Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 290/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť D. P., Z., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa postupom

Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 5.

augusta 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2009

doručená sťažnosť D. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“) a jeho rozsudkom z 5. augusta 2008 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného

z trestného činu krivého obvinenia podľa Trestný

zákon účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) na tom skutkovom

základe, že „v presne nezistenom čase, pravdepodobne 16. 07. 2005 na neznámom mieste

napísal a následne prostredníctvom faxu Hotela P. ... zaslal vtedajšiemu ministrovi

spravodlivosti Slovenskej republiky... list, zaevidovaný na Ministerstve spravodlivosti

Slovenskej republiky v Bratislave ako došlý dňa 18. 07. 2005, v ktorom okrem iného obvinil

sudcu Okresného súdu vo Zvolene JUDr. ..., že si naplánoval a objednal vraždu D. P., ktorý

na neho podal viaceré podnety na trestné stíhanie“.

Proti napadnutému rozsudku sťažovateľ podal odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu

doručené 3. septembra 2008 (čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného

súdu), resp. 5. septembra 2008 (čo uvádza sťažovateľ v sťažnosti). Odvolanie sťažovateľa

však bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 24. septembra 2008 zamietnuté (ďalej aj „zamietajúce uznesenie“) ako

podané oneskorene. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že podľa zápisnice z pojednávania

uskutočneného na okresnom súde 5. augusta 2008 bol sťažovateľ na vyhlásení rozsudku

osobne prítomný, a preto je zrejmé, že aj samosudcom poučený o začatí plynutia 15-dňovej

lehoty na podanie odvolania od vyhlásenia rozsudku ( ).

Podľa odtlačku poštovej pečiatky bolo odvolanie podané na poštovú prepravu 2. septembra

2008. V nadväznosti na uvedené bolo preto krajskému súdu zrejmé, že odvolanie

sťažovateľa nebolo podané v lehote 15 dní od vyhlásenia rozsudku, a preto ho ako

oneskorené zamietol.

Sťažovateľ k tomu uviedol, že pojednávania uskutočneného na okresnom súde

5. augusta 2008 sa síce osobne zúčastnil, avšak pre zdravotné problémy opustil

pojednávaciu miestnosť a žiadal, aby mu bol rozsudok doručený, čo však nie je v zápisnici

zaznamenané. Preto podľa jeho názoru mu začala plynúť lehota na podanie odvolania

až doručením napadnutého uznesenia okresného súdu, teda 5. septembra 2008. Sťažovateľ

zastúpený v konaní pred ústavným súdom kvalifikovaným právnym zástupcom však v petite

sťažnosti postup krajského súdu ani jeho zamietajúce uznesenie nenamietal.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť okrem iného takto: „Rozsudok Okresného súdu

v Lučenci č. k. 5. 9. 2008 mi bol doručený 5. 9.2 008 a ešte v ten deň som proti tomuto

rozsudku podal odvolanie. Vo svojom odvolaní som uviedol, že vo všetkých mojich

podaniach, ktoré som podával či už na sudcu JUDr. ... alebo na iné osoby som uvádzal mne

známe skutočnosti s jediným cieľom ich zákonného preverenia. Všetky mnou uvádzané

skutočnosti som uviedol vždy v presvedčení, že sú pravdivé a v najlepšej viere som ich

odovzdával orgánom činným v trestnom konaní. Takéto viaceré podania som podal

aj na JUDr. ... pre podozrenie z korupcie, ktoré polícia preverovala a podľa mňa som teda

nekonal v úmysle niekoho lživo obviniť. V čase, keď bol napísaný list, ktorý svojím obsahom

nenaplňuje znaky skutkovej podstaty trestného činu krivé obvinenie, vykonávala polícia vo

Zvolene preverovanie vydierania mojej osoby. V tomto prípade bol vypočutý aj JUDr. ... a

takmer všetky skutočnosti uvedené v predmetnom liste sa v tom čase zakladali na pravde,

teda podľa mňa tu absentoval úmysel niekoho krivo obviniť. V odôvodnení rozsudku

Okresného súdu Lučenec sú uvádzané moje citácie, že to vyznieva, ako keby som ja

vystupoval ako pisateľ listu, čo nie je pravda. Ja som niekoľkokrát uviedol, že pisateľ listu

nikoho neobviňuje, nemenuje a pod. Teda ja nevystupujem ako pisateľ listu, čo som

niekoľkokrát uviedol. Ďalej som viedol, že je problémom JUDr. ..., keď sa tento spoznal v

texte súkromnej korešpondencie medzi pisateľom listu a ministrom. Polícia ma nevypočula

ani k druhému listu, ktorý som poslal ministrovi spravodlivosti a tento list podľa mňa

polícia i súd účelovo zamieňa v môj neprospech. V odvolaní som uviedol, že takýto postup

vnímam ako marenie spravodlivosti, keď mi nie je daná možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym

dôkazom, uviedol som, že konanie polície, prokuratúry aj prvostupňového súdu dám

preveriť Úradu špeciálnej prokuratúry v mojom ďalšom podnete na trestné stíhanie. Podľa

mňa dokazovanie bolo ukončené a skutok ako trestný čin preukázaný nebol, znalcom bolo

preukázané moje tvrdenie, že som predmetný list č. 1), teda faxový ja nepísal, teda pokiaľ

spis iné dôkazy neobsahoval, podľa zákona som mal byť spod obžaloby oslobodený...

Vyššie uvedené konanie vnímam ako nezákonné v rozpore s Slovenskej

republiky. Túto skutočnosť vidím v tom, že podľa môjho názoru počas dokazovania

vo vyššie uvedenej trestnej veci nebolo preukázané, že som v úmysle niekoho krivo obviniť

zaslal a napísal list JUDr. ..., na základe ktorého súd vyvodil záver, že som iného krivo

obvinil v snahe privodiť mu trestné stíhanie. Aj znalec z odboru písmoznalectva uviedol

vo svojom závere, že som tento list nepodpísal a ani nepísal. Podľa môjho názoru a podľa

zásad trestného práva všetky pochybnosti majú byť posudzované v prospech obvineného. Na

hlavnom pojednávaní som požiadal súd aj prokurátora, aby mi bola prečítaná tá časť z listu

adresovanému JUDr. ..., ktorá naplňuje znaky trestnosti a chcel som sa k nej vyjadriť. Súd

moju žiadosť zamietol, tiež sa súd odmietol zaoberať vykonaním dôkazov, keď vyšlo najavo,

že existuje iný list, ktorý som zaslal ministrovi spravodlivosti a na ktorý sa účelovo chybne

odvoláva prokurátor a nezákonne ho zamieňa. Súd tiež nevykonal mnou navrhované

dôkazy, ktoré som žiadal vykonať a ktoré podľa môjho názoru mali podstatný význam na

preukázanie mojej neviny.

Svoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávam z toho dôvodu, že

o ochrane mnou označeného základného práva nerozhoduje iný súd.“

Sťažovateľ požaduje vydať tento nález:

1) Základné právo upravené v postupom

Okresného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod č. k.

porušené bolo.

2) Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. zo dňa 5. 8. 2008 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3) D. P. priznáva finančné zadosťučinenie 350.000 EUR (slovom tristopäťdesiattisíc

EUR), ktoré je Okresný súd Lučenec povinný D. P. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti

nálezu.

4) D. P. priznáva trovy právneho zastúpenia 245,70 EUR (slovom dvestoštyridsaťpäť

EUR 70/100) JUDr. D. Š., advokátke, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa postupom a rozsudkom

okresného súdu v napadnutom konaní.

K porušeniu označeného základného práva sťažovateľa malo dôjsť tým, že konanie

okresného súdu „nebolo vedené v súlade so zásadou spravodlivosti, pričom mi bolo

odopreté vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a mnou navrhované dôkazy neboli

vykonané“. Ďalej sťažovateľ uviedol tie isté dôvody porušenia jeho označeného základného

práva, ako uvádzal aj v odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku okresného súdu

(bližšie pozri citáciu na str. 3 až 4 tohto uznesenia), ktoré však bolo krajským súdom

zamietnuté ako oneskorene podané.

Podľa účinného od 1. januára

2006 (ďalej len „“) opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého

stupňa je odvolanie.

Podľa sa odvolanie podáva na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že sťažovateľ mal možnosť

proti napadnutému rozsudku okresného súdu, ktorým bol uznaný za vinného, využiť

odvolanie ako účinný prostriedok nápravy.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie ochrany konkrétnemu

právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je prípustné, pokiaľ ten,

kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré

sú mu dostupné v konaní pred všeobecným súdom (, ).

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd, tak ako sú uvedené

v druhej hlave , totiž nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie

o nich (napr. , ).

Uvedené právne názory vychádzajú z princípu subsidiarity, na ktorom je založená

právomoc ústavného súdu podľa . Princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá

sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého

kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (, ).

Ak ústavný súd zistí, že sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti možnosť uchádzať sa

o ochranu svojich práv na inom orgáne verejnej moci, sťažnosť odmietne pre nedostatok

svojej právomoci.

V danom prípade sťažovateľ mal možnosť podať proti namietanému postupu

a rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a povinný rozhodnúť

miestne príslušný krajský súd. Zo sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplynulo, že sťažovateľ

podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. z 24. septembra 2008 tak, že ho

zamietol ako oneskorene podané.

Je potrebné zdôrazniť, že podľa je ústavný súd

viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom. Preto sa v danej veci ústavný súd mohol zaoberať iba namietaným porušením

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

a v súvislosti s tým iba postupom okresného súdu v označenom konaní (napr. ).

Zároveň ústavný súd pripomína, že sťažovateľ je zastúpený advokátkou. Podľa § 18

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady ().

Skutočnosť, že sťažovateľ namietal porušenie svojich práv iba postupom

a rozsudkom okresného súdu, proti ktorému mal k dispozícii opravný prostriedok

(odvolanie), bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného

súdu podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že napriek tomu, že sťažovateľ v zmysle

petitu namietal postup a rozhodnutie okresného súdu, jeho námietky v odôvodnení sťažnosti

sčasti smerovali aj proti zamietajúcemu uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo jeho

odvolanie zamietnuté ako podané oneskorene. Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti

uvádza, že „Dňa 5. 8. 2008 sa konalo v tejto trestnej veci a Okresnom súde v Lučenci

hlavné pojednávanie, ktorého som sa zúčastnil, mal som zdravotné problémy, preto som

pojednávaciu miestnosť opustil a žiadal som, aby mi bol rozsudok doručený, táto skutočnosť

nie je v zápisnici o hlavnom pojednávaní zaznamenaná tak ako sa stala, zistil som to

až po tom, keď som si v januári 2009 bol dať vyhotoviť opis zápisnice z tohto pojednávania.

V zápisnici je len napísané, že obžalovaný sa vyjadrí po doručení, táto veta je podčiarknutá

vlnovkou a rukou je dopísaný výkričník. Z týchto samotných znakov je zrejmé, že nebolo

v súlade so zákonom vyhlásené rozhodnutie súdu (pretože ja som v zápisnici

nepodčiarkoval vlnovku a nedával výkričník, toto sa mohlo udiať len na súde), a preto nie je

zrejmé, či som bol pri vyhlásení rozsudku v pojednávacej miestnosti, a teda nie je ani

jednoznačné, kedy mi začala plynúť lehota na odvolanie, už aj z toho dôvodu, že je sporné,

či som bol poučený súdom o podaní opravného prostriedku, keď som sa z pojednávacej

miestnosti vzdialil z dôvodu zdravotných problémov. Podľa môjho názoru mi lehota na

odvolanie začala plynúť až doručením rozsudku. a teda mnou podané odvolanie bolo

podané včas...“.

Z okolností tohto prípadu vyplýva, že sťažovateľ v podstate tvrdí, že odvolací súd

zamietol jeho odvolanie podľa , hoci pre takýto postup

neboli splnené zákonné dôvody.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje, že v danom prípade mal sťažovateľ navyše

možnosť namietať nesprávny postup krajského súdu pri posúdení jeho odvolania ako

oneskorene podaného, podaním mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania – podľa

. Označené ustanovenie totiž

umožňuje podať obvinenému dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípade, že zamietol odvolanie podľa , hoci na to neboli

splnené zákonné dôvody.

Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by sťažovateľ sťažnosťou namietal

porušenie svojich základných práv a slobôd (avšak zrejme už nie podľa )

označeným rozhodnutím krajského súdu, bolo by potrebné jeho sťažnosť taktiež odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu z dôvodu existencie mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania), ktorý sťažovateľ v okolnostiach danej veci neuplatnil.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

aj ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. zrušením napadnutého rozsudku okresného súdu

alebo priznaním finančného zadosťučinenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009