Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 212/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť K. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základného práva podľa čl. 36 ods. l Listiny základných práv

a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 18. februára 2009 a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009

doručená sťažnosť K. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 36 ods. l Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. februára 2009

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Dňa 19. 12. 2008 som podala voči

odporkyni na súde návrh na vypratanie nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 635...

Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 18. 02. 2009 prerušil toto konanie... do

právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III., č. k.

. Proti tomuto uzneseniu som v zákonnej 15-dňovej lehote podala odvolanie.

Krajský súd uznesením zo dňa 30. 04. 2009, č. k. potvrdil napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa a prerušenie považoval za dôvodné...

V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III., č. k. sa domáha

navrhovateľka M. K., rod. O. ... určenia, že navrhovateľka M. K. a môj otec P. K. sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. 635

vrátane rodinného domu...

Odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá zákonným požiadavkám vyššie

uvedeným, je neurčité, nepresvedčivé...

V tomto prípade tak súd porušil princíp riadneho chodu spravodlivosti..., súčasťou

ktorého je povinnosť súdu riadne odôvodniť súdne rozhodnutie, nakoľko sa vôbec

nezaoberal mojím odvolaním a nezaoberal sa ani dôvodmi, ktorými som v odvolaní

napádala prvostupňové uznesenie a jeho odôvodnenie a poukazovala som na hodnovernosť

a záväznosť údajov katastra...

Tým, že súd toto konanie prerušil bez náležitého dôvodu, porušil tým moje právo

zaručené SR a odňal mi tak možnosť konať pred súdom a odmietol mi tak

poskytnúť ochranu môjho vlastníckeho práva zaručeného SR.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo K. V. na spravodlivú súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1

, v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom Bratislava III.

postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Základné právo K. V. na spravodlivú súdnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd Krajským súdom v Bratislave postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k.

zo dňa 18. 02. 2009.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.

zo dňa 30. 04. 2009.

K. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

advokátke JUDr. M. P...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. V súlade s už citovaným je právomoc ústavného súdu na

konanie o sťažnosti daná len vtedy, ak o ochrane tých práv a slobôd, ktorých ochrany sa

sťažovateľ domáha pred ústavným súdom, nekoná iný súd. Spomínané ustanovenia

určujú hranice právomoci ústavného súdu a zakotvujú podstatnú časť princípu subsidiarity,

podľa ktorého sa možno ochrany práva pred ústavným súdom domáhať až vtedy, keď

v Slovenskej republike neexistuje iný orgán verejnej moci, na ktorý sa môže sťažovateľ

priamo obrátiť a ktorý má právomoc mu aj účinnú ochranu poskytnúť.

Ak sťažovateľka má, alebo v minulosti mala možnosť domáhať sa ochrany svojich

označených práv, ktorých porušenie namieta, pred všeobecným súdom, tak to vylučuje

právomoc ústavného súdu konať o jej sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu

vyplýva priamo z () a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom

podľa , ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti

spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených práv

sťažovateľky.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namietala

porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 18. februára 2009, odmietol pre nedostatok svojej

právomoci, keďže proti uzneseniu okresného súdu bolo možno podať odvolanie, čo

sťažovateľka aj využila.

2. Sťažnosť v rozsahu namietaných porušení práv sťažovateľky postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2009 bolo

potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že bolo porušené jej základné právo

na súdnu ochranu podľa , právo podľa ods. l dohovoru a základné

právo podľa čl. 36 ods. 1 listiny tým spôsobom, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 18. februára 2009, ktorým prerušil súdne konanie až do právoplatného skončenia veci

vedenej okresným súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd posúdil sťažovateľkou namietané rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 30. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 18. februára 2009. Z jeho odôvodnenia vyplýva:

„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil toto konanie o vypratanie

nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn.

, kde navrhovateľkou je M. K. (odporkyňa v tomto spore) a odporcami 1/ P.

K. a 2/ K. V. (navrhovateľka v tomto spore) a predmetom ktorého je určenie, že M. K.

a P. K. a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, nachádzajúceho sa na ... v B.,

pričom návrh odôvodnila tým, že manžel P. K. uvedenú nehnuteľnosť nadobudol (kúpnou

zmluvou) do svojho výlučného vlastníctva počas trvania manželstva, pričom v čase

nadobudnutia nehnuteľnosti boli manželmi a bezpodielové spoluvlastníctvom manželov

nemali súdom zúžené.

Otázka určenia vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti - domu

na ... v B. a to do bezpodielového spoluvlastníctva odporkyne M. K. a manžela P. K. je pre

danú vec otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej, súd nie je oprávnený ju v

tomto konaní riešiť...

Podľa veta prvá súd konanie preruší, ak rozhodnutie

závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

V konaní vedenom na Okresnom súde ... pod sp. zn. sa rieši otázka

vlastníckeho vzťahu odporkyne k nehnuteľnosti, ktorú by podľa návrhu v tomto konaní

(sp. zn. ) mala vypratať a ktorá podľa navrhovateľky užíva protiprávne.

Aj odvolací súd má za to, že pre danú vec je otázka určenia vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie v napadnutej veci a preto

neostalo iné, než uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania podľa

ako vecne správne potvrdiť.“

Krajský (odvolací) súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn.

z 30. apríla 2009 teda vychádzal z toho, že výsledok sporu vedeného okresným súdom pod

sp. zn. relevantným spôsobom ovplyvní spor v právnej veci sťažovateľky

vedený okresným súdom pod sp. zn. , teda toho, v ktorom bolo konanie

prerušené, a preto prvostupňové uznesenie potvrdil.

Ústavný súd dospel k záveru, že z rekapitulovaného odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu sú zrejmé dôvody, na základe ktorých ako odvolací súd dospel k záveru

o splnení podmienky na prerušenie konania, pričom tieto dôvody nemožno považovať za

odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť v inom smere za excesívne.

V súvislosti s prerušením konania je potrebné dodať, že ide o uznesenie vydané

v súlade s (ďalej len „OSP“), ktorým

sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. Ústavný súd sa

nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje výklad jednoduchého práva ani

zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu a nie je ani nadriadeným súdom

okresnému súdu ani krajskému súdu. Navyše, uvedené uznesenie o prerušení konania môže

okresný súd v rámci konania kedykoľvek podľa prehodnotiť, ak pominú

dôvody prerušenia konania. Aj z uvedených dôvodov takéto rozhodnutie spravidla ani nie je

spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných práv a slobôd.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného nezistil, že by postup krajského súdu

v okolnostiach danej veci ani jeho uznesenie sp. zn. z 30. apríla 2009

signalizovali príčinnú súvislosť s možným porušením označených práv sťažovateľky,

a preto rozhodol pri predbežnom prerokovaní podľa

tak, že sťažnosť v uvedenej časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009