Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 191/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť RSDr. V. H., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. M. K., Michalovce, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. februára 2009

a porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov

č. k. -68 z 26. februára 2009, ako aj uznesením Krajského súdu v Prešove

č. k. -88 z 21. apríla 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť RSDr. V. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2009

doručená sťažnosť RSDr. V. H., t. č. vo výkon trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. M. K., M. Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. februára 2009.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod č. k. -68

z 26. februára 2009 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“ alebo „uznesenie z 26. februára

2009“). Sťažovateľ zároveň navrhol ústavnému súdu zrušiť uznesenie okresného súdu.

Ústavnému súdu bolo 19. mája 2009 doručené podanie sťažovateľa učinené bez jeho

právneho zástupcu, prostredníctvom ktorého podal sťažnosť doručenú ústavnému súdu

11. mája 2009. Vo svojom podaní sťažovateľ namieta porušenie svojich konkrétne

nešpecifikovaných základných a iných práv rozhodnutiami všeobecných súdov

„v trestnoprávnej veci o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody“.

Rozhodnutia konkrétne neoznačil. Sťažovateľ vo svojom podaní výslovne uvádza, že

v súvislosti s týmto namietaným porušením jeho základných a iných práv „Na právne

zastupovanie pred Ústavným súdom zvolil som si advokáta JUDr. M. K. – ktorému som

podpísal splnomocnenie a on to už predložil ústavnému súdu“.

Vzhľadom na už uvedený obsah sťažovateľovho podania v spojení s obsahom

sťažnosti doručenej ústavnému súdu 11. mája 2009 ústavný súd ustálil, že ide o doplnenie

tejto sťažnosti tak, že ním sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -88 z 21. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“). Sťažovateľ

zároveň navrhol ústavnému súdu zrušiť uznesenie krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľ 12. decembra 2008

podal okresnému súdu žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd nariadil verejné zasadnutia na prerokovanie žiadosti sťažovateľa

na 9. január 2009, 27. január 2009 a 10. február 2009, ktoré boli odročené bez prerokovania

veci z dôvodu nedoručenia príslušného trestného spisu okresnému súdu. Na poslednom

verejnom zasadnutí nariadenom na 26. február 2009 okresný súd uznesením z 26. februára

2009 rozhodol o žiadosti sťažovateľa tak, že žiadosť sťažovateľa zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť.

Dňa 30. marca 2009 bol spis okresným súdom predložený krajskému súdu na

rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu.

Uznesením krajského súdu z 21. apríla 2009 bolo zrušené uznesenie okresného súdu

a uložené okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Okresnému súdu bol spis vrátený 5. mája 2009.

Dňa 15. mája 2009 okresný súd nariadil vo veci verejné zasadnutie na 16. jún 2009.

Sťažovateľ videl porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. februára 2009 v tom, že okresný

súd nerozhodol o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

v zákonnej 60-dňovej lehote od doručenia jeho žiadosti okresnému súdu.

Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného

súdu a uznesením krajského súdu videl sťažovateľ v tom, že tieto uznesenia hodnotil ako

nezákonné, nesprávne a založené na nesprávnom právnom názore.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127

ods. 1 , v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní pred

všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 nasl. zákona o súdoch totiž považuje v zmysle § 53 ods. 1

za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa

(napr. , ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety

druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť,

je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky“.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na

prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu až po doručení svojej sťažnosti ústavnému

súdu 11. mája 2009, a to 18. mája 2009. Táto sťažnosť bola vybavená listom predsedu

okresného súdu sp. zn. Spr. 2247/2009 z 26. mája 2009 ako neopodstatnená.

Keďže v danom prípade sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal

sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok

ochrany základného práva podľa , ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa

z dôvodu neprípustnosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu

Proti uzneseniu okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok – sťažnosť, ktorý

sťažovateľ aj využil a na jeho základe preskúmal zákonnosť a ústavnosť tohto uznesenia

krajský súd ako súd vyššieho stupňa v súlade so svojou zákonnou právomocou. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd konštatuje, že preskúmanie uznesenia okresného súdu nepatrí

do právomoci ústavného súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmieta podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok svojej právomoci.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základných právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Krajský súd svojím uznesením zrušil sťažnosťou sťažovateľa napadnuté uznesenie

okresného súdu a uložil okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Rozhodnutím

krajského súdu bolo vyhovené opravnému prostriedku sťažovateľa podanému proti

uzneseniu okresného súdu. Uvedený meritórny obsah uznesenia krajského súdu sám osebe

vylučuje danosť akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi týmto uznesením a sťažovateľom

namietaným porušením označených práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009