Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 231/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. G., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. T., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného

Slovenskej republiky postupom Obce B. v stavebnom konaní vedenom pod sp. zn.

. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. A. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2009

doručená sťažnosť MUDr. A. G., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

(ďalej len „“) postupom Obce B. (ďalej len

„obec“ alebo „stavebný úrad“) v stavebnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 26. novembra 2007 podala žiadosť

o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu v katastrálnom území obce.

Žiadosť viackrát doplnila. Obec ako stavebný úrad 26. februára 2008 stavebné konanie

zastavila. Na odvolanie sťažovateľky Krajský stavebný úrad v B. 9. mája 2008 rozhodnutie

obce zrušil a vec jej vrátil na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie. Stavebný úrad „však

rozhodnutie Krajského stavebného úradu ignoroval a ďalej nekonal, nerešpektoval zákonné

lehoty a ani sťažovateľku neupovedomil o prípadnom predĺžení zákonnej lehoty s uvedením

dôvodov v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov

t. j. bol nečinný“.

Sťažovateľka 20. augusta 2008 podala „podnet na prijatie opatrenia voči nečinnosti

obce Krajskému stavebnému úradu v B... Dňa 30. 9. 2008 Krajský stavebný úrad podnet

postúpil obci podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, o čom sťažovateľku upovedomil.“.

Sťažovateľka tiež 5. septembra 2008 adresovala Okresnej prokuratúre v P. podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu, ktorý bol vybavený prokurátorom

7. novembra 2008 upozornením stavebného úradu „za účelom odstránenia porušovania

zákonov a ostatných všeobecných záväzných právnych predpisov“.

Napokon sťažovateľka 8. septembra 2008 podala na Krajskom súde v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). Krajský súd uznesením č. k. -22 z 10. decembra 2008 uložil stavebnému

úradu povinnosť vo veci konať a rozhodnúť.

Stavebné povolenie však obec nevydala ani v lehote určenej v rozhodnutí krajského

súdu. Až na základe opakovaných výziev sťažovateľky bola stavba rodinného domu

rozhodnutím obce č. SÚ-359-209-IDT z 25. marca 2009 povolená.

Podľa sťažovateľky obec „porušila svojim postupom ustanovenie § 49 zák.

č. v znení neskorších predpisov, čím vznikli v konaní prieťahy a bolo porušené

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Preto navrhla,

aby ústavný súd o podanej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo MUDr. A. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v proti postupu obce B. ako stavebného

úradu, rozhodnutie o povolení stavby RD č. j. v spojení s rozhodnutím

č. j.: SÚ-359-209-IDT porušené bolo.

2. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- € (slovom:

tritisícpäťsto eur), ktoré je Obec B., stavebný úrad, B. povinná sťažovateľke vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

3. Sťažovateľke priznáva trovy právneho zastúpenia 276,13,- €, ktoré je Obec B.,

stavebný úrad, B., povinná sťažovateľke vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu) na účet právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. A. T., bank. spoj. T.

a. s., č. účtu:...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

podľa už citovaného podmieňuje právomoc ústavného súdu

na konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistením, že ochranu tam

uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd nemá

dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť musí

odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv

postupom obce ako prvostupňového stavebného úradu, privádza ústavný súd k záveru

o nedostatku právomoci na preskúmavanie takého postupu. Ak sa totiž fyzická osoba

alebo právnická osoba domnieva, že obec nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinná, môže

sa podľa domáhať na všeobecnom súde, aby tento vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Túto možnosť sťažovateľka aj využila

a krajský súd jej návrhu vyhovel. V prípade sťažovateľky teda existoval iný súd oprávnený

poskytnúť ochranu jej základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Existencia právomoci všeobecného súdu vylučuje právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základnému právu sťažovateľky, preto bolo potrebné predloženú

sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal ďalšími

požiadavkami formulovanými sťažovateľkou v sťažnostnom návrhu (priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009