Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 225/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Mgr. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného

advokátkou JUDr. A. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na ochranu pred povinnou a nútenou prácou podľa čl. 4 ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na ochranu

vlastníckeho práva podľa a základného práva na

ochranu pred vyvlastnením podľa uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 26. apríla 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Mgr. K. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2007

doručená sťažnosť Ing. Mgr. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu pred povinnou

a nútenou prácou podľa čl. 4 ods. 2 dohovoru, základného práva na ochranu vlastníckeho

práva podľa a základného práva na ochranu pred vyvlastnením podľa

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. apríla 2007 (ďalej len „uznesenie z 26. apríla 2007“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 26. 4. 2007, sp. zn. ,

bola v právnej veci žalobkyne A. P… proti žalovanému Ing. Bc. K. M..., súdny exekútor...

o zaplatenie 4 800 000,- Sk s prísl., priznaná mojej advokátke JUDr. A. K... náhrada trov

právneho zastúpenia vo výške 285 981,- Sk a žalobkyňa je povinná jej ju zaplatiť do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia...

Z úvodnej časti uznesenia, z preambuly, nevyplýva skutočnosť, aby som menovanou

advokátkou bol v konaní zastúpený.

Náhrada trov právneho zastúpenia sa nesprávne priznala mojej právnej zástupkyni,

pričom táto sa správne mala priznať mne a žalovaná mala byť zaviazaná na jej zaplatenie

na účet právnej zástupkyne. Trovy právneho zastúpenia sú mojim nárokom, nie nárokom

právnej zástupkyne.

Nedostatkom výroku je aj skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia nemajú

byť vo výške 285 981,- Sk, ale ako vyplýva z výpočtu podľa jeho odôvodnenia, kde

mi bola priznaná aj náhrada súdneho poplatku 101 022,- Sk, iba vo výške 184 959,- Sk

(285 981,- Sk - 101 022,- Sk = 184 959,- Sk). Suma 285 981,- Sk sú trovy konania, ktoré

pozostávajú z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku, ktoré položky mali byť

osobitne priznané. Odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti náhrady súdneho poplatku

za odvolanie, nemá teda oporu v jeho výrokovej časti... z môjho vyúčtovania trov konania,

zo dňa 29. 3. 2007 je zrejmé, že súdny poplatok žiadam zaplatiť na svoj účet, pričom

napadnuté uznesenie priznáva celú sumu na účet právnej zástupkyni (ktorú som ani

nesplnomocnil na prijatie takého plnenia).

V konečnom dôsledku je zo znenia výroku zrejmé, že súd nerozhodol o trovách

konania v zmysle , , nakoľko žiadne mi nepriznal.

Ďalším nedostatkom je skutočnosť, že súd priznal trovy právneho zastúpenia v inej

sume, než boli navrhované a teda než sú oprávnené.“

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti podrobne poukazuje na dôvodnosť jednotlivých

ním uvedených úkonov právnej služby v predloženom vyúčtovaní, za ktoré krajský súd

uznesením z 26. apríla 2007 náhradu trov konania nepriznal vôbec (ani právnej zástupkyni

sťažovateľa).

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR,

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, na ochranu pred povinnou a nútenou práce podľa čl. 4 ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ochranu vlastníckeho práva

podľa SR, právo na ochranu pred vyvlastnením podľa

SR, uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 26. 4. 2007, sp. zn.

, porušené boli.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 26. 4. 2007,

sp. zn. a vec vracia porušovateľovi na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd SR zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných

základných práv sťažovateľa.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 30 000,-

Sk.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných a iných práv

uznesením krajského súdu z 26. apríla 2007.

Ústavný súd 9. januára 2008 zistil, že spis okresného súdu sp. zn.

(v ktorom krajský súd v odvolacom konaní rozhodol o trovách konania uznesením

z 26. apríla 2007) bol na základe dovolania podaného žalobkyňou predložený 3. augusta

2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý bol ústavnému súdu

na jeho vyžiadanie predložený 28. júla 2009, vyplýva:

Okresný súd rozsudkom č. k. -179 z 13. júla 2006 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) uložil sťažovateľovi ako žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

4 800 000 Sk s úrokom z omeškania a náhradu trov konania v sume 101 022 Sk z titulu

zaplateného súdneho poplatku a 312 585 Sk z titulu náhrady trov právneho zastúpenia.

Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom sp. zn.

z 28. marca 2007 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zmenil rozsudok okresného súdu

tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Zároveň krajský súd samostatným uznesením z 26. apríla

2007 vydaným v odvolacom konaní rozhodol o trovách sťažovateľa tak, že žalobkyni uložil

povinnosť zaplatiť trovy sťažovateľa jeho právnej zástupkyni.

Žalobkyňa podala proti rozsudku krajského súdu, ako aj proti uzneseniu krajského

súdu z 26. apríla 2007 o trovách konania dovolanie.

Najvyšší súd svojím uznesením č. k. -278 zo 17. júna 2009

na základe dovolania žalobkyne zrušil rozsudok krajského súdu aj jeho uznesenie

z 26. apríla 2007 o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd uvádza, že podľa rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva

alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (, ).

Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov

rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom,

že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade,

ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Uznesenie krajského súdu z 26. apríla 2007 o trovách konania, proti ktorému smeruje

sťažnosť sťažovateľa, bolo predmetom preskúmania inštančne nadriadeným najvyšším

súdom v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku smerujúcom proti tomuto

uzneseniu (ako aj rozsudku krajského súdu vo veci samej) a bolo v celom rozsahu zrušené

najvyšším súdom.

Ústavný súd preto konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený

v nie je príslušný na preskúmanie napadnutého uznesenia krajského

súdu z 26. apríla 2007 o trovách konania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (, , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009