Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 238/09
PDF · 129.61 KB
No categories available
I. ÚS 238/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 238/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š.,
CSc., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Co 191/08 a jeho rozsudkom z 30. apríla 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 16. júla 2009
doručená sťažnosť Ing. J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 191/08 a jeho rozsudkom z 30. apríla 2009.
1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Navrhovateľ v konaní pred Okresným súdom Bratislava I podal žalobný návrh,
ktorým sa domáhal neplatnosti výpovede a iné.
Okresný súd Bratislava I o žalobnom návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom...
17. 01. 2008, že výpoveď daná odporcom... je neplatná, a zároveň odporcu zaviazal
k zaplateniu náhrady mzdy žalobcovi... a náhradu trov konania...
Odporca podal odvolanie... 08. 02. 2008...
Krajský súd... 30. 04. 2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu
zamietol a v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu prvého stupňa
súdny poplatok zrušil.“
2. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) postupom krajského súdu. V sťažnosti však
neuviedol (nekonkretizoval), akým konaním (resp. postupom) odvolací súd toto jeho právo
porušil.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Právo Ing. J. G. priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd PORUŠENÉ BOLO.
Ing. J. G. sa PRIZNÁVA primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 eur, ktoré
vyplatí Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom Bratislava v lehote 1 mesiaca od
vydania nálezu Ústavného súdu.
Zrušuje sa... rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6 Co 191/08-144 zo dňa 30. 04.
2009 a ukladá sa povinnosť Krajskému súdu Bratislava, aby vec znova prejednal
a... rozhodol.
Ing. J. sa PRIZNÁVAJÚ trovy konania pred Ústavným súdom SR tak, ako budú vyčíslené,
ktoré vyplatí Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom Bratislava, v lehote
1 mesiaca od vydania Ústavného nálezu SR.“
4. Ústavný súd dopytom na Okresnom súde Bratislava I zistil, že sťažovateľ nepodal
proti namietanému rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 191/08 z 30. apríla 2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 18. mája 2009, dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
5. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených príloh a zistení ústavného súdu vyplýva, že
v danom prípade sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodal
dovolanie proti namietanému rozsudku krajského súdu, a to napriek tomu, že podľa
ustanovenia § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol tento mimoriadny opravný
prostriedok proti označenému rozsudku krajského súdu prípustný. Podľa uvedeného
ustanovenia dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Ústavou daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať
rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo
na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 238 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až
vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej
ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ
ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv
a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých
sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.
Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu
ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred
všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym poriadkom
ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02).
Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane
týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti rozsudku
odvolacieho súdu bolo prípustné dovolanie (§ 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),
právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením odmietnutá ako
neprípustná.
6. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy), ústavný súd k uvedenému poznamenáva, že
sťažnosť sťažovateľa v uvedenej časti bolo tak isto potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu, že nemala náležitosti predpísané zákonom (pozri
bližšie bod 2 I. časti odôvodnenia), pričom sťažovateľ disponoval kvalifikovaným právnym
zastúpením (advokátom).
Navyše, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu krajský súd už vo veci sťažovateľa
nekonal, nemohol teda ani ovplyvniť rýchlosť rozhodovania v tejto veci, a teda ani žiadnym
ústavne relevantným spôsobom zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na
prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V dôsledku
uvedeného by ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2009