Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 191/09
PDF · 156.56 KB
No categories available
I. ÚS 191/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 191/09-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť RSDr. V. H., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom
JUDr. M. K., Michalovce, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 32 PP 112/08 a jeho uznesením z 26. februára 2009
a porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov
č. k. 32 PP 112/08-68 z 26. februára 2009, ako aj uznesením Krajského súdu v Prešove
č. k. 4 Tos 7/09-88 z 21. apríla 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť RSDr. V. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2009
doručená sťažnosť RSDr. V. H., t. č. vo výkon trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. M. K., M. Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 32 PP 112/08 a jeho uznesením z 26. februára 2009.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod č. k. 32 PP 112/08-68
z 26. februára 2009 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“ alebo „uznesenie z 26. februára
2009“). Sťažovateľ zároveň navrhol ústavnému súdu zrušiť uznesenie okresného súdu.
Ústavnému súdu bolo 19. mája 2009 doručené podanie sťažovateľa učinené bez jeho
právneho zástupcu, prostredníctvom ktorého podal sťažnosť doručenú ústavnému súdu
11. mája 2009. Vo svojom podaní sťažovateľ namieta porušenie svojich konkrétne
nešpecifikovaných základných a iných práv rozhodnutiami všeobecných súdov
„v trestnoprávnej veci o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody“.
Rozhodnutia konkrétne neoznačil. Sťažovateľ vo svojom podaní výslovne uvádza, že
v súvislosti s týmto namietaným porušením jeho základných a iných práv „Na právne
zastupovanie pred Ústavným súdom zvolil som si advokáta JUDr. M. K. – ktorému som
podpísal splnomocnenie a on to už predložil ústavnému súdu“.
Vzhľadom na už uvedený obsah sťažovateľovho podania v spojení s obsahom
sťažnosti doručenej ústavnému súdu 11. mája 2009 ústavný súd ustálil, že ide o doplnenie
tejto sťažnosti tak, že ním sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru aj uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 4 Tos 7/09-88 z 21. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“). Sťažovateľ
zároveň navrhol ústavnému súdu zrušiť uznesenie krajského súdu.
Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľ 12. decembra 2008
podal okresnému súdu žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd nariadil verejné zasadnutia na prerokovanie žiadosti sťažovateľa
na 9. január 2009, 27. január 2009 a 10. február 2009, ktoré boli odročené bez prerokovania
veci z dôvodu nedoručenia príslušného trestného spisu okresnému súdu. Na poslednom
verejnom zasadnutí nariadenom na 26. február 2009 okresný súd uznesením z 26. februára
2009 rozhodol o žiadosti sťažovateľa tak, že žiadosť sťažovateľa zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť.
Dňa 30. marca 2009 bol spis okresným súdom predložený krajskému súdu na
rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu.
Uznesením krajského súdu z 21. apríla 2009 bolo zrušené uznesenie okresného súdu
a uložené okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.
Okresnému súdu bol spis vrátený 5. mája 2009.
Dňa 15. mája 2009 okresný súd nariadil vo veci verejné zasadnutie na 16. jún 2009.
Sťažovateľ videl porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 32 PP 112/08 a jeho uznesením z 26. februára 2009 v tom, že okresný
súd nerozhodol o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
v zákonnej 60-dňovej lehote od doručenia jeho žiadosti okresnému súdu.
Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného
súdu a uznesením krajského súdu videl sťažovateľ v tom, že tieto uznesenia hodnotil ako
nezákonné, nesprávne a založené na nesprávnom právnom názore.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 32 PP 112/08
Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred
všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 nasl. zákona o súdoch totiž považuje v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho
prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť
sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu
zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1
citovaného zákona].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania
sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety
druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť,
je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho
odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti
zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie
nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám
dôsledky“.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Zo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na
prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu až po doručení svojej sťažnosti ústavnému
súdu 11. mája 2009, a to 18. mája 2009. Táto sťažnosť bola vybavená listom predsedu
okresného súdu sp. zn. Spr. 2247/2009 z 26. mája 2009 ako neopodstatnená.
Keďže v danom prípade sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal
sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu neprípustnosti.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu
Proti uzneseniu okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok – sťažnosť, ktorý
sťažovateľ aj využil a na jeho základe preskúmal zákonnosť a ústavnosť tohto uznesenia
krajský súd ako súd vyššieho stupňa v súlade so svojou zákonnou právomocou. Vzhľadom
na uvedené ústavný súd konštatuje, že preskúmanie uznesenia okresného súdu nepatrí
do právomoci ústavného súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmieta podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
návrhu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základných právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Krajský súd svojím uznesením zrušil sťažnosťou sťažovateľa napadnuté uznesenie
okresného súdu a uložil okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Rozhodnutím
krajského súdu bolo vyhovené opravnému prostriedku sťažovateľa podanému proti
uzneseniu okresného súdu. Uvedený meritórny obsah uznesenia krajského súdu sám osebe
vylučuje danosť akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi týmto uznesením a sťažovateľom
namietaným porušením označených práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto
časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2009