Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 280/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. A., B., vo veci namietaného porušenia práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára 2009 vydaným v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2009

faxom doručená sťažnosť JUDr. Z. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta

porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo 4. februára 2009 vydaným v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola ústavnému súdu v písomnej forme

doručená 27. marca 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako správca konkurznej podstaty

úpadcu Ing. I. M., L., bol uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -1051 z 5. decembra 2008 zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty.

Krajský súd vychádzal z ustanovenia o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a zo zistenia, že sťažovateľ je dlhodobo

práceneschopný.

Sťažovateľ napadol uznesenie krajského súdu odvolaním, ktoré zdôvodnil tým,

že vzhľadom na nároky na odškodnenie uplatňované voči Českej republike mu „svedčí

do budúcna... dôkazná povinnosť, preukázať že na ochranu svojich práv proti škodám, ktoré

mu zneužívaním štátnej moci nabiehajú, využil všetky právne prostriedky“.

Najvyšší súd uznesením zo 4. februára 2009 vydaným v konaní vedenom

pod sp. zn. podané odvolanie sťažovateľa odmietol. Vychádzal z toho,

že „podľa veta prvá v spojení s

odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje“. Pritom najvyšší súd mal za preukázané, že uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené 11. decembra 2008 a odvolanie bolo riadne podané 10. januára

2009. Najvyšší súd bolo toho názoru, že v danom prípade „posledným dňom lehoty bol

29. december 2008“. Podané odvolanie tak posúdil ako oneskorene podané.

V sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta nepreskúmateľnosť

odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, čo zdôvodňuje poučením

o opravnom prostriedku obsiahnutom v prvostupňovom uznesení krajského súdu.

Podľa neho bolo možné „podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia

v Obchodnom vestníku písomne, dvojmo na Krajskom súde v Bratislave“.

Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení „o zverejnení uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. -1051 zo dňa 5. 12. 2008 v Obchodnom

vestníku nezmieňuje. Odkazuje na lehotu 15tich dní od jeho doručenia, podľa ust. § 204

ods. 1) veta prvá bez toho, aby sa pre prípad nesprávneho poučenia vysporiadal

s lehotou troch mesiacov podľa ust. ) “. Z toho sťažovateľ vyvodzuje,

že mu „nemohla lehota na podanie odvolania začať plynúť pred doručením uznesenia...

Opačný názor by pripúšťal, že uznesenie je možné doručiť... po lehote jeho

zverejnenia, a v takom prípade právo opravného prostriedku by... zaniklo už pred

doručením uznesenia.

Ak sa sťažovateľ riadil poučením súdu I. stupňa, nemôže odvolací súd túto

skutočnosť vykladať na ťarchu sťažovateľa.“.

Už uvedeným postupom malo byť podľa sťažovateľa porušené „jeho právo

na spravodlivý proces, zaručené čl. 6 Európskeho dohovoru... a... preto navrhuje,

aby Ústavný súd Slovenskej republiky po vykonaní dôkazného konania vydal toto uznesenie:

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 4. 2.

2009 sa zrušuje.“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tvrdením o nepreskúmateľnosti napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu, keď tento odmietol podané odvolanie ako oneskorené bez toho,

aby sa vysporiadal s poučením prvostupňového súdu o opravnom prostriedku spôsobom

súladným s ustanovením

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie systematicky

zaradené v štvrtej časti tretej hlave upravujúcej dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok, kde sú uvedené dovolacie dôvody, ktorých existenciu

ak dovolací súd z okolností posudzovaného prípadu zistí, musí dovolanie považovať

za prípustné a meritórne o ňom rozhodnúť. Podľa uvádzacej vety je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj proti uzneseniu),

ak sa v postupe alebo rozhodnutí odvolacieho súdu vyskytla niektorá z tam uvedených vád.

Žiadne ustanovenie pritom nevylučuje prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie proti

prvostupňovému rozhodnutiu odmietnuté ako oneskorene podané.

Sťažovateľ svoju sťažnosť doručenú ústavnému súdu odôvodnil vadou spočívajúcou

v odmietnutí jeho odvolania pre oneskorenosť. V takom prípade bez akýchkoľvek

pochybností ide o vadu podľa (odňatie možnosti konať pred súdom),

čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov (napr. rozhodnutie najvyššieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ). Preskúmanie rozhodnutia najvyššieho

súdu ako súdu odvolacieho z pohľadu tejto vady je zákonom primárne vyhradené

najvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu.

Ústavný súd vzhľadom na už citovaný dospel k záveru,

že v okolnostiach sťažovateľovho prípadu poskytuje ochranu jeho právu na spravodlivé

súdne konanie iný súd, a to najvyšší súd ako súd dovolací. Dovolanie z dôvodu uvedeného

v totiž ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok nápravy

porušenia základného práva podľa (, ),

ktorého obsah sa zásadne nelíši od práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6

ods. 1 dohovoru (napr. ). Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označeného práva. Ústavný súd preto

sťažnosť odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na dôvody odmietnutia sťažnosti sa už ústavný súd nezameral

na odstraňovanie nedostatkov formulácie sťažnostného petitu predloženej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009