Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 288/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2009

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol rozsudkom zo 4. júna 2009 vo veci o určenie, že nehnuteľnosti

patria do dedičstva, v ktorej sťažovateľka bola v procesnom postavení univerzálnej právnej

nástupkyne po pôvodnej navrhovateľke.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka okrem iného uviedla:

«Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod spis. zn. rozsudkom zo dňa

04. júna 2009 rozhodol moju vec, v ktorej vystupujem ako univerzálna právna nástupkyňa

pôvodnej navrhovateľky M. Š. ...

Súd vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol bez mojej prítomnosti.

V odôvodnení rozsudku uvádza „... Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti

navrhovateľky v zmysle Navrhovateľka bola na pojednávanie riadne

predvolaná, predvolanie si prevzala 09. 04. 2009, napriek tomu bez náležitého

ospravedlnenia sa na pojednávanie nedostavila...“. Týmto súd odôvodnil, prečo vo veci

pojednával a rozhodoval bez mojej prítomnosti.

S tvrdením súdu, že som svoju neprítomnosť náležite neospravedlnila, nesúhlasím.

Dňa 01. júna 2009 som osobne v podateľni Okresného súdu v Žiline predložila do spisu

podanie zo dňa 01. júna 2009 nazvané ako Ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie

pojednávania vrátane dvoch príloh preukazujúcich dôvodnosť žiadosti. Súd podanie prijal,

čoho dôkazom je odtlačok pečiatky podateľne súdu s vyznačením počtu rovnopisov a príloh.

V uvedenom podaní som požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že

nesúhlasím s prejednaním veci bez mojej prítomnosti.

Podľa znenia , na ktorý sa súd odvoláva, súd môže prejednať vec

v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak z dôležitého dôvodu

nepožiadal o odročenie pojednávania.

Mám za to, že svoju neprítomnosť som riadne a včas ospravedlnila a žiadosť

o odročenie pojednávania mal súd akceptovať.

V prílohe podania z 01. júna 2009 nazvanom ako Potvrdenie o zhoršení zdravotného

stavu môj obvodný lekár uvádza, že zdravotné dôvody mi bránia zúčastniť sa pojednávania.

Podľa R 31/1995 Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou

práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle Ak účastník

konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho

neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom

v zmysle

Mám za to, že súd prejednaním veci a rozhodnutím vo veci samej porušil moje právo

garantované : Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Súd som včas a riadne požiadala o odročenie pojednávania a žiadosť som náležite

odôvodnila. Súd prejednaním a rozhodnutím vo veci samej tak porušil moje ústavné právo

na prerokovanie veci v mojej prítomnosť ako aj moje právo vyjadriť sa k navrhovaným

a vykonaným dôkazom.

Aj keď podľa ust. moja sťažnosť nie je prípustná,

pretože mám k dispozícii riadny opravný prostriedok a to odvolanie vo veci samej (§ 201

a nasl. ), Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka

podľa § 53 ods. 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Dôvody hodné osobitného zreteľa vidím v tom, že len Ústavný súd Slovenskej

republiky môže priznať primerané finančné zadosťučinenie (

Z. z.). Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáham najmä preto, že postup súdu je

neospravedlniteľný, v čase, ktorý som mala venovať liečbe, som sa musela vysporadúvať

s týmto zásahom, čím sa mi zdravotný stav zhoršil a pocit úzkosti a beznádeje znemožnil

moju liečbu, ktorá vyžaduje kľud a vyvarovanie sa stresovým situáciám. Zároveň súd zavinil

nehospodárnosť konania, pretože sa zbytočne pojednávalo a ďalšie trovy sa vynaložia

vo veci odvolania. Navyše nie je vylúčené, že Okresný súd v Žiline bude aj naďalej

porušovať moje právo na prerokovanie veci v mojej prítomnosti a právo na vyjadrenie sa

k vykonaným dôkazom.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Samotné konštatovanie porušenia

práva nedostatočne vynahradí prežité stresy a zhoršenie zdravotného stavu ako aj sťaženie

liečby, navyše došlo k nehospodárnosti konania, zbytočnému zvýšeniu trov konania, z toho

dôvodu sa domáham okrem iného priznania finančného zadosťučinenia vo výške 2.500 €.»

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

v ktorom vysloví:

„Základné právo sťažovateľky podľa

postupom Okresného súdu v Žiline spis. zn. , ktorý spočíval v prejednaní

a rozhodnutí vo veci samej dňa 04. júna 2009, porušené bolo.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej neporušoval právo sťažovateľky na prejednanie veci v jej prítomnosti a právo vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka taktiež požiadala o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom „z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na platenie hotových

výdavkov zástupcu z radov advokátov a odmenu za zastupovanie“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci v jej prítomnosti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

K porušeniu označeného základného práva sťažovateľky malo dôjsť tým, že okresný

súd vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom 4. júna 2009

bez jej účasti napriek tomu, že svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred náležite

ospravedlnila podaním osobne doručeným do podateľne okresného súdu 1. júna 2009,

v ktorom okrem iného vyjadrila nesúhlas s prerokovaním veci bez jej prítomnosti,

a v závere podania poukázala aj na judikatúru všeobecného súdu (R 31/1995), podľa ktorej

ak účastník konania včas požiada o odročenie pojednávania, prerokovanie veci v jeho

neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom

v zmysle (ďalej aj „OSP“). Skutočnosť, že

okresný súd uvedené neakceptoval a vo veci napriek tomu rozhodol, sťažovateľka považuje

za porušenie ňou označeného základného práva.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že sťažovateľka

mala možnosť proti rozsudku okresného súdu zo 4. júna 2009, ktorým bol návrh v jej veci

zamietnutý, využiť odvolanie ako účinný prostriedok nápravy.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka, hoci to v sťažnosti neuviedla,

podala 23. júla 2009 proti rozsudku okresného súdu zo 4. júna 2009 odvolanie, teda využila

riadny opravný prostriedok v súlade s , o ktorom bude rozhodnuté v odvolacom

konaní.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich

základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu k namietanému

prvostupňovému konaniu daná právomoc ústavného súdu.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ je možná a dostupná

účinná právna ochrana základných práv a slobôd sťažovateľky v odvolacom konaní, je

vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci. Preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľky odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd sa už nezaoberal návrhom

sťažovateľky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009