Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 267/09
PDF · 130.79 KB
No categories available
II. ÚS 267/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 predbežne
prerokoval sťažnosť F. B., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., vo veci namietaného
porušenia práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2007 sp. zn. 4 To 116/07
a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2009
doručená sťažnosť F. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
z 11. decembra 2007 sp. zn. 4 To 116/07.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 2. októbra 2007 bol rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5 T 129/07 uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov mu bol uložený peňažný trest vo výmere 15 000 Sk pri stanovení náhradného
trestu odňatia slobody na 2 mesiace.
Odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 2. októbra 2007 bolo
uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 116/07 z 11. decembra 2007 zamietnuté.
Sťažovateľ podal návrh na povolenie obnovy konania, v ktorom dôvodil rozdielmi
v obsahu znaleckých posudkov.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3 Nt 17/2008 z 28. októbra 2008 bol
návrh na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že obsah
znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. K. nie je identický s obsahom
znaleckého posudku vypracovaného Ing. S., ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu
v pôvodnom konaní.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tos 1/2009 z 12. marca 2009 bola sťažnosť
zamietnutá. Odvolací súd uzatvoril, že podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova
konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným
rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by
mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol
v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo
upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Krajský súd riadiac sa judikatúrou poukázal na okolnosť, že v konaní o povolení
obnovy nie je možné preskúmať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní.
Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy
konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové. Za nové skutočnosti
alebo dôkazy v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia nemožno považovať
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi
v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení
vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.
Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd pri ignorovaní vecných argumentov pri
jeho obhajobe, na ktoré sa odvoláva, konal v rozpore s ustanovením čl. 6 ods. 1 dohovoru
a čl. 38 ods. 2 listiny, preto navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd Bratislava uznesením 4 To 116/07 zo dňa 11. 12. 2007 v trestnej veci
sťažovateľa F. B., bytom R., porušil jeho práva uvedené v čl. 38 ods.2 Listiny základných
práv a slobôd a v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,
2. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť F. B. trovy konania v sume 275,84 € (za
dva úkony právnej pomoci a paušál včítane DPH) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. S., B.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Sťažovateľ namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie uznesením
krajského súdu z 11. decembra 2007 sp. zn. 4 To 116/07. Zo spisového materiálu na vec sa
vzťahujúceho ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou bolo
právoplatne skončené vyhlásením rozhodnutia na pojednávaní 11. decembra 2007. Na
pojednávaní boli osobne prítomní sťažovateľ aj jeho právny zástupca. Ako vyplýva z petitu
sťažnosti, iné rozhodnutie alebo konanie vedené pod inou sp. zn. sťažovateľ sťažnosťou
nenapáda.
Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 3. júna 2009, teda zjavne po uplynutí
zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009