Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 213/09
PDF · 170.37 KB
No categories available
I. ÚS 213/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 213/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/19/03 a v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 T/47/05 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009
doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaniach
vedených pod sp. zn. 1 T/19/03 a pod sp. zn. 3 T/47/05.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„1.Dňa 22. 1. 2003 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno na Okresnom
súde v Komárne obžalobu... pre trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom... voči
sťažovateľke ako poškodenej dňa 28. 3. 2000. Konanie na Okresnom súde Komárno začalo
pod spisovou značkou 1 T/19/03. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, na základe
opravného prostriedku bolo vytýčené pojednávanie na 12. 5. 2003. Ďalšie pojednávanie
bolo vytýčené na 12. 11. 2003. Dňa 10. 11. 2004 boli obžalovaní uznaní za vinných zo
skutku, ktorý im kládla za vinu obžaloba.
2. Po prejednaní odvolania žalovaných Krajský súd v Nitre uznesením 5 To/2/2005
zo dňa 12. 4. 2005... zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa,
na nové prejednanie a rozhodnutie s vytknutím nedostatočne vykonaného dokazovanie.
3. Dňa 30. marca 2005 podala Okresná prokuratúra Komárno na Okresnom
súde v Komárne obžalobu... pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov
a jednotlivcovi..., trestný čin výtržníctva..., trestný čin ublíženia na zdraví... voči
sťažovateľke ako poškodenej... Konanie sa vedie pod spisovou značkou 1 T/19/03.
4. Uznesením Okresného súdu Komárno spisová značka 3 T/47/05 zo dňa 21. 7.
2005... boli vyššie označené konania spojené na spoločné konanie...
5. Po spojení vecí sa vo veci meritórne nepojednávalo pre pozastavenie výkonu
advokácie zvolenej právnej zástupkyne žalovaných, neskôr sa hlavné pojednávania
odročovali pre neprítomnosť predvolaných osôb, pričom sťažovateľka má zato, že súd
nevyužil na zabezpečenie prítomnosti predvolaných osôb na pojednávaní všetky zákonné
oprávnenia s cieľom zabezpečiť plynulosť konania.
6. Dňa 26. 5. 2007 sťažovateľka podala návrh na odstúpenie veci, týmto návrhom sa
súd nezaoberal až do pojednávania dňa 3. 9. 2007, na ktorom rozhodol, že hlavné
pojednávanie odročuje na neurčito s tým, že vec bude predložená na vyjadrenie sudcom
Okresného súdu Komárno a postúpená na Krajský súd v Nitre, po rozhodnutí Krajského
súdu bude vytýčený nový termín hlavného pojednávania.
7. Z dôvodu zistenej nečinnosti súdu podala sťažovateľka dňa 27. 3. 2009 sťažnosť
predsedovi Okresného súdu na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť - písomnosti
Okresného súdu Komárno č. k. Spr 1507/09 zo dňa 6. mája 2009, ktorá bola sťažovateľke
doručená dňa 18. mája 2009, predseda súdu konštatuje, že sťažnosť je dôvodná, spis nebol
predložený nariadenému súdu a sudcovi uložil konať bez zbytočných prieťahov...
8. Na základe predložených dôkazov má sťažovateľka zato, že v konaní 1 T/19/03 súd
nekonal od podania obžaloby efektívne, s cieľom zistiť objektívnu/materiálnu pravdu a na
základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu spravodlivo rozhodnúť.“
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla ústavnému súdu, aby nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd v Komárne v konaniach vedených pod spisovými značkami 1
T/19/03 a 3 T/47/05 porušil právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Komárno v konaní 1 T/19/03 prikazuje konať bez zbytočných
prieťahov, zabezpečiť dôkazy potrebné pre rozhodnutie a vec čo najrýchlejšie prejednať
a meritórne rozhodnúť.
3. Sťažovateľke..., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6500 EUR,
ktoré je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej
sťažnosti vo výške 245,70 EUR, ktoré je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť jej
advokátke Mgr. E. S... jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru,
pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.
Ústavný súd z odpovede predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 1507/09 zo 6. mája
2009 sťažovateľke na jej sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 1 T/19/03 (sťažovateľke, ako
to sama potvrdila, bola doručená 18. mája 2009) okrem iného zistil, že „Oboznámil som sa
so spisovým materiálom v predmetnej veci a dospel som k záveru, že Vaša sťažnosť je
dôvodná... Zároveň Vám dávam na vedomie, že som sudcovi uložil konať v uvedenej trestnej
veci bez zbytočných prieťahov s tým, že som voči nemu uplatnil disciplinárnu zodpovednosť
v zmysle § 115 a nasledujúce zák. č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 citovanej právnej normy
ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,
ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak
sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol
a ani ústavný súd ich nezistil.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka doručila
22. júna 2009 a predsedovi okresného súdu bola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T/19/03 osobne 17. marca 2009, ktorú predseda okresného súdu
vybavil 6. mája 2009 a doručil sťažovateľke 18. mája 2009, posúdil ústavný súd podanie
sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon,
ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože
neuplynul dostatočne dlhý čas na zjednanie nápravy (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06,
II. ÚS 390/06). Predseda okresného súdu okrem iného priznal prieťahy v konaní,
pričom uviedol, že uložil sudcovi konať v uvedenej trestnej veci bez prieťahov a uplatnil
voči sudcovi disciplinárnu zodpovednosť.
Navyše ústavný súd zistil dopytom na okresnom súde, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T/19/03 vo veci koná, lebo o návrhu sťažovateľky na odstúpenie veci
a prikázanie inému súdu už bolo medzičasom rozhodnuté a vo veci okresný súd nariadil
termín hlavného pojednávania na 19. september 2009.
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009