Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 269/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť D. J., R., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 21. mája 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2009

doručená sťažnosť D. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. mája 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. júna 2008 uznaná vinnou z trestného

činu sprenevery podľa a () účinného do

31. decembra 2005, proti ktorému podala odvolanie.

Krajský súd jej odvolanie zamietol. Podľa sťažovateľky sa krajský súd nevysporiadal

s jej obhajobou a ani sa ňou nezaoberal, preto je jeho rozhodnutie arbitrárne.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka podrobne opisuje postup orgánov činných

v trestnom konaní a tvrdí, že v obžalobe okresného prokurátora v Trnave je uvedený iný

skutok, než pre ktorý bolo sťažovateľke vznesené obvinenie vyšetrovateľom, skutok

popísaný v obžalobe sa nestal a takisto je už premlčaný. Krajský súd sa s týmito

skutočnosťami vôbec nevysporiadal.

V závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 21. 5. 2009 v

trestnej veci sťažovateľky, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a článkov 8 ods. 2 a 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 21. 5. 2009 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými

fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že okresný súd rozsudkom uznal

sťažovateľku vinnou z trestného činu sprenevery podľa účinného do

31. decembra 2005 a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní štrnástich mesiacov

s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Sťažovateľka podala proti tomuto

rozsudku odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol tak, že nie je dôvodné.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny „Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne“.

Právu na súdnu a inú právnu ochranu podľa poskytuje ochranu

aj čl. 36 ods. 1 listiny.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Súčasťou ochrany podľa je aj právo na spravodlivý proces,

ktorému ochranu poskytuje aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka v podstate namieta, že postupom a rozhodnutím krajského súdu došlo

k porušeniu základných práv podľa a podľa listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože sa s jej obhajobou vôbec nevysporiadal a rovnako sa

nezaoberal otázkou, či sťažovateľka naozaj spáchala trestný čin, pre ktorý sa trestné stíhanie

viedlo, pretože po celý čas tvrdila, že skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom, a v čase

rozhodovania okresného súdu a krajského súdu bol už premlčaný.

Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z je vo vzťahu

k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný

súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým

bola vec právoplatne skončená, dovolanie.

Podľa môže právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 dovolaním napadnúť obvinený

vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak hlavné

pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia...

Proti namietaným pochybeniam krajského súdu v odvolacom konaní pred krajským

súdom, ktoré mali spočívať v porušení jej označených práv a ktoré namieta v konaní pred

ústavným súdom, disponovala sťažovateľka dostupným a účinným právnym prostriedkom

nápravy – dovolaním. To, či sťažovateľka tento mimoriadny opravný prostriedok proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 21. mája 2009 podala, v sťažnosti

neuvádza.

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu a konštatuje, že povaha

sťažovateľkiných námietok uvedených v jej sťažnosti podanej ústavnému súdu napĺňa

danosť dovolacích dôvodov v zmysle ustanovenia dovolacie

dôvody podľa , g) a .

Ústavný súd je toho názoru, že existencia uvedených dovolacích dôvodov v spojení

s zakladá právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) vecne preskúmať námietky sťažovateľky v rámci dovolacieho

konania v zmysle ustanovenia .

Právomoc najvyššieho súdu preskúmať v danom prípade v rámci dovolacieho

konania uznesenie krajského súdu sp. zn. z 21. mája 2009 vylučuje právomoc

ústavného súdu, aby mohol v uvedenej veci konať.

Z toho vyplýva, že v konaní pred ústavným súdom môže sťažovateľka uplatniť

ochranu základných práv podľa , listiny a dohovoru, ktorých porušenie namieta, len

vtedy, ak ju nechráni iný súd, v rozsahu svojej ústavnej kompetencie podľa čl. 142 ods. 1

.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd po predbežnom prerokovaní

podľa sťažnosť odmietol podľa zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (napr. obdobne napr.

).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie ústavného

súdu o zrušení rozhodnutia všeobecného súdu, ako aj rozhodnutie o vrátení veci na ďalšie

konanie sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127

ods. 2 prvej vety ), ústavný súd sa touto časťou návrhu na rozhodnutie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009