Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 230/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. H., D., Ľ. K., Česká republika, a Ing. D. A., Česká

republika, zastúpených advokátom JUDr. R. S., D., vo veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Správy

katastra v Dolnom Kubíne v konaní o zápise vlastníckych práv do katastra nehnuteľností na

základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.

7 C 1515/1998 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. H., Ľ. K. a Ing. D. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2009

doručená sťažnosť Ing. V. H., D., Ľ. K., Česká republika, a Ing. D. A., Česká republika

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Správy katastra v Dolnom Kubíne (ďalej len „správa katastra“)

v konaní o zápise vlastníckych práv do katastra nehnuteľností na základe rozsudku

Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) vydaného v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že rozsudkom okresného súdu

č. k. -226 z 2. októbra 2006 bola odporcovi uložená povinnosť vydať veci

nachádzajúce sa v katastrálnom území P. sťažovateľom. Rozsudok okresného súdu

nadobudol právoplatnosť 21. decembra 2007 a vykonateľnosť 24. decembra 2007. Následne

okresný súd predmetný rozsudok doručil 4. januára 2008 správe katastra na vykonanie

zápisu práv k prisúdeným veciam. Namiesto zápisu správa katastra dvakrát (14. marca 2008

a 27. novembra 2008) vyzvala okresný súd „na odstránenie nedostatkov podania“. V oboch

prípadoch okresný súd reagoval tvrdením, že nie je dôvod na to, aby správa katastra

vlastnícke práva nezapísala.

Sťažovatelia adresovali 18. januára 2009 Katastrálnemu úradu v Ž. (ďalej len

„katastrálny úrad“) sťažnosť, v ktorej namietali „hrubé porušenie ich vlastníckych práv,

pretože boli obmedzení v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami a oneskoreným

zápisom boli aj finančne poškodení.“. Katastrálny úrad v odpovedi na sťažnosť z 20. marca

2009 konštatoval opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľov.

Podľa sťažovateľov správa katastra „úmyselne spôsobovala prieťahy vo vykonaní

zápisu rozsudku“ okresného súdu a týmto konaním „závažným spôsobom zasiahla

do vlastníckeho práva oprávnených z rozsudku, pretože sťažovatelia v 1 – 3 rade nemohli

uvedené nehnuteľnosti užívať, nakladať s nimi a prenajímať.

Sťažovatelia mali počas jedného roka, ktorý trval Správe katastra na zapísanie

rozsudku, veľa záujemcov o prenajatie predmetných pozemkov, kde nájom by bol vzhľadom

na veľkú rozlohu predmetných pozemkov minimálne 10 000,- € za rok, ale k prenajatiu

pozemkov nedošlo vzhľadom k tomu, že sťažovatelia v 1 – 3 rade neboli zapísaný ako

vlastníci nehnuteľností.“. Sťažovatelia tiež zdôraznili, že mali aj záujemcov o kúpu

predmetných pozemkov.

Uvedeným postupom správy katastra podľa sťažovateľov došlo k porušeniu ich

základného práva zaručeného a k porušeniu práva zaručeného

ods. 1 dohovoru. Preto navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Ústavný súd začína konanie o porušení práva sťažovateľov navrhovateľov Ing. V.

H., nar.:..., bytom D., Ľ. K., nar.:..., bytom..., Ing. D. A., nar.:..., bytom... na prerokovanie

a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd, ktoré bolo poručené postupom Správy katastra v Dolnom Kubíne.

2. Sťažovateľom Ing. V. H., nar.:..., bytom D., Ľ. K., nar.:..., bytom..., Ing. D. A.,

nar.:..., bytom... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške:

1. Ing. V. H., nar.:..., bytom D. vo výške 50 000,- €

2. Ľ. K., nar.:..., bytom…vo výške 50 000,- €

3. Ing. D. A., nar.:..., bytom... vo výške 50 000,- €.

3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinná

vyplatiť Správa katastra v Dolnom Kubíne a to na účet JUDr. R. S. č..., vedený vo V., a. s.

pobočka D.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

podľa už citovaného podmieňuje právomoc ústavného súdu

na konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistením, že ochranu tam

uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd nemá

dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť musí

odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Skutočnosť, že sťažovatelia namietajú porušenie označených práv postupom správy

katastra ako prvostupňového správneho orgánu, privádza ústavný súd k záveru o nedostatku

právomoci na preskúmavanie takého postupu. Ak sa totiž fyzická osoba alebo právnická

osoba domnieva, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa podľa

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“) domáhať na všeobecnom súde, aby tento vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. V prípade sťažovateľov teda existoval

iný súd oprávnený poskytnúť ochranu ich základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov i právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Existencia právomoci všeobecného súdu vylučuje právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam sťažovateľov, preto bolo potrebné predloženú

sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal

nedostatkami formulácie petitu predloženej sťažnosti ani ďalšími požiadavkami

formulovanými sťažovateľmi v sťažnostnom návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009