Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 233/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., Ž., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou V., s. r. o., B., v mene ktorej koná JUDr. R. M., konateľ a advokát, vo veci

namietaného porušenia práva na voľný pohyb tovaru podľa čl. 23, čl. 25 a čl. 29 Zmluvy

o založení Európskeho Spoločenstva a porušenia práv vyplývajúcich z čl. 4 Nariadenia

Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003, čl. 20 a čl. 23 Smernice č. 2003/54/ES,

ako aj podľa čl. 3 ods. 4 Smernice č. 2005/89/ES bodom 2 Rozhodnutia Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví č. 0020/2008/E zo 4. decembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2008 faxom a následne 26. februára 2008 poštou (po doplnení 27. mája 2008) doručená

sťažnosť spoločnosti L., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia práva „na voľný pohyb tovaru podľa čl. 23, 25 a 29 Zmluvy o založení

Európskeho Spoločenstva; na nediskriminačné a transparentné poplatky za používanie siete

vrátane prepojovacích vedení v prenosovej sústave podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho

Parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003; na prístup do prenosových a distribučných sústav

na základe taríf uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie voči niektorým užívateľom

sústavy, na zabezpečenie nediskriminačnej efektívnej hospodárskej súťaže, na účinné

fungovanie trhu podľa čl. 20 a čl. 23 Smernice č. 2003/54/ES a na nediskriminačné

opatrenia prijímané na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie, ktoré

nepredstavujú neprimerané zaťaženie pre účastníkov trhu podľa čl. 3 ods. 4 Smernice

č. 2005/89/ES; vyplývajúce mu z komunitárneho právneho poriadku, ktorý sa Slovenská

republika zaviazala dodržiavať v Zmluve o pristúpení k EÚ“ bodom 2 Rozhodnutia Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) č. 0020/2008/E zo 4. decembra 2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá je na základe Povolenia ÚRSO...

oprávnená podnikať v elektroenergetike, rozsah podnikania – dodávka elektriny...

Sťažovateľ sa v súlade s Podmienkami ponukového konania č. 2007/1 na predaj pásmového

Produktu elektriny v roku 2008, zúčastnil dňa 18. 06. 2007 ponukového kola aukcie...

Sťažovateľ na aukcii vydražil na rok 2008 elektrinu v objeme 90 MW, t. j. 790.560 MWh

a následne uzatvoril so slovenskými, ale aj zahraničnými odberateľmi zmluvy o dodávke

elektriny na obdobie roka 2008. V čase konania aukcie a tiež v období keď sťažovateľ

uzatvoril zmluvy o dodávke elektriny so svojimi domácimi odberateľmi a s odberateľmi

v iných členských štátoch Európskej Únie (ďalej len EÚ), platila na území Slovenskej

republiky (ďalej len SR) právna úprava, ktorá garantovala nediskriminačné postavenie

subjektov pôsobiacich na európskom vnútornom trhu s elektrinou...

Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 4. júla 2007 schválila Nariadenie vlády

č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou...

Citované nariadenie vlády v ust. § 12 ods. 9, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2008,

stanovilo v prípade vývozu elektriny platbu za systémové služby, ktorú má uhradiť vývozca

elektriny, ak nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

Kompetencia určiť výšku platby za systémové služby je v súlade so

Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach zverená ÚRSO...

Vzhľadom na skutočnosť, že dodávať elektrinu pre odberateľov mimo územia

Slovenska, môže sťažovateľ iba prostredníctvom elektrizačnej a prenosovej sústavy

spravovanej S., a. s. (ďalej „S.“), sťažovateľ je každoročne so S. nútený uzavrieť Zmluvu

o prenose elektriny cez spojovacie vedenia (ďalej „Zmluva o prenose elektriny“).

Dňa 08. 11. 2007 bol sťažovateľovi mailom doručený návrh Zmluvy o prenose elektriny na

rok 2008, pričom v čl. 8 ods. 13 tejto zmluvy bola obsiahnutá povinnosť sťažovateľa

uhrádzať S. predmetnú platbu za systémové služby vo výške určenej platným Rozhodnutím

ÚRSO (8. 11. 2007 nebola zverejnená výška poplatku). Chceli by sme upozorniť

na skutočnosť, že nakoľko sťažovateľ na území Slovenska nemá možnosť výberu

poskytovateľa prenosu elektriny, a aj v súvislosti s oznámeným odpojením od elektrizačnej

a prenosovej sústavy zo strany S., v prípade neakceptácie návrhu Zmluvy o prenose

elektriny do 10. 12. 2007, sťažovateľ aj napriek skutočnosti, že nevedel v akej výške ÚRSO

stanovil poplatok za vývoz elektriny nakúpenej na vyššie opísanej aukcii SE, predložený

návrh Zmluvy o prenose elektriny dňa 06. 12. 2007 podpísal...

Dňa 4. 12. 2007 ÚRSO, podľa § 12 ods. 9 Nariadenia vlády, svojim Rozhodnutím

č. 0020/2008/E, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 12. 2007, určilo v bode 2.

za systémové služby v prípade vývozu elektriny, ak vývozca nepreukáže, že vyvážaná

elektrina bola na vymedzené územie dovezená, tarifu: 293.- Sk/MWh. Keďže sťažovateľ

nebol účastníkom cenového konania, ktorého výsledkom bolo Rozhodnutie ÚRSO

č. 0020/2008/E, toto rozhodnutie mu nebolo doručené a o výške poplatku za systémové

služby pri vývoze elektriny vyrobenej na území Slovenska sa mohol dozvedieť najskôr dňa

09. 01. 2008, kedy bolo rozhodnutie zverejnené vo Vestníku ÚRSO, resp. až 28. 01. 2008,

kedy toto rozhodnutie bolo zverejnené na internetovej stránke ÚRSO... Sťažovateľ

sa pokúšal prostredníctvom ÚRSO získať kópiu tohto právoplatného rozhodnutia, avšak

telefonicky mu bolo iba oznámené, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené dňa

07. 12. 2007. Rozhodnutie ÚRSO nadobudlo právoplatnosť až po uplynutí 15-dňovej

odvolacej lehoty, t. j. dňa 27. 12. 2007. ... Nakoľko sťažovateľ – obchodník s elektrinou,

nie je účastníkom cenového konania, (účastníkmi tohto cenového konania boli len S.

a MH SR, ktorým bolo napádané rozhodnutie doručené), sťažovateľ nemohol v zmysle

platnej právnej úpravy podať voči tomuto Rozhodnutiu ÚRSO riadny opravný prostriedok –

odvolanie, resp. ani domáhať sa preskúmania Rozhodnutia súdom po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov...

Právoplatným Rozhodnutím ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 4. 12. 2007, konkrétne

určením výšky platby za systémové služby v bode 2, boli porušené základné práva a slobody

sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, nakoľko toto rozhodnutie sa priamo

dotýka hlavného predmetu podnikania sťažovateľa, t. j. dodávok elektriny. Sťažovateľ

sa v tejto sťažnosti odvoláva na nižšie uvedené porušenia základných práv a slobôd...

Zmluvou o pristúpení k EÚ sa SR zaviazala dodržiavať komunitárny právny

poriadok, ktorý sa odo dňa pristúpenia SR k EÚ, stal neoddeliteľnou súčasťou právneho

poriadku SR.

Primárne a sekundárne právo Európskeho spoločenstva v súlade, s ktorým je ÚRSO

povinné navrhovať a prijímať opatrenia a rozhodnutia upravujúce fungovanie trhu

s elektrinou, ustanovuje základný právny rámec pre fungovanie vnútorného trhu s

elektrinou a postavenie subjektov, ktoré na ňom pôsobia...

Jednou zo štyroch hlavných slobôd zakotvených v Zmluve o založení ES, na ktorých

je založené fungovanie vnútorného trhu Európskej únie (ďalej „EU“), a sú garantované

každej fyzickej a právnickej osobe, je voľný pohyb tovaru.

Elektrina ako druh tovaru je definovaná v Smernici č. 85/374/EHS zo 7. augusta

1985...

Voľný pohyb tovarov, teda aj elektriny, je garantovaný primárnym komunitárnym

právom, konkrétne týmito ustanoveniami Zmluvy o založení ES:

a) čl. 23 - zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi a rovnako

aj zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá.,

b) čl. 25 - clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom medzi členskými

štátmi sa zakazujú,

c) čl. 29 - množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom

sú medzi členskými štátmi zakázané.

Zákaz obmedzenia voľného pohybu tovarov nie je absolútny. Povolené sú jeho

obmedzenia, ktoré sú opodstatnené a) verejnou morálkou, b) verejným záujmom, c)

ochranou zdravia a života osôb a d) ochranou priemyselného alebo obchodného

vlastníctva. Takéto obmedzenie však podľa čl. 30 Zmluvy o založení ES „nemôže vytvárať

žiadny svojvoľný spôsob diskriminácie... v obchode medzi členskými štátmi“.

Vývoz a tranzit elektriny v rámci vnútorného trhu EÚ sú upravené v nasledujúcich

predpisoch sekundárneho komunitárneho práva:

Nariadenie EP a Rady ES č. 1228/2003 definuje zákaz stanovenia akéhokoľvek

špecifického poplatku v prípade individuálnych transakcií deklarovaných tranzitov

elektrickej energie. V nariadení sa ďalej uvádza, že poplatky za prístup do sietí musia byť

transparentné a uplatňované nediskriminačným spôsobom...

Smernica č. 2005/89/ES ukladá členským štátom zabezpečiť, aby akékoľvek

opatrenia prijaté za účelom ochrany bezpečnosti dodávok elektriny neboli diskriminačné

a nepredstavovali neprimerané zaťaženie účastníkov trhu vrátane nových účastníkov trhu

a spoločností s malým podielom na trhu. Členské štáty by mali zvážiť ešte pred prijatím

takýchto opatrení aj ich vplyv na cenu elektriny pre koncových odberateľov.

Smernica č. 2003/54/ES v záujme bezpečnosti dodávky elektriny určuje, že

rovnováha medzi ponukou a dopytom v jednotlivých členských štátoch by sa mala

monitorovať a po monitorovaní by mala nasledovať správa o situácii na úrovni

spoločenstva, ktorá zohľadni kapacitu prepojenia medzi oblasťami. Takéto monitorovanie

by sa malo vykonávať dostatočne včas, aby umožnilo prijať náležité opatrenia, ak je

bezpečnosť dodávky ohrozená. Ak by Ministerstvo hospodárstva SR alebo ÚRSO

vyhodnotili situáciu tak, že dodávky elektriny v SR sú ohrozené, mala by nasledovať správa

o situácii na úrovni spoločenstva, a nie postup, ktorý zvolila vláda a ÚRSO pri novelizácii

nariadenia vlády č. a pri vydaní cenového rozhodnutia ÚRSO. ÚRSO podľa

novelizovaného nariadenia vlády č. 317/2007 vopred, teda v rozpore s princípom ex ante,

uplatňovaným na jednotnom európskom trhu s energiami, na regulačné obdobie 1 roka,

stanovilo vývozcom elektriny vyrobenej na území Slovenska diskriminačný poplatok vo

výške 293.- Sk/MWh. Máme za to, že znevýhodnenie postavenia vývozcov elektriny

vyrobenej na území Slovenska oproti vývozcom elektriny z ostatných členských štátov, je

okrem ohrozenia funkčnosti vnútorného trhu s elektrinou v EÚ aj vážnym narušením ako

primárneho tak aj sekundárneho komunitárneho práva. Stanovenie poplatku za vývoz

„slovenskej“ energie nemá žiaden vplyv na zabezpečenie prevádzkovej stability a

bezpečnosti prevádzky elektrizačnej a prenosovej sústavy SR, nakoľko samo o sebe nebráni

vyvážať elektrinu z územia SR, ale ju len finančne znevýhodňuje a diskriminuje oproti

elektrine vyrobenej v ostatných členských štátoch EÚ.

Bodom 2 právoplatného Rozhodnutia ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 4. 12. 2007,

ktorým sa určuje výška platby za systémové služby, boli porušené sťažovateľove práva

a slobody vyplývajúce z primárneho i sekundárneho práva ES. Slovenská republika sa k ich

dodržiavaniu zaviazala v Zmluve o pristúpení k EU, ktorá bol ratifikovaná a vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sťažovateľ namieta:

a) porušenie základnej slobody na voľný pohyb tovaru – elektriny, vyplývajúcej

z čl. 23, 25 a 29 Zmluvy o založení ES,

b) porušenie práva na nediskriminačné a transparentné poplatky za používanie siete

vrátane prepojovacích vedení v prenosovej sústave určeného v čl. 4 Nariadení EP a Rady

č. 1228/2003,

c) poníženie práva na prístup do prenosových a distribučných sústav na základe taríf

uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie voči niektorým užívateľom sústavy, práva

na zabezpečenie nediskriminačnej efektívnej hospodárskej súťaže a na účinné fungovanie

trhu vyplývajúceho z čl. 20 a čl. 23 Smernice č. 2003/54/ES,

d) porušenie práva na nediskriminačné opatrenia prijímané na zabezpečenie

bezpečnosti dodávok elektrickej energie, ktoré nepredstavujú neprimerané zaťaženie

pre účastníkov trhu, vyplývajúceho z čl. 3 ods. 4 Smernice č. 2005/89/ES.

Vykonateľnosťou bodu 2 Rozhodnutia ÚRSO Č. 0020/2008/E zo dňa 04. 12. 2007

o stanovení platby za systémové služby vo výške 293 Sk/MWh, vzniká sťažovateľovi

od 01. 01. 2008 preukázateľná škoda vo forme platby za systémové služby fakturovanej

spoločnosťou S., ktorá priamo ohrozuje fungovanie spoločnosti sťažovateľa...

Sťažovateľ preto v zmysle ust. žiada Ústavný súd SR,

aby dočasným opatrením odložil vykonateľnosť bodu 2 právoplatného Rozhodnutia ÚRSO

č. 0020/2008/E zo dňa 4. 12. 2007 a Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, a. s.

uložil, aby sa voči sťažovateľovi dočasne zdržala oprávnenia priznaného jej v bode 2

právoplatného Rozhodnutia ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 04. 12. 2007, t. j. oprávnenia

fakturovať platbu za systémové služby, ktorú má uhradiť vývozca elektriny (sťažovateľ),

ak nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„Základné práva a slobody sťažovateľa na voľný pohyb tovaru podľa čl. 23, 25 a 29

Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva; na nediskriminačné a transparentné poplatky

za používanie siete vrátane prepojovacích vedení v prenosovej sústave podľa čl. 4

Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003,; na prístup do prenosových

a distribučných sústav na základe taríf uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie voči

niektorým užívateľom sústavy, na zabezpečenie nediskriminačnej efektívnej hospodárskej

súťaže, na účinné fungovanie trhu podľa čl. 20 a čl. 23 Smernice č. 2003/54/ES

a na nediskriminačné opatrenia prijímané na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej

energie, ktoré nepredstavujú neprimerané zaťaženie pre účastníkov trhu podľa čl. 3 ods. 4

Smernice č. 2005/89/ES; vyplývajúce mu z komunitárneho právneho poriadku, ktorým

sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať v Zmluve o pristúpení k EÚ, boli bodom 2

Rozhodnutia ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 4. 12. 2007 porušené.

Rozhodnutie ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 4.12.2007 sa v bode 2 ruší

a porušovateľovi sa zakazuje pokračovať v porušovaní vyššie uvedených základných práv

a slobôd sťažovateľa.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000.000,-

Sk..., ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume

8.011,- Sk na účet jeho právneho zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka v podaní, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. mája 2008, doplnila

svoju sťažnosť takto:

„Jednou z výnimiek z povinnosti vnútroštátneho súdu predložiť SD ES prejudiciálnu

otázku týkajúcu sa výkladu komunitárneho práva, je v súlade s vyššie citovaným rozsudkom

SD ES vo veci CILIFT aj prípad, keď správne uplatnenie práva Spoločenstva je tak jasné,

že niet priestoru na rozumné pochybnosti (acte clair).

Sťažovateľ má za to, že porušenie jeho práv vyplývajúcich mu z noriem

komunitárneho práva je tak zrejmé, že ÚS SR môže sám, použijúc výnimku acte clair,

rozhodnúť o nesúlade bodu 2 Rozhodnutia ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 04. 12. 2007,

v spojení s ust. Nariadenia vlády č. , s komunitárnym právom.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre prípad, ak by sudca resp. senát ÚS SR,

ktorému bude vec pridelená, a ktorý bude niesť zodpovednosť za súdne rozhodnutie,

považovali za potrebné, pre rozhodnutie vo veci samej, vysporiadať sa s otázkou,

či poplatok za systémové služby stanovený porušovateľom v bode 2 Rozhodnutia ÚRSO

č. 0020/2008/E zo dňa 04. 12. 2007, v spojení s ust. § 12 ods. 9 Nariadenia vlády

č. , je alebo nie je v rozpore s predpismi komunitárneho práva, žiadame,

aby ÚS SR v súlade s čl. 234 Zmluvy o založení ES požiadal Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie v prejudiciálnej otázke, t.j. aby Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev predložil nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

Majú sa ustanovenia komunitárneho práva: čl. 23 a čl. 25 Zmluvy o založení ES,

čl. 4 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003; čl. 20 a čl. 23

Smernice č. 2003/54/ES a čl. 3 Smernice č. 2005/89/ES; vykladať tak, že vylučujú aplikáciu

platby za systémové služby v prípade vývozu elektriny, ak vývozca elektriny nepreukáže,

že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená, stanovenej bodom 2

Rozhodnutia ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 04. 12. 2007, v spojení s ust. § 12 ods. 9

Nariadenia vlády č. ?“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrenia úradu, ako aj ďalších s vecou súvisiacich

dôkazov ústavný súd zistil, že sťažovateľka namietala porušenie svojich práv garantovaných

označenými ustanoveniami primárneho európskeho práva (Zmluva o založení Európskeho

spoločenstva), ako aj jeho sekundárnej legislatívy (nariadenie, smernica) rozhodnutím

úradu č. 0020/2008/E zo 4. decembra 2007, ktorým pre regulovaný subjekt S., a. s., B.

(ďalej len „S.“), v bode 2 bola určená tarifa 293 Sk/mWh za systémové služby v prípade

vývozu elektriny, ak vývozca elektriny nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola na vymedzené

územie dovezená. Sťažovateľka pritom v sťažnosti tvrdila, že nebola účastníkom tohto

konania o cenovej regulácii podľa a nasl. o regulácii

v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“), ktorého výsledkom bolo práve napádané

rozhodnutie.

Vychádzajúc z toho zistenia považoval ústavný súd za prvoradé ustáliť,

či sťažovateľka mala pred podaním sťažnosti ústavnému súdu k dispozícii využitie

opravných či iných právnych prostriedkov, o ktorých by rozhodol všeobecný súd.

Sťažovateľka teda tvrdila, že nebola účastníkom tohto konania, nebolo jej

doručované namietané rozhodnutie, a preto nemohla proti nemu podať opravný

prostriedok. Ustanovenie § 14 ods. 9 zákona o regulácii však ustanovuje, že na toto konanie

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je o

správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“). Ten vo svojom ustanovení § 14 ods. 1 určuje, že účastníkom konania je ten,

o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;

účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,

kým sa preukáže opak.

Ak teda vychádzame z tvrdení sťažovateľky o porušení jej práv rozhodnutím úradu,

ktoré predostrela v ústavnej sťažnosti, potom logicky vyplýva, že sťažovateľka sa ochrany

svojich práv mohla domáhať už v rámci cenového (správneho) konania, a to tvrdením,

že rozhodnutím úradu mohla byť priamo dotknutá na svojich právach. Svojho účastníctva

by sa však musela domáhať a toto právne postavenie by sa jej muselo priznať a za účastníka

konania by ju bolo potrebné považovať až do času, kým by sa nepreukázal opak,

a to rozhodnutím správneho orgánu (obdobne napr. , ).

Vychádzajúc z týchto zistení považoval ústavný súd za potrebné zodpovedať otázku,

či bolo reálne, aby sa sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojich práv v rámci cenového

konania. V sťažnosti totiž argumentovala, že nebola účastníkom konania, a teda namietané

rozhodnutie jej ani nebolo doručované, pričom prvýkrát sa o ňom mohla dozvedieť

9. januára 2008, keď bolo publikované v úradnom vestníku úradu, prípadne až 28. januára

2008, keď došlo k jeho zverejneniu na internetovej stránke úradu. Pritom právoplatnosť

tohto rozhodnutia nastala 27. decembra 2007.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 8. novembra 2007 jej bol elektronickou poštou

doručený zo strany S. návrh Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia (ďalej len

„zmluva“), pričom v čl. VIII ods. 13 tejto zmluvy jasne stálo, že výška poplatku bude

stanovená platným rozhodnutím úradu. Sťažovateľka ako užívateľ teda mala vedieť,

že jej právny vzťah s poskytovateľom – S. bude závislý od platného rozhodnutia úradu.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdila, že pred podpísaním zmluvy, ku ktorému z jej strany došlo

6. decembra 2007, nevedela o platnom rozhodnutí úradu, ktorým bolo práve napádané

rozhodnutie zo 4. decembra 2007. Zároveň argumentovala tým, že zmluvu podpísala

aj napriek nevedomosti o tom, v akej sume stanoví úrad poplatok za vývoz elektriny. V tejto

súvislosti sa však natíska otázka, akým spôsobom z hľadiska ochrany svojich práv

sťažovateľka postupovala. Veď ak vedela, že podpísanie zmluvy úzko súvisí s vydaním

rozhodnutia, mala podniknúť efektívne kroky na ochranu svojich práv a domáhať sa

ich v rámci cenového konania, pretože o tom, že bude prijaté rozhodnutie úradu vedela

už 8. novembra 2007, keď jej bol doručený návrh zmluvy, teda takmer mesiac pred vydaním

namietaného rozhodnutia. Vo vzťahu k uvedenému neobstojí ani obrana sťažovateľky,

že na území Slovenska nemala inú možnosť výberu poskytovateľa elektriny, a preto bola

nútená danú zmluvu podpísať bez toho, aby vedela o podmienkach obsiahnutých

v rozhodnutí úradu.

Sťažovateľka sa teda ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

mohla domáhať v rámci cenového konania a následne aj v rámci správneho súdnictva

( a nasl. ), v rámci ktorého súdy na základe žalôb

a opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy, medzi ktoré, samozrejme, patrí aj úrad.

Ústavný súd konštatuje, že v petite sťažovateľka jasne vymedzila, že jej sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu úradu č. 0020/2008/E zo 4. decembra 2007, s ktorým je úzko

spätá zmluva, ktorú sťažovateľka podpísala so S. 6. decembra 2007. V tejto súvislosti

ústavný súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) podala

sťažovateľka 9. mája 2008 žalobu o určenie neplatnosti čl. VIII ods. 13 zmluvy, teda toho

ustanovenia, ktoré určuje, že výška poplatku bude stanovená podľa platného rozhodnutia

úradu, ktorým v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie namietané v tejto ústavnej sťažnosti,

z čoho je zrejmé, že rozhodnutie jej bolo známe a v inej veci použila túto informáciu.

Ústavný súd zistil, že konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. nebolo

dosiaľ právoplatne skončené. A aj keď jeho výsledkom v prípade úspechu sťažovateľky

by bolo určenie neplatnosti označenej časti zmluvy, a teda toto konanie by nemalo vplyv

na rozhodnutie úradu, je potrebné konštatovať, že jadro problému nastoleného v ústavnej

sťažnosti a v uvedenej žalobe má totožný základ.

Pri prerokovaní námietok sťažovateľky teda ústavný súd vychádzal z princípu

subsidiarity podľa . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci

ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody

sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť

všeobecné súdy.

Keďže pred právomocou ústavného súdu tu stále existoval a existuje iný súd, ktorý

môže primárne poskytnúť ochranu právam sťažovateľky, a teda jeho právomoc predchádza

právomoci ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie (obdobne napr. ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009