Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 286/09
PDF · 150.41 KB
No categories available
IV. ÚS 286/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta
porušenie svojho práva na poskytnutie bezplatnej obhajoby zaručeného v čl. 6 ods. 3
písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Čadca sp. zn. 3 T 334/2002 zo 16. februára 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2009
doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na
poskytnutie bezplatnej obhajoby zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu
Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 334/2002 zo 16. februára 2009 (ďalej aj
„namietané uznesenie“), v ktorej sa uvádza:
„Dňa 18. 11. 08 rozhodol Okr. súd Čadca uznesením v tr. veci sp. zn. 3 T 334/02
o povinnosti uhradiť odmenu a hotové výdavky uhradené ustanovenému obhajcovi JUDr. J.
P. (ex officio) vo výške 143,79 eur.
Proti rozhodnutiu súdu som podal riadny opravný prostriedok, nakoľko som
odsúdený vo výkone trestu, pracovne nezaradený a celkové majetkové pomery sú
relevantným podkladom na priznanie bezplatnej obhajoby vzhľadom na to, že nevlastním
žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok alebo finančné prostriedky na uhradenie trov
obhajoby.
Dňa 16. 2. 09 Okr. súd Čadca zamietol podanú sťažnosť proti uzneseniu o náhrade
vyplatenej odmeny a náhrady ustanovenému obhajcovi v tr. veci 3 T 334/02. Pričom
vychádzal z jediného poznatku, ktorým odôvodnil povinnosť náhrady a to, že nie som
vedený v evidencii nezamestnaných. Osoby vo výkone trestu sa nemôžu zaevidovať
v evidencii nezamestnaných, mimo ústav na výkon trestu, čo súd ani len neskúmal.
Z uznesení
OS-Čadca mám dojem, že môžem požiadať o zaevidovanie do evidencie nezamestnaných
a požiadať zároveň o podporu v nezamestnanosti z ÚVTOS.“
Na základe uvedeného sťažovateľ dospel k presvedčeniu, že namietaným uznesením
bolo porušené jeho právo na poskytnutie bezplatnej obhajoby zaručené v čl. 6 ods. 3
písm. d) dohovoru, čo požaduje vysloviť aj v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite
sťažnosti), a zároveň sa domáha, aby ústavný súd namietané uznesenie zrušil a prikázal
okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Sťažovateľ pripojil k sťažnosti zároveň žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, poukazujúc na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, pričom
na preukázanie svojich majetkových pomerov navrhol oboznámiť rozhodnutie Okresného
súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Nt 29/2008 o ustanovení obhajcu v zmysle
§ 40 ods. 2 Trestného poriadku, ktorého originál zaslal ústavnému súdu ako prílohu jedného
z jeho predchádzajúcich podaní.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má
právo obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ
nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy
spravodlivosti vyžadujú.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označeného práva zaručeného
dohovorom namietaným uznesením okresného súdu, ktorým bola ako nedôvodná
zamietnutá sťažnosť sťažovateľa podaná proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.
3 T 334/2002 z 18. novembra 2008. Týmto uznesením bol po jeho právoplatnom odsúdení
zaviazaný nahradiť štátom vyplatenú odmenu ustanovenému obhajcovi v sume 4 332 Sk
(143,79 € ).
Podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky
na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú
odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený
preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania.
Podľa § 553 ods. 2 Trestného poriadku obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený,
má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 555 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak bol obžalovaný právoplatne
uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému
obhajcovi..., ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu.
Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného
a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti
na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému
obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po
právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny
úradník.
Podľa § 558 ods. 2 Trestného poriadku pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu
trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c) treba zistiť, či nie sú splnené podmienky
na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu
alebo zastupovanie za zníženú náhradu.
Ako vyplýva zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zadovážil,
sťažovateľ bol rozsudkom sp. zn. 3 T 334/2002 zo 14. januára 2003 uznaný za vinného
okrem iného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1
a 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, za čo mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní troch rokov.
Zo súvisiaceho spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že pred rozhodnutím
o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom
ustanovenému obhajcovi, si okresný súd vyžiadal správu o sociálnych a majetkových
pomeroch sťažovateľa od Mestského úradu K., príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ako
aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V spise okresného súdu sp. zn. 3 T 334/2002 sa
nenachádza žiaden doklad, ktorý by nasvedčoval splnenie povinnosti zo strany sťažovateľa
podľa citovaného § 34 ods. 3 Trestného poriadku, t. j. že by bol najneskôr pri rozhodovaní
o náhrade trov trestného konania preukázal nárok na bezplatnú obhajobu, a to napriek tomu,
že označený odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. januára 2003. Vychádzajúc
z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že namietané uznesenie, ako aj postup okresného
súdu predchádzajúci jeho vydaniu sú v súlade so zákonom, sú ústavne akceptovateľné bez
znakov arbitrárnosti a svojvoľnosti, a preto nemá dôvod do tohto rozhodnutia zasahovať.
Vzhľadom na to ústavný súd uzavrel, že medzi namietaným uznesením a právom
podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by
signalizovala, že v okolnostiach danej veci mohlo dôjsť k jeho porušeniu. Ústavný súd preto
po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá už pri jej predbežnom prerokovaní, ústavný súd
nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti
by bolo vyhovené. Zároveň neprichádzalo už tiež do úvahy rozhodovať o jeho žiadosti
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2009