Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 266/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ch. G., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného

Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

vo veci vymáhania výživného pre Ch. G., K., a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ch. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2009

doručená sťažnosť Ch. G., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

(ďalej len „Centrum“) vo veci vymáhania výživného pre sťažovateľku.

Zo sťažnosti vyplýva, že matka sťažovateľky ešte v roku 1990 „požiadala Ústredie

pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže v B. o pomoc pri vymáhaní výživného

od povinného – otca J. D. G., občana Veľkej Británie, ktoré mu bolo určené rozsudkom

Mestského súdu v K. zo dňa 6. 6. 1989 vo výške 125.- US dolárov mesačne“. Matka

sťažovateľky bola 2. septembra 1991 vyrozumená, že „britské ministerstvo vnútra ako

prijímajúci orgán Newyorského dohovoru o vymáhaní výživného, prijal ich žiadosť

o právnu pomoc... a že žiadosť postupujú na priame vybavenie na Magistrates Court do B.“.

Keďže otec sťažovateľky sa v tom čase zdržiaval v Mexiku, predvolanie súdu mu nemohlo

byť doručené, a preto „súd sa nemohol vecou zaoberať“.

Po vzniku Slovenskej republiky sa matka sťažovateľky obrátila na Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky so žiadosťou o oznámenie právneho nástupcu Ústredia

pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže. Následne 27. júla 1993 Centrum matke

sťažovateľky oznámilo svoju vecnú príslušnosť na vymáhanie výživného a zároveň uviedlo,

že svoju žiadosť môže matka sťažovateľky zaslať na adresu Centra. Sťažovateľka uvádza,

že jej matka bola s Centrom „v telefonickom kontakte a trvala na žiadosti o vymáhanie

výživného z roku 1990, keďže všetky dokumenty boli z B. doručené Centru. Keďže

Centrum... bolo nečinné, snažila sa o vymáhanie výživného aj prostredníctvom prokuratúry.

Ani jeden z týchto orgánov nedal matke žiadne informácie, ako má postupovať.

S vymáhaním výživného nebolo do dnešného dňa začaté.“.

Matka sťažovateľky adresovala 20. júla 2007 Ministerstvu práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sťažnosť, v ktorej žiadala

preskúmať postup Centra vo veci jej dcéry. V odpovedi z 22. augusta 2007 ministerstvo

poukázalo na skutočnosť, že napriek oznámeniu doručenému matke sťažovateľky 27. júla

1993 sa táto na Centrum obrátila až v roku 2007, t. j. v čase plnoletosti sťažovateľky. Ďalej

ministerstvo uviedlo, že už 6. júna 2007 bol matke sťažovateľky „písomne doporučený

ďalší možný postup vo veci“. Napokon ministerstvo prisľúbilo zaslať pokyny potrebné

na podanie žiadosti o vymáhanie výživného z cudziny.

V nečinnosti Centra vidí sťažovateľka porušenie svojich označených základných

práv, a preto navrhla, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie o podanej sťažnosti

takto rozhodol:

„Základné právo Ch. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Centrom pre medzinárodnoprávnu

ochranu detí a mládeže porušené bolo.

Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže prikazuje, aby v konaní

o vymáhanie výživného pre Ch. G. konalo bez zbytočných prieťahov.

Ch. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 6 000 EUR (slovom šesťtisíc

eur), ktoré je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže povinné zaplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je povinné uhradiť trovy

právneho zastúpenia advokátke JUDr. D. S. vo výške 245,60 eur do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

podľa už citovaného podmieňuje právomoc ústavného súdu

na konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistením, že ochranu tam

uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd nemá

dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť musí

odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv nečinnosťou Centra.

Centrum je podľa bodu 3 o sociálnoprávnej

ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“) orgánom štátnej

správy, ktorý vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň

podľa odseku 2 toho istého ustanovenia je Centrum orgánom štátnej správy s pôsobnosťou

na území Slovenskej republiky. Jeho sídlom je Bratislava. Centrum riadi a za jeho činnosť

zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky. Konkrétne kompetencie Centra ako orgánu štátnej správy potom

vymedzuje § 74 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.

Ústavný súd zdôrazňuje, že Centrum nadobudlo postavenie orgánu štátnej správy

už od 1. júla 1998, keď nadobudol účinnosť vtedajší o sociálnej

pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý v § 65 ods. 2 charakterizoval Centrum rovnako,

ako už uvedený zákon o sociálnoprávnej ochrane detí.

Možno teda uzavrieť, že od 1. júla 1998 je Centrum orgánom štátnej správy,

pričom v rámci výkonu svojich kompetencií plní aj úlohy prijímajúceho orgánu

a odosielajúceho orgánu pri vymáhaní výživného podľa Dohovoru o vymáhaní výživného

v cudzine (§ 74 bod 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí), čo je oblasť, do ktorej spadá

aj vec sťažovateľky.

Nečinnosť orgánu štátnej správy (teda aj Centra) je zo strany dotknutého subjektu

napadnuteľná podľa ustanovení piatej časti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov označenej ako „Správne súdnictvo“. Vo štvrtej hlave

tejto časti je regulované konanie všeobecného súdu

proti nečinnosti orgánu verejnej správy a v piatej hlave konanie o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy.

Sťažovateľka mala možnosť využiť uvedené právne prostriedky zakotvené

v , a tak by jej právam bola poskytnutá ochrana zo strany

všeobecného súdu. Právomoc všeobecného súdu na poskytnutie tejto ochrany však vylučuje

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základnému právu sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov i jej právu na prejednanie veci v primeranej

lehote. Preto bolo potrebné predloženú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal ďalšími

požiadavkami formulovanými sťažovateľkou v sťažnostnom návrhu (priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009