Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 178/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti U., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. Ch., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 13. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti U., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2009

faxom a následne 5. mája 2009 poštou (po doplnení 21. mája 2009) doručená sťažnosť

spoločnosti U., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. Ch.,

K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a 2 (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 13. januára 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 13. januára 2009 Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil podľa rozhodnutie

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 81/01/2007 zo dňa 19. 10. 2007 ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. -1 zo dňa 21. 05. 2007

v právnej veci žalobcu: S., s. r. o. (...) proti žalovanému: Telekomunikačný úrad Slovenskej

republiky (...) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného (TÚ SR) zo dňa

19. 10. 2007 č. 81/01/2007 a vec vrátil TÚ SR na ďalšie konanie. Rozhodnutím o rozklade

zo dňa 19. 10. 2007 č. 81/01/2007 predseda žalovaného (TÚ SR) zamietol podľa § 59 ods. 1

a 2 o elektronických komunikáciách (ďalej len „“) v spojení s

o správnom konaní (Správny poriadok) rozklad žalobcu

(S., s. r. o.) a potvrdil napadnuté rozhodnutie odboru správy frekvenčného spektra

žalovaného (TÚ SR) č. -1 zo dňa 21. 05. 2007 vo veci žiadosti o pridelenie

frekvencie vo frekvenčnom pásme 2252-2300 MHz za účelom zriaďovania a

prevádzkovania verejnej elektronickej komunikačnej siete MMDS Bratislava z kóty Kamzík

a poskytovanie služby retransmisie nezmenených TV programov.

Na základe rozhodnutí TU SR podala dňa 31. 12. 2007 spoločnosť S., s. r. o. správnu

žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu TÚ SR číslo rozhodnutia

zo dňa 19. 10. 2007. V predmetnej správnej žalobe sa S., s. r. o. zaoberala

okrem touto správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami aj frekvenčným spektrom

využívaným sťažovateľkou, pričom argumentovala, že pri zlúčení spoločností U. S., s. r. o.

a sťažovateľky, pri ktorom zaniklo U. S., s. r. o., nemohli prejsť individuálne povolenia

na nástupnícku spoločnosť – sťažovateľku...

V rámci predmetného súdneho konania na NS SR sa k žalobe spoločnosti S., s. r. o.

vyjadril žalovaný, ktorým bol TÚ SR, ktorý vo svojom vyjadrení zdôvodnil, prečo svojimi

rozhodnutiami odmietol prideliť žalobcovi (S., s. r. o.) frekvenčné spektrum, o ktoré vo

svojej žiadosti žiadal. Hlavným a jediným argumentom TU SR bolo, že predmetné

frekvenčné spektrum už bolo v minulosti pridelené inému podnikateľovi, ktorým

je sťažovateľka, resp. ešte pred ňou spoločnosť U. S., s. r. o. Prechod týchto individuálnych

povolení TÚ SR potvrdil viacerými svojimi rozhodnutiami...

V konaní na NS SR sa nepochybne konalo vo veci, ktorá sa týkala priamo práv

a povinností sťažovateľky; práva a povinnosti sťažovateľky mohli byť (a sú) zrušením

rozhodnutia správneho orgánu (TÚ SR) dotknuté.

Sťažovateľka spĺňa podmienky účastníka v predmetnom správnom konaní pred

TÚ SR, keďže sa o jej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konalo,

resp. jej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli (môžu) byť rozhodnutím

TU SR priamo dotknuté.

Sťažovateľka napriek uvedenému nebola účastníkom konania a NS SR ju v rozpore

s ust. nepribral do konania.

Napriek tomu, že NS SR boli uvedené skutočnosti známe a to jednak z obsahu

rozhodnutí TÚ SR ako aj z obsahu správnej žaloby spoločnosti S., s. r. o., v rozpore s ust.

nepribral sťažovateľku do konania ako účastníka konania...

Sťažovateľka poukazuje na to, že pre vymedzenie okruhu účastníkov konania nie je

podstatné zistenie, s kým správny orgán skutočne ako s účastníkom konania konal,

ale záver, s kým ako s účastníkom daného správneho konania malo byť konané. Rovnako

pre súd nie je určujúce stanovenie okruhu účastníkov konania žalobcom v žalobe.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a to predovšetkým zo skutočností, že:

- meritum veci prejednávanej na NS SR sa týkalo priamo individuálnych povolení

na predmetné frekvencie patriacich sťažovateľke a teda aj samotnej sťažovateľky,

- práva a povinnosti sťažovateľky mohli byť (a sú) zrušením rozhodnutia správneho

orgánu (TÚ SR) dotknuté,

- sťažovateľka napriek uvedenému nebola účastníkom konania, je sťažovateľka toho

názoru, že ak ju NS SR nepribral do konania ako účastníka, boli porušené jej základné

práva a slobody garantované SR v a 2 a rovnako právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Je teda nesporné, že NS SR svojím

postupom v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudkom sp. zn. zo

dňa 13. januára 2009 sťažovateľke odňal možnosť konať pred súdom a tým jej odňal

základné právo na súdnu ochranu ako aj na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky

podľa a 2 SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru...

Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušného

podľa § 246 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok.

To znamená, že sťažovateľka nemôže podať proti rozsudku NS SR zo dňa 13. januára

2009 sp. zn. 5 Sž 129/2007 nielen riadny opravný prostriedok, ale ani mimoriadny opravný

prostriedok.

Vzhľadom na vyššie uvedené je sťažovateľka aktívne legitimovaná podať túto ústavnú

sťažnosť.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 13. januára 2009 bolo porušené, napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, priznal jej primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa (ďalej len „OSP“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez

návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;

účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,

kým sa preukáže opak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia účastníkom konania

je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) na konanie podľa

tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z vyjadrenia predsedu senátu najvyššieho súdu

č. k. Snj 5/09-13 z 10. júna 2009 ústavný súd zistil, že 31. decembra 2007 spoločnosť

S., s. r. o., B. (ďalej len „S., s. r. o.“) doručila najvyššiemu súdu žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej aj

„telekomunikačný úrad“ a „žalovaný“) č. 81/10/2007 z 19. októbra 2007. Ako vyplynulo

z vyjadrenia predsedu senátu najvyššieho súdu „právnym jadrom uvedeného rozhodnutia

správneho orgánu, v ktorom v pozícii účastníka vystupovala iba hore uvedená spoločnosť

S., s. r. o., bolo rozhodovanie správneho orgánu o tom, či frekvencia, o pridelenie ktorej

požiadal žalobca (spoločnosť S., s. r. o.), je spôsobilá na pridelenie“. Predseda

telekomunikačného úradu, ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k záveru,

že požadovanú frekvenciu nemožno prideliť S., s. r. o., pretože táto je už pridelená inej

právnickej osobe – sťažovateľke.

O žalobe S., s. r. o., rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 13. januára 2009 tak, že rozhodnutie predsedu telekomunikačného úradu č. 81/01/2007

z 19. októbra 2007 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. -1

z 21. mája 2007 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd súčasne

rozhodol aj o náhrade trov konania.

Na základe uvedeného sa teda sťažovateľka domnievala, že zrušením napadnutých

rozhodnutí najvyšším súdom došlo k zásahu do jej základných práv a aj napriek tomu,

že uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu sú podľa jej názoru dotknuté aj jej práva,

v rozpore s ju najvyšší súd nepribral do konania ako účastníka správneho

konania. Podľa názoru sťažovateľky jej tým bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Vychádzajúc z námietok sťažovateľky, podstaty rozsudku najvyššieho súdu,

citovaných ustanovení príslušných právnych predpisov, ako aj zo svojej judikatúry dospel

ústavný súd k záveru, že sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd zastáva názor, že zjavná neopodstatnenosť tejto sťažnosti spočíva v tom,

že postup a rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľka namietala ako také, ktoré

jej odňali možnosť byť účastníkom konania, jej v dôsledku zrušenia rozhodnutí správnych

orgánov a následného znovuotvorenia konania de facto a de iure umožnili v konaní pred

prvostupňovým správnym orgánom, prípadne druhostupňovým orgánom a napokon (podľa

vzniknutej situácie) aj v konaní pred najvyšším súdom byť účastníkom konania

s možnosťou uplatnenia práv, ktoré účastníkovi konania zo zákona patria.

Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. z 13. januára 2009 okrem

iného konštatoval: „Bude preto úlohou žalovaného v ďalšom konaní sa vysporiadať

so žiadosťou žalobcu v tom smere, že v čase jej podania (13. 09. 2006) spoločnosť

U., s. r. o., B. disponovala s frekvenciou, ktorá jej nebola pridelená v zmysle zák. č.

, hoci počnúc 1. januárom 2007 už právny stav (

Z. z.) umožňoval po predchádzajúcom súhlase žalovaného previesť práva vyplývajúce

z pridelenej frekvencie na iný podnik“.

Podľa názoru ústavného súdu už týmto konštatovaním najvyšší súd odkryl postavenie

sťažovateľky v rámci ďalšieho správneho konania, v rámci ktorého bude telekomunikačný

úrad rozhodovať o žiadosti S., s. r. o., o pridelenie frekvencie. Je nepochybné, že správny

orgán bude musieť vychádzať z toho, že vydaným rozhodnutím budú môcť byť dotknuté

práva sťažovateľky, ktorá frekvenciu, ktorej pridelenia sa S., s. r. o., domáha, využíva.

Sťažovateľka preto ako účastník tohto konania podľa druhej definície účastníka konania

vyplývajúcej z § 14 ods. 1 Správneho poriadku bude (a aj v súčasnosti je) tou, ktorej práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že práve rozsudok

najvyššieho súdu otvára priestor pre reparáciu sťažovateľkou tvrdených procesných

pochybení, pretože zrušením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj

zrušením rozhodnutia predsedu telekomunikačného úradu sa vec vrátila žalovanému

na ďalšie konanie, v ktorom sťažovateľka ako účastník konania, ktorého práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté, bude mať príležitosť

uplatniť postavenie účastníka konania.

Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola sťažovateľke definitívne

a s konečnou platnosťou odňatá možnosť konať pred súdom alebo iným orgánom

Slovenskej republiky, pretože v konaní o žiadosti S., s. r. o., o pridelenie požadovanej

frekvencie bude mať možnosť predstaviť svoje argumenty a legálnym spôsobom využiť

všetky zákonné prostriedky, aby status, o zachovanie ktorého jej ide, obhájila (čl. 127 ods. 1

).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že zásah najvyššieho súdu

do sťažovateľkou uvedených práv ( a 2 a dohovoru), ktorých

porušenie namieta, nemožno hodnotiť ako zásah takej intenzity, ktorá by znamenala

ich porušenie. Práve naopak rozhodnutie najvyššieho súdu svojou podstatou a zmyslom

dáva sťažovateľke v ďalšom konaní príležitosť realizovať práva (aj povinnosti) účastníka

konania.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

je zjavne neopodstatnená.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009