Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 252/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M., a. s., Č., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 35

ods. 1 postupom Mesta Č. v konaní o odvolaní proti jeho

rozhodnutiu č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu núdze v tepelnej

energetike a takto

rozhodol:

Sťažnosť M., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2009

doručená sťažnosť M., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), z 25. júna 2009, ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Mesta Č. (ďalej len „mesto“) v konaní

o odvolaní proti jeho rozhodnutiu č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu

núdze v tepelnej energetike.

Sťažovateľka uviedla, že je podnikateľským subjektom v oblasti výroby a distribúcie

tepla (ďalej aj „tepelná energetika“) a podniká za podmienok upravených okrem iného

o tepelnej energetike v znení (ďalej len

„“).

V priebehu druhého polroka roku 2006 došlo k poruche technologického zariadenia –

plynovej kotolne situovanej v objekte – dome súp. č... na... ulici v Č. Kotolňa slúžila

od vybudovania na výrobu a dodávku tepla pre zmluvných odberateľov: Okresný súd Č. –

pre odberné miesto Okresný súd Č., Krajskú prokuratúru v Ž. – pre odberné miesto Okresná

prokuratúra Č., Spojenú školu Č. – pre odberné miesto Spojená škola Č. a pre Ž.

samosprávny kraj – pre odberné miesto K. v Č. Sťažovateľka zistila, že došlo k technickej

poruche kotolne a k jej automatickému odstaveniu. Sťažovateľka sa pokúsila s vynaložením

všetkého úsilia a dostupných prostriedkov uviesť opätovne kotolňu do prevádzky.

To jej však bolo znemožnené nekooperatívnym prístupom vlastníka objektu, v ktorom bola

kotolňa situovaná. Vtedajší vlastník objektu – spoločnosť C., a. s. (ďalej len „spoločnosť

C.“), odmietal sprístupniť priestory plynovej kotolne.

Sťažovateľka 17. októbra 2006 oznámila mestu, že pre pretrvávajúcu technickú

poruchu kotolne nie je možné obnoviť výrobu tepla a jeho dodávku označeným

odberateľom. Splnila si tak notifikačnú povinnosť ustanovenú

a zároveň, vzhľadom na okolnosti vzniknutej situácie, požiadala mesto, aby postupovalo

podľa a vyhlásilo stav núdze v tepelnej energetike vrátane

stanovenia obmedzujúcich opatrení na spotrebu tepla a povinností držiteľov povolení,

ako aj ostatných fyzických osôb a právnických osôb na odstránenie stavu núdze.

Pre vyhlásenie stavu núdze z hľadiska splnenia zákonných podmienok bolo podľa

názoru sťažovateľky podstatné, že v záujme zabezpečenia prevádzky tepelných zariadení

opakovane písomne žiadala spoločnosť C. o nebránenie prístupu k plynovej kotolni

a umožnenie jej prevádzkovania. Zároveň podala na súd návrh na uloženie povinnosti

nebrániť prevádzkovaniu plynovej kotolne. Súd vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil

spoločnosti C. nebrániť vstupu k plynovej kotolni. Sťažovateľka podala súdnej exekútorke

návrh na exekúciu splnenia povinnosti umožniť vstup k plynovej kotolni na základe

právoplatného a vykonateľného predbežného opatrenia súdu. Taktiež podala podnet štátnej

energetickej inšpekcii. Ani po uloženom opatrení štátnou energetickou inšpekciou

spoločnosť C. neumožnila prevádzkovanie plynovej kotolne. Sťažovateľka napokon podala

podnet polícii pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania a ohrozovania

prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a trestného činu všeobecného ohrozenia.

Na základe aktivít sťažovateľky rozhodol primátor mesta 18. októbra 2006

o vyhlásení stavu núdze v tepelnej energetike. Jeden z odberateľov tepla – K. v Č. sa však

9. novembra 2006 obrátila podnetom na Krajskú prokuratúru v Ž. namietajúc nezákonnosť

rozhodnutia primátora mesta č. 1389/06 z 18. októbra 2006 z dôvodu nenaplnenia

podmienok na jeho vydanie podľa , z dôvodu absencie

opatrení na odstránenie stavu núdze podľa , ako aj z dôvodu

formálnych nedostatkov, pokiaľ ide o zákonom predpísané náležitosti správneho

rozhodnutia. Na základe podnetu prokurátor Okresnej prokuratúry Č. (ktorej bol podnet

postúpený) vydal 20. decembra 2006 podľa ods. l

o prokuratúre v znení neskorších predpisov upozornenie, ktorým informoval mesto

o porušení ustanovení a o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súvislosti

s vydaním predmetného rozhodnutia.

Primátor mesta následne 17. januára 2007 rozhodnutím pod č. 33/2007/OPE odvolal

stav núdze v tepelnej energetike vyhlásený pôvodne 18. októbra 2006 poukážuc okrem

iného na obsah upozornenia prokurátora z 20. decembra 2006 s tým, že prehodnotil trvanie

podmienok vyhlásenia stavu núdze v tepelnej energetike, pričom dospel k záveru, že toto

rozhodnutie „... v súčasnej dobe nie je dôvodné“.

Proti rozhodnutiu primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní

stavu núdze v tepelnej energetike podala sťažovateľka 29. januára 2007 odvolanie.

Rozhodnutie mesta, resp. jeho primátora je totiž nutné kvalifikovať ako správne

rozhodnutie vydané v režime správneho poriadku, tak ako to ustanovuje aj § 37 zákona

č. mesto o odvolaní sťažovateľky do podania sťažnosti ústavnému súdu

nerozhodlo, a to aj napriek tomu, že sťažovateľka o rozhodnutie opakovane písomne

žiadala. Mesto sa odmietlo zaoberať odvolaním tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie,

ako aj rozhodnutie o vyhlásení stavu núdze v tepelnej energetike č. 1389/06 z 18. októbra

2006 nie sú rozhodnutiami správneho orgánu. Sťažovateľka sa s takouto argumentáciou

nestotožňuje a opakovane písomne žiadala mesto o rozhodnutie. Mesto však zotrvalo

na svojom stanovisku.

Postup mesta v predmetnej veci je podľa sťažovateľky poznačený nečinnosťou

a porušuje jej základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, na súdnu

a inú právnu ochranu, ako aj jej základné právo na podnikanie.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

mesta Č. v odvolacom konaní vedenom proti rozhodnutiu mesta Č. zo dňa 17. 01. 2007,

č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike) bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. na súdnu ochranu

podľa v odvolacom konaní vedenom proti

rozhodnutiu mesta Č. zo dňa 17. 01. 2007, č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu

núdze v tepelnej energetike) bolo porušené.

3) Základné právo spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. na právnu ochranu

podľa v odvolacom konaní vedenom proti

rozhodnutiu mesta Č. zo dňa 17. 01. 2007, č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu

núdze v tepelnej energetike) bolo porušené.

4) Základné právo podnikať spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. zaručené

v odvolacom konaní vedenom proti rozhodnutiu

mesta Č. zo dňa 17. 01. 2007, č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu núdze

v tepelnej energetike) bolo porušené.

5) Mestu Č. prikazuje, aby v odvolacom konaní vedenom proti rozhodnutiu mesta Č.

zo dňa 17. 01. 2007, č. 33/2007/OPE (rozhodnutie o odvolaní stavu núdze v tepelnej

energetike) konalo bez zbytočných prieťahov.

6) Spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 10.000,- EUR (slovom desaťtisíc euro), ktoré je jej mesto Č. povinné zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Mesto Č. je povinné uhradiť spoločnosti M., a. s., IČO:... so sídlom:... Č. trovy

konania...“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných

práv tým, že mesto (v mene ktorého v danom prípade koná primátor v postavení správneho

orgánu – § 24 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon

č. “) neprerokovalo a nerozhodlo o jej odvolaní podanom 29. januára 2007

proti rozhodnutiu primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu

núdze v tepelnej energetike (vyhláseného 18. októbra 2006). Nečinnosťou mesta

v správnom konaní má dochádzať k porušovaniu základných práv sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, na súdnu a inú právnu ochranu,

ako aj k porušovaniu základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej

činnosti.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Citované ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia

ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Uvedený princíp sa nepochybne týka aj prípadov, v ktorých sa sťažovatelia ako

účastníci konania pred orgánom verejnej správy môžu domáhať ochrany svojich základných

práv alebo slobôd, k porušeniu ktorých malo dôjsť jeho nečinnosťou alebo postupom

poznačeným zbytočnými prieťahmi v konaní, využitím právnych prostriedkov nápravy,

ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon [v danom prípade predovšetkým Občiansky

súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) v rámci jeho piatej časti – Správne súdnictvo].

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,

pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch

na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia

svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.

Podľa prvej vety súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej

správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa

môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť

pokutu do 100 000 Sk, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada

stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Právna úprava obsiahnutá v , doplnená právnou úpravou obsiahnutou

v a v , zakladá právomoc správnych súdov poskytnúť sťažovateľke

ochranu pred zásahom do jej základných práv označených v ústavnej sťažnosti a vylučuje

právomoc ústavného súdu rozhodovať o namietanom porušení jej základných práv

nečinnosťou, prípadne zbytočnými prieťahmi v konaní zo strany mesta, za ktoré je v danom

prípade oprávnený a zároveň povinný konať primátor (obdobne napr. ,

). Sťažovateľka mala k dispozícii dostupný a účinný prostriedok nápravy,

využitím ktorého mohla dosiahnuť účinnú ochranu svojich základných práv priamo

v konaní pred súdmi podľa štvrtej hlavy piatej časti .

Uplatnením uvedeného právneho prostriedku nápravy sa sťažovateľka mohla

v zmysle domáhať, aby mesto, v danom konkrétnom prípade jeho

primátor, pokiaľ nemieni vydať nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie, predložil

opravný prostriedok (odvolanie podané 29. januára 2007) Krajskému súdu v Žiline (ďalej

aj „krajský súd“) na rozhodnutie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku (v súlade s bodom 1 v spojení s

až ).

Podľa bodu 1 na konanie, v ktorom o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb

rozhoduje pri výkone samosprávy starosta, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom

konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 1 prvom, druhom a štvrtom bode a s týmito

ďalšími odchýlkami:

1. o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje súd, ak osobitný

predpis neustanovuje inak...

Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam

správnych orgánov v rámci správneho súdnictva upravujú ustanovenia tretej hlavy piatej

časti .

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije

sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný

prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich

dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh

je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie.

Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne

poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní

na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Zo znenia ustanovenia navyše vyplýva, že sťažovateľka sa mohla

(a mala) na príslušný správny súd opravným prostriedkom proti rozhodnutiu primátora

mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára 2007 o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike

obrátiť priamo a nemusela tak urobiť prostredníctvom mesta.

Sťažovateľka mala v tomto zmysle v uvedenom prípade legálnu možnosť priameho

prístupu k súdnej ochrane, ktorú nevyužila. Tento záver potvrdzuje napokon aj obsah príloh,

ktoré boli pripojené k sťažnosti, predovšetkým obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline

č. k. -30 z 3. decembra 2007 (ktorý rozhodoval v obdobnom prípade).

Označeným rozsudkom zrušil krajský súd rozhodnutie mesta č. 46/07/OPE z 21. augusta

2007 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Išlo o rozhodnutie primátora mesta

o ďalšom návrhu sťažovateľky na vyhlásenie stavu núdze v tepelnej energetike v uvedenej

veci podanom 22. januára 2007 a nadväzujúcom na skorší návrh zo 17. októbra 2007 (tento

skorší návrh bol podkladom pre vyhlásenie stavu núdze v tepelnej energetike 18. októbra

2007 odvolaného neskôr rozhodnutím primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára

2007).

Z obsahu rozsudku krajského súdu z 3. decembra 2007 je zrejmé, že krajský súd

sa opravným prostriedkom proti rozhodnutiu mesta vo veci vyhlásenia stavu núdze

v tepelnej energetike podľa zaoberal v rámci konania podľa

tretej hlavy piatej časti , považujúc konanie o vyhlásení

alebo odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike podľa

za správne konanie, ktoré „... sa začína na základe návrhu alebo z vlastnej iniciatívy

správneho orgánu v zmysle § 18 Správneho poriadku...“ (cit. str. 5 rozsudku Krajského

súdu v Žiline č. k. -30 z 3. decembra 2007). Krajský súd poskytol uvedeným

rozhodnutím sťažovateľke súdnu ochranu, ktorej sa domáhala, zrušiac rozhodnutie mesta

č. 46/07/OPE z 21. augusta 2007 a uložiac správnemu orgánu, aby sa vecou opäť zaoberal

a rozhodol.

V danom prípade nemožno považovať za relevantnú argumentáciu sťažovateľky

uvedenú v sťažnosti, že postup podľa v súvislosti s namietanou nečinnosťou

mesta v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu č. 33/2007/OPE zo 17. januára

2007 nevyužila, pretože „... Mesto Č. nepatrí do sústavy orgánov verejnej správy...“,

pričom postup mesta je založený na „... zákonne rozpornom stanovisku..., že vo veci nie je

možné odvolanie uplatniť...“.

Ustanovenie priznáva obci (mestu) právomoc

(mocenské oprávnenie a zároveň povinnosť) v zákonom ustanovených prípadoch

(§ 27 uvedeného zákona) vo verejnom záujme spočívajúcom v zabezpečení dodávok tepla

na spravovanom území vyhlásiť alebo odvolať osobitný právny režim (stav núdze v tepelnej

energetike) s priamym dopadom na právne postavenie (práva, povinnosti a právom chránené

záujmy) dotknutých tretích osôb, keďže zakladá ich právnu povinnosť rešpektovať

obmedzujúce opatrenia a povinnosti stanovené priamo v rozhodnutí (§ 28 ods. 2 zákona

č. ), prípadne uložené osobitným postupom v zmysle zákona

č. (príkaz na vecné plnenie fyzickým osobám alebo právnickým osobám

a na osobné úkony fyzickým osobám v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej

energetike).

V prípade postupu podľa rozhoduje obec alebo mesto

vo verejnom záujme o právach, povinnostiach, resp. právom chránených záujmoch osôb

na jeho území na základe kompetencie (mocenského oprávnenia) priznanej zákonom.

Vykonáva teda verejnú správu a má postavenie orgánu verejnej správy. Skutočnosť,

že za obec alebo mesto ako územný samosprávny celok v konečnom dôsledku vždy koná

niektorý z jeho orgánov, nie je dôvodom na vylúčenie verejnosprávnych aktov miest a obcí,

ktoré majú povahu individuálnych právnych aktov, zo súdneho prieskumu podľa piatej časti

. Rovnako nie je daný dôvod vylúčiť z právomoci správnych

súdov preskúmavanie postupu či iných zásahov obce alebo mesta v súvislosti s výkonom

verejnej správy.

V posudzovanom prípade mala sťažovateľka právnu možnosť podať opravný

prostriedok proti rozhodnutiu mesta, resp. primátora mesta č. 33/2007/OPE zo 17. januára

2007 o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike priamo krajskému súdu v súlade

s . Krajský súd bol oprávnený posudzovať aj otázku prípustnosti návrhu

– opravného prostriedku proti napádanému rozhodnutiu ( ), a to ako otázku

predbežnú v rámci skúmania podmienok konania.

Sťažovateľka túto možnosť nevyužila, opravný prostriedok doručila 29. januára 2007

priamo mestu. Proti jeho nečinnosti (v súvislosti s vydaním nového rozhodnutia vo veci

v rámci autoremedúry alebo predložením veci správnemu súdu na konanie podľa tretej

hlavy piatej časti ) mohla uplatniť právny prostriedok

nápravy podľa štvrtej hlavy piatej časti ( až

). Sťažovateľka nevyužila ani túto možnosť.

Z listinných dôkazov, ktoré sťažovateľka k sťažnosti pripojila (z rozsudku Krajského

súdu v Žiline č. k. -30 z 3. decembra 2007), vyplýva, že správne súdy v danej

veci ústavne konformným spôsobom interpretovali pojem „obec“ obsiahnutý v § 28 ods. 1

tak, že jeho obsah vykladali v spojení s a

a 5 v tom zmysle, že je ním potrebné rozumieť príslušný orgán obce

(mesta), ktorý napádaný správny akt obce (mesta) vydal.

Postup a rozhodnutie krajského súdu č. k. -30 z 3. decembra 2007

potvrdzujú, že sťažovateľka mala v posudzovanom prípade priamy prístup k súdnej ochrane

prostredníctvom právnych prostriedkov dostupných podľa ustanovení piatej časti

.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť odmietol podľa zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009