných účtov sú aj Všeobecné
obchodné podmienky sťažovateľa na depozitné produkty, ktoré nadobudli účinnosť
1. februára 2007 (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), v čl. 11.5 ktorých je
uvedené: „V akomkoľvek spore, o akomkoľvek nároku alebo rozpore zo Zmluvy alebo
v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo
ukončenia) bude rozhodovať Rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky
podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou
Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského
konania bude slovenský jazyk.“
Podľa názoru sťažovateľa z uvedeného je zrejmé, že okresný súd nemá právomoc
spor prerokovať a rozhodnúť, pretože rozhodcovská doložka bola platne medzi účastníkmi
dojednaná, a to aj preto, že ide o spor, ktorý je možné skončiť súdnym zmierom, čo je jedna
z podmienok, za splnenia ktorej vec možno prerokovať pred rozhodcami, a spor teda nie je
vylúčený z rozhodcovského konania.
Okresný súd uznesením č. k. 42 Cb 185/2007-166 z 30. júna 2008 konanie zastavil
s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Stálemu rozhodcovskému
súdu Slovenskej bankovej asociácie a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ani žalobca nespochybnil to, že
všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmlúv o vedení bežných účtov. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa náležitosti
vyžadované v § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, všeobecné obchodné podmienky žalobca nemal k dispozícii, neboli
pevne so zmluvou spojené, nepodpísal ich na znak súhlasu s nimi a zmluva o vedení
bežného účtu neobsahuje určitý odkaz na konkrétne obchodné podmienky sťažovateľa,
ktoré sa majú na právny vzťah účastníkov vzťahovať, okresný súd dospel k záveru, že
z uzatvorených zmlúv o vedení bežných účtov je zrejmé, že sa ne vzťahujú práve všeobecné
obchodné podmienky, na ktoré sťažovateľ poukazuje, tieto boli súčasťou zmlúv o vedení
bežných účtov, z ktorých je zrejmé, že žalobca sa s nimi oboznámil a súhlasil s nimi. Podľa
názoru okresného súdu v tejto situácii už nie je významné, či boli všeobecné obchodné
podmienky sťažovateľa so zmluvou pevne spojené, alebo nie. Keďže nedostatok právomoci
súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, musel okresný súd konanie
zastaviť.
Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 42 Cb 185/2007-166 z 30. júna 2008 podal
odvolanie žalobca, ktorý tvrdil, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, a preto
odvolaciemu súdu navrhol, aby jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Sťažovateľ navrhol krajskému súdu, aby uznesenie okresného súdu č. k.
42 Cb 185/2007-166 z 30. júna 2008 ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č. k. 2 Cob 178/2008-
197 z 18. decembra 2008 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 42 Cb 185/2007-166
z 30. júna 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia
krajský súd uviedol:
„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní veci dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tento zákon
upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných
obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania
v Slovenskej republike
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej
republike
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať
len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 99 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci
skončiť konanie súdnym zmierom.
Odsek 2 zák. č. 244/2002 Z. z. obmedzuje možnosť zmluvných strán podrobiť
rozhodcovskému konaniu len tie spory, ktoré možno skončiť pred súdom súdnym zmierom.
V danej veci sa nejedná o vec, ktorej povaha pripúšťa skončenie konania súdnym
zmierom v zmysle § 99 ods. 1 O. s. p., pretože predmetom žaloby je určenie neplatnosti
výpovedí zo zmlúv o bežných účtoch, teda určovací návrh podľa § 80 písm. c) O. s. p.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Ustanovenie § 99 ods. 1, ani ust. § 67 O. s. p., ani ďalšie ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku neustanovujú konkrétne, ktoré veci podľa povahy pripúšťajú skončenie
konania súdnym zmierom. Podľa hmotnoprávnej stránky danej veci s poukazom na predmet
žaloby zo dňa 26. 10. 2007 nemožno konštatovať, že konanie o určenie neplatnosti právneho
úkonu (výpovedí zo zmlúv) je takým, ktoré možno skončiť súdnym zmierom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napriek platnosti písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy predmetný spor nemožno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní
a napriek námietke žalovaného, uplatnenej v zmysle § 106 ods. 1 O. s. p. je na prejednanie
tejto žaloby daná právomoc súdu podľa § 7 O. s. p.
Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) ods. 2 O. s. p. napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“
Uznesenie krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008 nadobudlo
právoplatnosť 19. januára 2009.
Sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 2
ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru týmto
uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008 odôvodnil
sťažovateľ tým, že týmto rozhodnutím bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ktorým bol
stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ako aj tým, že krajský súd svoje
rozhodnutie nezdôvodnil dostatočne a presvedčivo, a to najmä preto, že krajský súd
neodôvodnil svoj názor, podľa ktorého spor o neplatnosť výpovedí z rozhodcovských zmlúv
nemôže skončiť súdnym zmierom, čo malo byť dôvodom, pre ktorý je spor sťažovateľa
vylúčený z prerokovania veci rozhodcami.
Sťažovateľ vo vzťahu k tvrdenému porušeniu základného práva na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy argumentoval ďalej tým, že zákonným sudcom je i rozhodca
rozhodcovského súdu, čo vyplýva i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
uvádzanej sťažovateľom, a v jeho prípade napadnutým rozhodnutím došlo k jeho odňatiu
takto určenému zákonnému sudcovi, pretože dojednanie sťažovateľa a žalobcu
o rozhodcovskej doložke je platné. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na názore, podľa
ktorého pre „povahu veci“ tento spor nemožno rozhodnúť pred rozhodcami, pretože ide
o konanie, ktoré nemožno skončiť súdnym zmierom. Tento názor krajského súdu považuje
sťažovateľ za nesprávny, pretože podľa jeho presvedčenia v rozhodcovskom konaní možno
rozhodnúť aj spory určovacie. Podľa názoru sťažovateľa konanie vedené pred okresným
súdom možno skončiť aj súdnym zmierom, pretože platí, že povaha veci pripúšťa súdny
zmier všade tam, kde sa má rozhodovať o právach a povinnostiach, s ktorými môžu
účastníci disponovať v rámci zmluvnej voľnosti s ohľadom na ktoré, v prípade ich
spornosti, môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Preto vydaním napadnutého rozhodnutia došlo zo strany krajského súdu k procesnému
postupu, na základe ktorého o právach a povinnostiach účastníkov v súčasnosti rozhoduje
iný súd než ten, ktorého právomoc bola dojednaná v súlade s platným právom.
K porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008 došlo preto, že toto
rozhodnutie krajského súdu nevychádza z platného práva, neobsahuje dostatok relevantných
dôvodov, je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti
a nevysporiadava sa dostatočne s argumentáciou uvedenou účastníkom v konaní a z týchto
dôvodov ho treba považovať za arbitrárne.
Porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197
z 18. decembra 2008 vidí sťažovateľ v tom, že jedným zo základným atribútov právneho
štátu je rešpektovanie autonómnej sféry jednotlivca v súkromnoprávnej rovine, čo znamená,
že štát môže do tejto sféry zasiahnuť iba vtedy, ak to odôvodňuje požiadavka verejného
záujmu, a takýto zásah musí byť vždy proporcionálny s ohľadom na ním sledované ciele.
Spôsob, akým krajský súd interpretoval relevantné ustanovenia právnych predpisov,
principiálne poprel zásadu zmluvnej autonómie, v dôsledku čoho je ústavne nekonformný
a navyše jeho dôsledkom je zmarenie legitímnych očakávaní sťažovateľa, ktorý platne
uzatvoril rozhodcovskú doložku, pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu, a sklamanie
dôvery sťažovateľa v právny predpis platný a účinný v čase uzatvorenie tejto rozhodcovskej
doložky, čím došlo i k porušeniu princípu právnej istoty.
Ústavný súd má podľa názoru sťažovateľa na prerokovanie tejto sťažnosti právomoc
z dôvodu, že proti uzneseniu krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008
nemôže podať odvolanie ani dovolanie, a teda vyčerpal opravné prostriedky i iné
prostriedky na ochranu svojich základných práv a slobôd a nemá inú možnosť brániť sa
proti protiústavným dôsledkom rozhodnutia krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie označených
základných práv uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008,
ktorým bolo rozhodnuté tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 42 Cb 185/2007-166
z 30. júna 2008 o zastavení konania pre nedostatok právomoci bolo zrušené a vec bola
okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že právny
názor, ktorý krajský súd vyslovil vo vzťahu k právomoci okresného súdu vo veci konať, je
nesprávny.
Ako vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,
ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Hoci je pravdou, že právny názor vyslovený krajským súdom v jeho uznesení je pre
okresný súd v ďalšom konaní záväzný, napriek tomu treba sťažnosť sťažovateľa považovať
za predčasnú. Až po právoplatnom ukončení veci (po využití všetkých dostupných
a účinných opravných prostriedkov) by prichádzalo do úvahy, aby sa sťažovateľ obrátil na
ústavný súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia jeho veci všeobecnými súdmi.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že neostalo iné, než sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2009