Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 258/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V., a. s., B., zastúpenej A., s. r. o., za ktorú koná Mgr. M.

M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na zákonného sudcu podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 a a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -197

z 18. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2009

doručená sťažnosť V., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na zákonného sudcu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -197 z 18. decembra 2008,

ktorou žiadala vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

ods. (1) uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18. decembra 2008 vo veci sp. zn. porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ods. (1)

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. decembra 2008 vo veci sp. zn.

porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa konať v súlade s princípom zmluvnej autonómie podľa

ods. (3) uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18. decembra 2008 vo veci sp. zn. porušené bolo.

4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. z 18. decembra 2008

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave vec na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Bratislave je sťažovateľovi povinný do rúk jeho právneho zástupcu

uhradiť trovy konania, ktoré mu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

vznikli.“

Z podanej sťažnosti a pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. vyplynulo, že sťažovateľ je ako žalovaný

účastníkom konania, v ktorom sa proti nemu domáha spoločnosť A., a. s., P. (ďalej len

„žalobca“), určenia neplatnosti výpovedí z 3. septembra 2007 zo zmlúv o vedení bežných

účtov z 15. augusta 2007 uzatvorených medzi účastníkmi konania. Potom ako žalobca

doručil okresnému súdu 26. októbra 2007 žalobu, namietol sťažovateľ v podaní doručenom

okresnému súdu 11. marca 2008 nedostatok právomoci súdu a konanie navrhol zastaviť.

Vo svojom podaní dôvodil tým, že súčasťou zmlúv o vedení bežných účtov sú aj Všeobecné

obchodné podmienky sťažovateľa na depozitné produkty, ktoré nadobudli účinnosť

1. februára 2007 (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), v čl. 11.5 ktorých je

uvedené: „V akomkoľvek spore, o akomkoľvek nároku alebo rozpore zo Zmluvy alebo

v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo

ukončenia) bude rozhodovať Rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky

podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou

Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského

konania bude slovenský jazyk.“

Podľa názoru sťažovateľa z uvedeného je zrejmé, že okresný súd nemá právomoc

spor prerokovať a rozhodnúť, pretože rozhodcovská doložka bola platne medzi účastníkmi

dojednaná, a to aj preto, že ide o spor, ktorý je možné skončiť súdnym zmierom, čo je jedna

z podmienok, za splnenia ktorej vec možno prerokovať pred rozhodcami, a spor teda nie je

vylúčený z rozhodcovského konania.

Okresný súd uznesením č. k. -166 z 30. júna 2008 konanie zastavil

s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Stálemu rozhodcovskému

súdu Slovenskej bankovej asociácie a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ani žalobca nespochybnil to, že

všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmlúv o vedení bežných účtov. Pokiaľ žalobca

tvrdil, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa náležitosti

vyžadované v a o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov, všeobecné obchodné podmienky žalobca nemal k dispozícii, neboli

pevne so zmluvou spojené, nepodpísal ich na znak súhlasu s nimi a zmluva o vedení

bežného účtu neobsahuje určitý odkaz na konkrétne obchodné podmienky sťažovateľa,

ktoré sa majú na právny vzťah účastníkov vzťahovať, okresný súd dospel k záveru, že

z uzatvorených zmlúv o vedení bežných účtov je zrejmé, že sa ne vzťahujú práve všeobecné

obchodné podmienky, na ktoré sťažovateľ poukazuje, tieto boli súčasťou zmlúv o vedení

bežných účtov, z ktorých je zrejmé, že žalobca sa s nimi oboznámil a súhlasil s nimi. Podľa

názoru okresného súdu v tejto situácii už nie je významné, či boli všeobecné obchodné

podmienky sťažovateľa so zmluvou pevne spojené, alebo nie. Keďže nedostatok právomoci

súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, musel okresný súd konanie

zastaviť.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -166 z 30. júna 2008 podal

odvolanie žalobca, ktorý tvrdil, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, a preto

odvolaciemu súdu navrhol, aby jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie. Sťažovateľ navrhol krajskému súdu, aby uznesenie okresného súdu č. k.

-166 z 30. júna 2008 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č. k.

197 z 18. decembra 2008 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. -166

z 30. júna 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia

krajský súd uviedol:

„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a po preskúmaní veci dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa o rozhodcovskom konaní, tento zákon

upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných

obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania

v Slovenskej republike

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej

republike

Podľa v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať

len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa veta prvá , ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci

skončiť konanie súdnym zmierom.

Odsek 2 obmedzuje možnosť zmluvných strán podrobiť

rozhodcovskému konaniu len tie spory, ktoré možno skončiť pred súdom súdnym zmierom.

V danej veci sa nejedná o vec, ktorej povaha pripúšťa skončenie konania súdnym

zmierom v zmysle , pretože predmetom žaloby je určenie neplatnosti

výpovedí zo zmlúv o bežných účtoch, teda určovací návrh podľa

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Ustanovenie , ani ust. , ani ďalšie ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku neustanovujú konkrétne, ktoré veci podľa povahy pripúšťajú skončenie

konania súdnym zmierom. Podľa hmotnoprávnej stránky danej veci s poukazom na predmet

žaloby zo dňa 26. 10. 2007 nemožno konštatovať, že konanie o určenie neplatnosti právneho

úkonu (výpovedí zo zmlúv) je takým, ktoré možno skončiť súdnym zmierom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napriek platnosti písomnej

formy rozhodcovskej zmluvy predmetný spor nemožno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní

a napriek námietke žalovaného, uplatnenej v zmysle je na prejednanie

tejto žaloby daná právomoc súdu podľa

Odvolací súd preto podľa a ods. 2 napadnuté

uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“

Uznesenie krajského súdu č. k. -197 z 18. decembra 2008 nadobudlo

právoplatnosť 19. januára 2009.

Sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru týmto

uznesením krajského súdu č. k. -197 z 18. decembra 2008 odôvodnil

sťažovateľ tým, že týmto rozhodnutím bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ktorým bol

stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ako aj tým, že krajský súd svoje

rozhodnutie nezdôvodnil dostatočne a presvedčivo, a to najmä preto, že krajský súd

neodôvodnil svoj názor, podľa ktorého spor o neplatnosť výpovedí z rozhodcovských zmlúv

nemôže skončiť súdnym zmierom, čo malo byť dôvodom, pre ktorý je spor sťažovateľa

vylúčený z prerokovania veci rozhodcami.

Sťažovateľ vo vzťahu k tvrdenému porušeniu základného práva na zákonného sudcu

podľa argumentoval ďalej tým, že zákonným sudcom je i rozhodca

rozhodcovského súdu, čo vyplýva i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

uvádzanej sťažovateľom, a v jeho prípade napadnutým rozhodnutím došlo k jeho odňatiu

takto určenému zákonnému sudcovi, pretože dojednanie sťažovateľa a žalobcu

o rozhodcovskej doložke je platné. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na názore, podľa

ktorého pre „povahu veci“ tento spor nemožno rozhodnúť pred rozhodcami, pretože ide

o konanie, ktoré nemožno skončiť súdnym zmierom. Tento názor krajského súdu považuje

sťažovateľ za nesprávny, pretože podľa jeho presvedčenia v rozhodcovskom konaní možno

rozhodnúť aj spory určovacie. Podľa názoru sťažovateľa konanie vedené pred okresným

súdom možno skončiť aj súdnym zmierom, pretože platí, že povaha veci pripúšťa súdny

zmier všade tam, kde sa má rozhodovať o právach a povinnostiach, s ktorými môžu

účastníci disponovať v rámci zmluvnej voľnosti s ohľadom na ktoré, v prípade ich

spornosti, môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní podľa a nasl. .

Preto vydaním napadnutého rozhodnutia došlo zo strany krajského súdu k procesnému

postupu, na základe ktorého o právach a povinnostiach účastníkov v súčasnosti rozhoduje

iný súd než ten, ktorého právomoc bola dojednaná v súlade s platným právom.

K porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

krajského súdu č. k. -197 z 18. decembra 2008 došlo preto, že toto

rozhodnutie krajského súdu nevychádza z platného práva, neobsahuje dostatok relevantných

dôvodov, je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

a nevysporiadava sa dostatočne s argumentáciou uvedenou účastníkom v konaní a z týchto

dôvodov ho treba považovať za arbitrárne.

Porušenie uznesením krajského súdu č. k. -197

z 18. decembra 2008 vidí sťažovateľ v tom, že jedným zo základným atribútov právneho

štátu je rešpektovanie autonómnej sféry jednotlivca v súkromnoprávnej rovine, čo znamená,

že štát môže do tejto sféry zasiahnuť iba vtedy, ak to odôvodňuje požiadavka verejného

záujmu, a takýto zásah musí byť vždy proporcionálny s ohľadom na ním sledované ciele.

Spôsob, akým krajský súd interpretoval relevantné ustanovenia právnych predpisov,

principiálne poprel zásadu zmluvnej autonómie, v dôsledku čoho je ústavne nekonformný

a navyše jeho dôsledkom je zmarenie legitímnych očakávaní sťažovateľa, ktorý platne

uzatvoril rozhodcovskú doložku, pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu, a sklamanie

dôvery sťažovateľa v právny predpis platný a účinný v čase uzatvorenie tejto rozhodcovskej

doložky, čím došlo i k porušeniu princípu právnej istoty.

Ústavný súd má podľa názoru sťažovateľa na prerokovanie tejto sťažnosti právomoc

z dôvodu, že proti uzneseniu krajského súdu č. k. -197 z 18. decembra 2008

nemôže podať odvolanie ani dovolanie, a teda vyčerpal opravné prostriedky i iné

prostriedky na ochranu svojich základných práv a slobôd a nemá inú možnosť brániť sa

proti protiústavným dôsledkom rozhodnutia krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie označených

základných práv uznesením krajského súdu č. k. -197 z 18. decembra 2008,

ktorým bolo rozhodnuté tak, že uznesenie okresného súdu č. k. -166

z 30. júna 2008 o zastavení konania pre nedostatok právomoci bolo zrušené a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že právny

názor, ktorý krajský súd vyslovil vo vzťahu k právomoci okresného súdu vo veci konať, je

nesprávny.

Ako vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Hoci je pravdou, že právny názor vyslovený krajským súdom v jeho uznesení je pre

okresný súd v ďalšom konaní záväzný, napriek tomu treba sťažnosť sťažovateľa považovať

za predčasnú. Až po právoplatnom ukončení veci (po využití všetkých dostupných

a účinných opravných prostriedkov) by prichádzalo do úvahy, aby sa sťažovateľ obrátil na

ústavný súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia jeho veci všeobecnými súdmi.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že neostalo iné, než sťažnosť

sťažovateľa podľa odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2009