Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 188/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práv podľa a čl.

5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2009

doručená sťažnosť P. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 7. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) uznesením sp. zn. z 10. novembra 2008 vzal sťažovateľa do väzby

pre obvinenie z trestného činu krádeže podľa a .

Väzba sťažovateľa začala plynúť 8. novembra 2008 o 17.10 h.

Dňa 17. marca 2009 okresný súd na verejnom zasadnutí vypočul sťažovateľa

a uznesením sp. zn. 205/2009 rozhodol tak, že prijal písomný sľub sťažovateľa podľa

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a prepustil ho podľa z väzby

na slobodu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresný prokurátor“, resp. „okresná prokuratúra“)

ústne priamo na pojednávaní, pričom svoju sťažnosť doplnil v písomnej forme podaním

z 26. marca 2009. Sťažnosť okresnej prokuratúry bola doručená na vyjadrenie sťažovateľovi

2. apríla 2009, ktorý sa písomne vyjadril k nej 3. apríla 2009. Sťažovateľ vo vyjadrení

údajne žiadal krajský súd, aby bol v tejto veci osobne vypočutý, a navrhoval, aby krajský

súd nariadil verejné hlavné pojednávanie (v sťažnosti doručenej ústavnému súdu však dôkaz

o tom nepredložil). Krajský súd však 7. apríla 2009 rozhodol uznesením sp. zn.

bez jeho účasti na neverejnom zasadnutí tak, že sťažnosťou napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil, sťažovateľa ponechal vo väzbe a neprijal písomný sľub

sťažovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že postupom a uznesením krajského súdu bolo porušené

jeho základné právo zaručené a práva zaručené

a čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože sa podľa neho neoboznámil s celým vyšetrovacím spisom

a v konaní bol porušený aj princíp „kontradiktórnosti a rovnosti zbraní“, pretože nemohol sa

osobne vyjadriť k celej veci a ani k argumentom, ktoré predniesol vo svojej sťažnosti

okresný prokurátor.

Na základe toho sa sťažovateľ dožadoval, aby ústavný súd vyslovil, že krajský súd

uznesením zo 7. apríla 2009 sp. zn. tým, že ho osobne nevypočul

a neumožnil mu reagovať na zdôvodnenie okresného prokurátora k sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. 205/2009 zo 17. marca 2009, porušil jeho základné

právo podľa a práva podľa a dohovoru.

Zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby

na slobodu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je jeho tvrdenie, že postupom a uznesením

krajského súdu bolo porušené jeho základné právo zaručené a práva

zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože sa podľa neho neoboznámil

s celým vyšetrovacím spisom a v konaní bol porušený aj princíp „kontradiktórnosti

a rovnosti zbraní“, pretože sa nemohol osobne vyjadriť k celej veci a ani k argumentom,

ktoré predniesol vo svojej sťažnosti okresný prokurátor.

Podľa judikatúry ústavného súdu musí mať obvinený v prípadoch väzobného

trestného stíhania možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu

vo väzbe, ako aj možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti

a zákonnosti. Musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)

o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich (kontradiktórnosť konania). Procesný postup

súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému v týchto smeroch poskytnutá rozumná

príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne

nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“) (obdobne

napr. ).

V zmysle predseda senátu pri rozhodovaní

o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže umožniť účasť na neverejnom zasadnutí

aj prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi.

Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ v prípade konania

o preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody na strane väzobne stíhanej osoby je,

aby väzobne stíhaná osoba mala možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu

ponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť reagovať na „protiargumenty“ zástupcu štátu –

prokurátora. Podľa názoru ústavného súdu nevyhnutnosť osobnej prítomnosti obvineného

pred súdom v takomto konaní treba posudzovať vždy individuálne podľa okolností

konkrétneho prípadu.

Vo veci X. c. Švajčiarsko z roku 1981 Európska komisia pre ľudské práva vyslovila

názor, že čisto písomné konanie o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu o väzbe

pred odvolacím súdom je v súlade s čl. 5 ods. 4 dohovoru, ak ani štátny zástupca nebol

prítomný na zasadnutí súdu.

Keďže v posudzovanom prípade krajský súd nezistil dôvody na opätovné vypočutie

procesných strán a z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na neverejnom

zasadnutí konanom 7. apríla 2009, na ktorom krajský súd rozhodoval o sťažnosti okresnej

prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 205/2009 zo 17. marca 2009,

okresný prokurátor prítomný taktiež nebol, teda krajský súd neporušil žiadne ustanovenia

a postupoval v súlade so zákonom.

Zo sťažnosti ústavný súd tiež zistil, že sťažovateľovi bola 2. apríla 2009 doručená

sťažnosť okresného prokurátora proti citovanému uzneseniu okresného súdu, ku ktorému sa

mal možnosť vyjadriť. Možno teda konštatovať, že v spomenutom prípade súdy

sťažovateľovi možnosť osobného vypočutia neodopreli, naopak, sťažovateľ v prvom

prípade bol verejne vypočutý (hlavné pojednávanie na okresnom súde 17. marca 2009)

a tiež v druhom prípade sa mohol a aj sa písomne vyjadril k sťažnosti okresného

prokurátora (3. apríla 2009).

V kontexte všetkých uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že postupom

krajského súdu (z hľadiska požiadavky kontradiktórnosti konania a „rovností zbraní“)

nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva zaručeného mu čl. 17 ods. 5

a práv zaručených a dohovoru.

Z obsahu sťažnosti ústavný súd navyše nezistil, že krajský súd nepostupoval v súlade

s vzhľadom na väzobné dôvody podľa Trestného

poriadku, ktoré obsahujú konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom.

Vyplýva to aj z uznesenia krajského súdu, ktorý uviedol, že „Celkom konkrétnymi

skutkovými okolnosťami je odôvodnená obava z toho, že by obvinený v prípade prepustenia

z väzby na slobodu pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Obvinený v minulosti bol 4 krát

súdne trestaný, zväčša pre majetkový druh trestnej činnosti. Dňa 03. 07. 2008 bol

prepustený z dlhodobého 7 ročného trestu odňatia slobody za trestný čin lúpeže. Len 3

mesiace potom, opäť mal porušiť zákon a opäť spáchať majetkový druh trestnej činnosti.

Obava z pokračovania trestnej činnosti je umocnená skutočnosťou, že obžalovaný si

z predchádzajúceho odpykaného trestu nevzal ponaučenie.

Čo sa týka ponúknutého písomného sľubu obvineného, tento krajský súd neprijal. Nie

je totiž dostatočný, aby v danom prípade mohol nahradiť uvalenú väzbu. Nedovoľuje to

osoba obvineného, prechádzajúci spôsob jeho života.“

Keďže dôvodnosť ďalšieho trvania väzby podľa všeobecného súdu trvala a existoval

v tom čase ústavne akceptovateľný zákonný dôvod na ďalšie trvanie väzby (právoplatné

uznesenie krajského súdu o ďalšom trvaní sťažovateľovej väzby v zmysle § 244 ods. 5

), vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených základných práv

podľa a dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 7. apríla 2009, dospel k záveru, že medzi nimi

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by mu po prijatí sťažnosti umožňovala rozhodnúť

o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd nad rámec k tomu tiež poznamenáva, že 5. mája 2009 bol sťažovateľ

na základe uznesenia okresnej prokuratúry sp. zn. z 5. mája 2009 už

prepustený z väzby na slobodu.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, ako aj procesnými požiadavkami sťažnosti podanej

ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009