Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-855-2021.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Subarea
68Ek/855/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného C.. U. B., nar: X.XX.XXXX, N. XX/X, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Ambróz Motyka - advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti povinnému Orange Slovensko, a.s., IČO 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, o vymoženie 110,00 Eur, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/855/2021 zo dňa 8. septembra 2021
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/855/2021 zo dňa 8. septembra 2021 z a m i e t a.
1.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.05.2021 prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 110,00 Eur na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/7/2021 zo dňa 30.03.2021.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica po posúdení návrhu uznesením sp. zn. 68Ek/855/2021 zo dňa 08.09.2021, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 22 EUR. Predmetné uznesenie vyšší súdny úradník odôvodnil tak, že : „V danej veci súd zistil, že právny zástupca oprávneného pri vyčíslení trov právneho zastúpenia neaplikoval ustanovenie § 199e veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku a neupravil výslednú sumu trov právneho zastúpenia tak, aby nepresahovala výšku vymáhaného nároku. Po aplikovaní príslušného ustanovenia Exekučného poriadku má právny zástupca oprávneného nárok na trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo výške 110,00 EUR, preto vo zvyšnej časti súd nárok oprávneného na trovy exekúcie zamietol vo výške 22,00 Eur (132,00 EUR - 110,00 EUR).“
3. Voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom jeho právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru nie je správny postup súdu, keď zamietol v časti návrh oprávneného na vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 22,00 EUR, ktoré predstavujú práve advokátom (platiteľom DPH) uplatnenú daň, pričom na margo uvedeného ďalej uvádza: „V ust. § 199e prvá veta EP je uvedené, že "Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene". Za touto vetou je odkaz na citovanú vyhlášku o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda advokátsku tarifu, konkrétne ustanovenia §§ 9 až 14 vyhlášky. Citované ustanovenia §§ 9 až 14 Advokátskej tarify nachádzajúce sa v druhej hlave vyhlášky upravujú tarifnú odmenu ako jednu z dvoch možných foriem odmeny advokáta (zmluvná odmena
a tarifná odmena). Advokátsku tarifu je však potrebné pri jej aplikácii uplatniť v celom jej rozsahu, teda vrátane ustanovenia § 18 ods. 3 AT. Podľa § 18 ods. 3 AT: „Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu“. Osobitným predpisom je zákon o dani z pridanej hodnoty. Podobná úprava platí aj pri náhradách exekútorov (§ 197 ods. 2 EP), ale aj pri náhradách notárov (§ 23b vyhl. č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov). Vzhľadom na nejednotnosť rozhodovacej praxe v minulosti boli tieto ustanovenia o navýšení DPH pri odmenách a náhradách regulovaných právnických profesií zakomponované exaktne do advokátskej tarify, exekučného poriadku, ale aj vyhlášky o odmenách a náhradách notárov, aby v praxi už o tejto otázke nevznikali výkladové nejasnosti. Advokát ako právny zástupca má nárok na plnú odmenu, ktorá pre neho vyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto neexistuje žiaden rozumný dôvod, aby bol právny zástupca, ktorý je platiteľom DPH istým spôsobom "sankcionovaný" za to, že je platiteľom DPH vo forme zníženia jeho odmeny o DPH. Inými slovami, ak by mal právny zástupca, ktorý nie je platiteľom DPH v tejto veci nárok na odmenu vo výške 110,00 EUR, taký istý nárok musí mať aj advokát, ktorý je platiteľom DPH, pretože suma DPH je odvádzaná štátu a o túto sumu je preto nevyhnutné podľa § 18 ods. 3 AT odmenu a hotové výdavky (režijný paušál) navýšiť.“ Ďalej poukázal na rozhodnutie vo veci sp.zn. 38Ek/1202/2021, kde exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie aj na trovy oprávneného v celkovej výške 132,00 EUR s DPH (110 € + 22 € DPH). Poukazom na uvedené preto oprávnený navrhuje, aby sudca napadnuté uznesenie zrušil a aby bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v časti trov oprávneného v celkovej výške s DPH 132,00 EUR.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu“.
9. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Vyšší súdny úradník postupoval správne, keď pri posudzovaní oprávnenosti vymáhaného nároku v časti trov exekúcie oprávneného aplikoval vyššie citované ustanovenie § 199e Exekučného poriadku, a to na celkové oprávneným vyčíslené trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vrátane uplatnenej DPH.
11. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného konštatuje, že v tomto sťažnostnom konaní je potrebné vysporiadať sa s relevantnosťou a správnosťou tvrdení oprávneného spočívajúcich v tom, že napriek aplikácií ustanovenia § 199e Exekučného poriadku
o limitoch trov právneho zastúpenia oprávneného t.j. ich znížením do výšky vymáhaného nároku, oprávnený naďalej trvá na uplatnenej DPH vyčíslenej z takto znížených trov právneho zastúpenia, ktorá DPH však v súčte so zníženými trovami právneho zastúpenia samotnú výšku vymáhaného nároku prevyšuje o 22 EUR.
12. Súdu je nepochybne známa skutočnosť, že advokát, ktorý je platiteľom DPH (ako je to v prípade právneho zástupcu oprávneného) v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje odmenu ako aj náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Takto zvýšená odmena advokáta, ktorá sa nahrádza v exekučnom konaní však predstavuje odmenu za právne zastúpenie oprávneného ako celok, t.j. bez jej rozlišovania na odmenu bez DPH a odmenu s DPH. Inými slovami povedané, pri aplikácii ustanovenia § 199e Exekučného poriadku o limitoch náhrady trov právneho zastúpenia do výšky vymáhaného nároku nie je stanovené, že tieto limity by sa mali týkať len vyčíslených trov bez DPH, kde DPH by bolo možné následne uplatňovať nad rámec uvedených limitov. Uvedený oprávneným navrhovaný postup takéhoto navyšovania náhrady trov právneho zastúpenia o DPH by bol totiž proti samotnej logike uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré jednoznačne pojednáva o tom, že pokiaľ má účastník konania právo na náhradu trov svojho právneho zastúpenia, ale uplatňovaná výška (oprávnený si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške vrátane DPH) presahuje zákonom určené limity t. j. výšku vymáhaného nároku, patrí mu náhrada týchto trov (uplatnených a vyčíslených vrátane DPH) najviac vo výške vymáhaného nároku. Súd ešte dodáva, že ak by mal zákonodarca úmysel uvedený limit náhrady trov právneho zastúpenia stanoviť bez reflexie na zvýšenie odmeny advokáta o predmetnú DPH, nepochybne by túto skutočnosť zakomponoval do samotnej litery dotknutého ustanovenia § 199e Exekučného poriadku, a to len jednoduchým odkazom na ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky, ktoré by nemalo byť takýmto limitom dotknuté. Ako je však zrejmé, takúto právnu úpravu platné ustanovenie § 199e Exekučného poriadku neobsahuje. K samotnej argumentácií oprávneného o údajnom „sankcionovaní“ oprávneného za to, že jeho advokát je platiteľom DPH súd uvádza, že s touto argumentáciou nie je možné sa stotožniť a priznať jej právnu ochranu, nakoľko rovnaký záver by mohol potom namietať zo svojho uhla pohľadu práve povinný, ktorý by tvrdil, že tým že je advokát oprávneného platca DPH, limit náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného upravený v ustanovení § 199e Exekučného poriadku je preňho v konečnom vyčíslení iný ako limit v prípade, že advokát platcom DPH nie je. Takéto špekulatívne závery sú podľa názoru súdu odstránené práve jednoznačnosťou formulácie litery dotknutého ustanovenia § 199e Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne stanovuje, že náhrada trov právneho zastúpenia (t.j. celkových trov aj s uplatnenou DPH) je najviac vo výške vymáhaného nároku stanoveného ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
13. Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 38Ek/1202/2021, kde exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie aj na trovy právneho zastúpenia v oprávneným uplatnenej výške vrátane DPH, na správnosť ktorého postupu sa odvoláva oprávnený, súd uvádza, že jeho právny názor je zrozumiteľne vysvetlený a odôvodnený v texte vyššie, pričom postup súdu v inej právnej veci nie je pre súd v tomto konaní záväzný, nakoľko sa v uvádzanom prípade nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou má súd rozhodovať.
14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).