Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 188/09
PDF · 162.82 KB
No categories available
III. ÚS 188/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť P. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl.
5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 24/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2009
doručená sťažnosť P. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 7. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) uznesením sp. zn. Tp/1665/2008 z 10. novembra 2008 vzal sťažovateľa do väzby
pre obvinenie z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona.
Väzba sťažovateľa začala plynúť 8. novembra 2008 o 17.10 h.
Dňa 17. marca 2009 okresný súd na verejnom zasadnutí vypočul sťažovateľa
a uznesením sp. zn. Tp 205/2009 rozhodol tak, že prijal písomný sľub sťažovateľa podľa
§ 80 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) a prepustil ho podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku z väzby
na slobodu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor Okresnej
prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresný prokurátor“, resp. „okresná prokuratúra“)
ústne priamo na pojednávaní, pričom svoju sťažnosť doplnil v písomnej forme podaním
z 26. marca 2009. Sťažnosť okresnej prokuratúry bola doručená na vyjadrenie sťažovateľovi
2. apríla 2009, ktorý sa písomne vyjadril k nej 3. apríla 2009. Sťažovateľ vo vyjadrení
údajne žiadal krajský súd, aby bol v tejto veci osobne vypočutý, a navrhoval, aby krajský
súd nariadil verejné hlavné pojednávanie (v sťažnosti doručenej ústavnému súdu však dôkaz
o tom nepredložil). Krajský súd však 7. apríla 2009 rozhodol uznesením sp. zn.
4 Tpo 24/2009 bez jeho účasti na neverejnom zasadnutí tak, že sťažnosťou napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil, sťažovateľa ponechal vo väzbe a neprijal písomný sľub
sťažovateľa.
Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že postupom a uznesením krajského súdu bolo porušené
jeho základné právo zaručené čl. 17 ods. 5 ústavy a práva zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c)
a čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože sa podľa neho neoboznámil s celým vyšetrovacím spisom
a v konaní bol porušený aj princíp „kontradiktórnosti a rovnosti zbraní“, pretože nemohol sa
osobne vyjadriť k celej veci a ani k argumentom, ktoré predniesol vo svojej sťažnosti
okresný prokurátor.
Na základe toho sa sťažovateľ dožadoval, aby ústavný súd vyslovil, že krajský súd
uznesením zo 7. apríla 2009 sp. zn. 4 Tpo 24/2009 tým, že ho osobne nevypočul
a neumožnil mu reagovať na zdôvodnenie okresného prokurátora k sťažnosti proti
uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 205/2009 zo 17. marca 2009, porušil jeho základné
právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby
na slobodu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia
návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú
bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa
tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné
pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné
podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je
potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je jeho tvrdenie, že postupom a uznesením
krajského súdu bolo porušené jeho základné právo zaručené čl. 17 ods. 5 ústavy a práva
zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože sa podľa neho neoboznámil
s celým vyšetrovacím spisom a v konaní bol porušený aj princíp „kontradiktórnosti
a rovnosti zbraní“, pretože sa nemohol osobne vyjadriť k celej veci a ani k argumentom,
ktoré predniesol vo svojej sťažnosti okresný prokurátor.
Podľa judikatúry ústavného súdu musí mať obvinený v prípadoch väzobného
trestného stíhania možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu
vo väzbe, ako aj možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti
a zákonnosti. Musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)
o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich (kontradiktórnosť konania). Procesný postup
súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému v týchto smeroch poskytnutá rozumná
príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne
nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“) (obdobne
napr. I. ÚS 330/08).
V zmysle § 302 ods. 2 Trestného poriadku predseda senátu pri rozhodovaní
o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže umožniť účasť na neverejnom zasadnutí
aj prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi.
Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ v prípade konania
o preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody na strane väzobne stíhanej osoby je,
aby väzobne stíhaná osoba mala možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu
ponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť reagovať na „protiargumenty“ zástupcu štátu –
prokurátora. Podľa názoru ústavného súdu nevyhnutnosť osobnej prítomnosti obvineného
pred súdom v takomto konaní treba posudzovať vždy individuálne podľa okolností
konkrétneho prípadu.
Vo veci X. c. Švajčiarsko z roku 1981 Európska komisia pre ľudské práva vyslovila
názor, že čisto písomné konanie o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu o väzbe
pred odvolacím súdom je v súlade s čl. 5 ods. 4 dohovoru, ak ani štátny zástupca nebol
prítomný na zasadnutí súdu.
Keďže v posudzovanom prípade krajský súd nezistil dôvody na opätovné vypočutie
procesných strán a z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na neverejnom
zasadnutí konanom 7. apríla 2009, na ktorom krajský súd rozhodoval o sťažnosti okresnej
prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 205/2009 zo 17. marca 2009,
okresný prokurátor prítomný taktiež nebol, teda krajský súd neporušil žiadne ustanovenia
Trestného poriadku a postupoval v súlade so zákonom.
Zo sťažnosti ústavný súd tiež zistil, že sťažovateľovi bola 2. apríla 2009 doručená
sťažnosť okresného prokurátora proti citovanému uzneseniu okresného súdu, ku ktorému sa
mal možnosť vyjadriť. Možno teda konštatovať, že v spomenutom prípade súdy
sťažovateľovi možnosť osobného vypočutia neodopreli, naopak, sťažovateľ v prvom
prípade bol verejne vypočutý (hlavné pojednávanie na okresnom súde 17. marca 2009)
a tiež v druhom prípade sa mohol a aj sa písomne vyjadril k sťažnosti okresného
prokurátora (3. apríla 2009).
V kontexte všetkých uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že postupom
krajského súdu (z hľadiska požiadavky kontradiktórnosti konania a „rovností zbraní“)
nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva zaručeného mu čl. 17 ods. 5
ústavy a práv zaručených čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Z obsahu sťažnosti ústavný súd navyše nezistil, že krajský súd nepostupoval v súlade
s Trestným poriadkom vzhľadom na väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, ktoré obsahujú konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom.
Vyplýva to aj z uznesenia krajského súdu, ktorý uviedol, že „Celkom konkrétnymi
skutkovými okolnosťami je odôvodnená obava z toho, že by obvinený v prípade prepustenia
z väzby na slobodu pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Obvinený v minulosti bol 4 krát
súdne trestaný, zväčša pre majetkový druh trestnej činnosti. Dňa 03. 07. 2008 bol
prepustený z dlhodobého 7 ročného trestu odňatia slobody za trestný čin lúpeže. Len 3
mesiace potom, opäť mal porušiť zákon a opäť spáchať majetkový druh trestnej činnosti.
Obava z pokračovania trestnej činnosti je umocnená skutočnosťou, že obžalovaný si
z predchádzajúceho odpykaného trestu nevzal ponaučenie.
Čo sa týka ponúknutého písomného sľubu obvineného, tento krajský súd neprijal. Nie
je totiž dostatočný, aby v danom prípade mohol nahradiť uvalenú väzbu. Nedovoľuje to
osoba obvineného, prechádzajúci spôsob jeho života.“
Keďže dôvodnosť ďalšieho trvania väzby podľa všeobecného súdu trvala a existoval
v tom čase ústavne akceptovateľný zákonný dôvod na ďalšie trvanie väzby (právoplatné
uznesenie krajského súdu o ďalšom trvaní sťažovateľovej väzby v zmysle § 244 ods. 5
Trestného poriadku), vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených základných práv
podľa ústavy a dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Tpo 24/2009 a jeho uznesením zo 7. apríla 2009, dospel k záveru, že medzi nimi
neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by mu po prijatí sťažnosti umožňovala rozhodnúť
o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd nad rámec k tomu tiež poznamenáva, že 5. mája 2009 bol sťažovateľ
na základe uznesenia okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 1121/08 z 5. mája 2009 už
prepustený z väzby na slobodu.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa, ako aj procesnými požiadavkami sťažnosti podanej
ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009