Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-92-2021.pdf
PDF · 123.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/92/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného Y. W., nar. X. B. XXXX v O., trvalé bydlisko Z. U. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 18. októbra 2021, č. k. 8T/67/2021-444, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. W. z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej len okresný súd) z 18. októbra 2021, č. k. 8T/67/2021-444, bol obžalovaný Y. W. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od presne neustáleného obdobia, minimálne od 10.9.2020 až do 19:45 hod. dňa 23.3.2021 v mestách O. a A., si od doposiaľ nestotožnených osôb neoprávnene kupoval pervitín (metamfetamín) a marihuanu za účelom jeho následného predaja a iných foriem distribúcie aj osobnej konzumácie, psychotropné a omamné látky následne neoprávnene prechovával v mieste svojho bydliska v obci Z. U. v rodinnom dome č. XXX, takto zadovážený metamfetamín a marihuanu následne predával na rôznych miestach v blízkosti svojho trvalého bydliska po telefonickom dohovore konečným spotrebiteľom a to najmenej osobám P. K., nar. X.X.XXXX za cenu 40 eur za kubík pervitínu, Ing. C. E., nar. XX.X.XXXX za sumu 10 eur až 15 eur za dávku pervitínu, M. J., nar. XX.X.XXXX za sumu 5 eur za jednu dávku pervitínu a Q. C., nar. XX.X.XXXX ako svojej priateľke dával pervitín a marihuanu zadarmo, pričom naposledy dňa 23.3.2021 vo večerných hodinách si v meste A. kúpil tlakovo uzatvárateľné vrecko, v ktorom sa nachádzal metamfetamín s hmotnosťou 19,033 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 57,8 % hmotnostného, obsahujúci 11,001 g absolútneho (100%) metamfetamínu, čo zodpovedá 275 (dvestosedemdesiatim piatim) bežným jednotlivým dávkam drogy, toto vrecko prechovával v osobnom motorovom vozidle zn. Mazda 3, červenej farby, ev. č. PN 831DT, obžalovaný Y. W. od presne nezistenej doby minimálne od 10.9.2020 až do 19:45 hod. dňa 23.3.2021, v rodinnom dome svojej matky nachádzajúcom sa v obci Z. U. č. XXX prechovával:
- červené plastové vrecko s tlakovým uzáverom a čierne plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo konope s celkovou hmotnosťou 1.549 mg a s priemernou koncentráciou 25,2 % hmotnostných THC obsahujúce 390 mg THC, čo zodpovedá minimálne 13 (trinástim) bežným jednotlivým dávkam drogy,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo konope s celkovou hmotnosťou 4.591 mg s priemernou koncentráciou 19,4 % hmotnostných THC obsahujúce 390 mg THC, čo zodpovedá minimálne 30 (tridsiatim) bežným jednotlivým dávkam drogy,
- dve vrecká s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovali konope s celkovou hmotnosťou 2.062 mg a s priemernou koncentráciou 22,4 % hmotnostných THC obsahujúce 462 mg THC, čo zodpovedá minimálne 15 (pätnástim) bežným jednotlivým dávkam drogy,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s označením „IKEA“, ktoré obsahovalo konope s celkovou hmotnosťou 11,548 g s priemernou koncentráciou 4,4 % hmotnostných THC, obsahujúce 508 mg THC, čo zodpovedá minimálne 23 (dvadsiatim trom) bežným jednotlivým dávkam drogy,
- trojdielnu okrúhlu drvičku, ktorá obsahovala konope s celkovou hmotnosťou 157 mg a s priemernou koncentráciou 17,5 % hmotnostných THC, obsahujúce 27 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 (jednej) bežnej jednotlivej dávke drogy,
- tri inzulínové injekčné striekačky, v ktorých sa nachádzali celkovo 3 (tri) jednotlivé dávky dogy pripravené k priamej aplikácii, pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré obžalovaný Y. W. nemal. 2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. s použitím per analogiam § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods.1 Tr. zák. obžalovanému okresný súd uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. v rámci ochranného dohľadu obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok. Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí: mobilného telefónu zn. OUKITEL WP, čiernej farby, IMEI 354075110493636, 354075110493644, SIM karty T-Com, Tesco Mobile a O2, 54 ks sklenených fajok, trojdielnej okrúhlej drvičky, 9 ks plastových nádob, 18 ks injekčných striekačiek, 2 ks váh s tým, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika. 3. V odôvodnení okresný súd uviedol, že na Okresnej prokuratúre Piešťany obžalovaný 2. septembra 2021 v rámci konania o dohode o vine a treste uzavrel len dohodu o vine, nakoľko nesúhlasil s navrhovaným trestom, následne obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 18. októbra 2021 zotrval na podpísanej dohode o vine uzavretej na Okresnej prokuratúre Piešťany 2. septembra 2021, kde uznal vinu zo spáchania skutku tak, ako mu bol kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany zo 6. septembra 2021, sp. zn. Pv 516/20/2204. V dôsledku podpísanej dohody o vine, na ktorej obžalovaný trval, okresný súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno, pričom na návrh prokurátorka okresný súd jeho vyhlásenie prijal. Následne okresný súd vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste a o ochrannom oparení. 4. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dôvodil tým, že obžalovanému musel s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. ukladať trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona za súdený trestný čin prevyšuje 5 rokov. Pri určovaní výmery trestu okresný súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku ako aj to, že obžalovaný od svojich 20 rokov užíva marihuanu a posledných 5 rokov užíva aj metamfetamín, na ktorých látkach má rozvinutú závislosť, avšak pri nútenej abstinencii vo väzbe nemal zdravotné komplikácie v súvislosti so závislosťou. Ďalej okresný súd uviedol, že obžalovaný si metamfetamín zadovažoval nielen pre vlastnú potrebu, ale minimálne od septembra 2020 aj za účelom jeho ďalšej distribúcie formou predaja alebo darovania minimálne štyrom priamym konzumentom, ktorými boli dospelé osoby. Okresný súd tiež poukázal na to, že obžalovaný bol zadržaný po kúpe minimálne 275 dávok metamfetamínu, ktorý vzhľadom na jeho množstvo, mal evidentne určený nielen pre vlastnú konzumáciu, ale predovšetkým na ďalšiu distribúciu ako aj na jeho motív, ku ktorému obžalovaný uviedol, že si chcel čím skôr zarobiť peniaze, nakoľko má vlastnú autodielňu a chcel kúpiť zdvihák, aby mohol robiť sám na seba. Obžalovaný podľa okresného súdu konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, okresný súd zistil, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku priznal v rozsahu, ako mal vznesené obvinenie, ktoré priznanie zopakoval
aj v konaní o dohode o vine a treste, kde svoju vinu uznal a čin oľutoval. Obžalovaný je slobodný, žil v dome rodičov s priateľkou, s ktorou už nie je v kontakte. Posledných 7 rokov obžalovaný pracoval v autolakovni v Trebaticiach ako autoklampiar, automechanik, teda mal stálu prácu, avšak snažil sa osamostatniť, na čo si finančné prostriedky zabezpečoval aj predajom metamfetamínu. Obžalovaný verbalizoval motiváciu a rozhodnutie abstinovať a má pre to aj priaznivé prognózy, nakoľko doposiaľ nebol súdne trestaný a má vytvorené pracovné návyky. 5. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j) Tr. zák., nakoľko pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže doposiaľ nebol súdne trestaný a pred septembrom 2020 nemá záznamy ani o priestupkoch (jeden dopravný priestupok spáchal až 28. februára 2021, teda v priebehu páchania trestného činu) a v § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin úprimne oľutoval. U obžalovaného okresný súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Okresný súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., keďže u neho nezistil napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Samotné priznanie ku skutku v rozsahu vzneseného obvinenia, či urobenie vyhlásenia o vine, nie je samé o sebe dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Na jej aplikáciu by bola potrebná taká aktivita obžalovaného, ktorou by nad rámec skutočností preukázaných dôkazmi zaistenými políciou, sám uviedol nové skutočnosti vo vzťahu k vlastnej trestnej činnosti, či trestnej činnosti iných osôb, čo v danom prípade zo spisového materiálu nevyplývalo, keďže obžalovaný sa ku skutku priznal len v rozsahu vzneseného obvinenia. 6. Pri prevahe poľahčujúcich okolností mal okresný súd podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., kde je sadzba 10 rokov až 15 rokov, ukladať obžalovanému trest v sadzbe 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Okresný súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine formou uzavretej dohody o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil, zohľadniac okolnosti skutku a osobu obžalovaného a najmä prognózu možnosti jeho nápravy. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 ods. 4 Tr. zák. znížená o jednu tretinu, teda z 10 rokov na 6 rokov a 8 mesiacov. 7. Obžalovanému okresný súd uložil trest vo výmere 8 rokov zohľadniac skutočnosti, pre ktoré bolo možné ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, nebol postihnutý priestupkovo pred spáchaní tohto skutku, je od metamfetamínu dlhší čas závislý a tento si zabezpečoval aj pre vlastnú potrebu, metamfetamín distribuoval konečným spotrebiteľom a nie ďalším dodávateľom a dospelým osobám, ako aj to, že u obžalovaného je prítomná priaznivá prognóza pre skončenie s užívaním drog, keďže sa rozhodol abstinovať a má k tomu aj predpoklady v podobe celkovej štruktúry osobnosti a vytvorených pracovných návykov. Práve priaznivá prognóza pre skončenie s užívaním psychoaktívnych látok obžalovaným by mohla viesť k tomu, aby obžalovaný psychoaktívne látky ani nedistribuoval. Okresný súd obžalovanému neukladal ešte nižší trest z dôvodu, že metamfetamín distribuoval minimálne pol roka pred svojím zadržaním, a to minimálne štyrom zisteným osobám, pričom metamfetamín kupoval vo väčšom množstve, o čom svedčí skutočnosť, že pri zadržaní po kúpe drog mal u seba metamfetamín minimálne v množstve 275 bežných jednotlivých dávok drogy, čo zvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného, keďže metamfetamín si pre ďalšiu distribúciu zadovažoval v pomerne vysokom množstve. Rovnako veľké množstvo zaistených fajok, striekačiek a nádob svedčí o tom, že distribúcia psychoaktívnych látok obžalovaným bola vo väčšom rozsahu a nešlo o ojedinelú činnosť obmedzujúcu sa len na obdobie zadržania, čo potvrdzujú aj odposluchy a sledovanie vykonané v prípravnom konaní. Z týchto dôvodov okresný súd neukladal obžalovanému nižší trest pri využití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam a nezistil ani možnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. 8. Keďže okresný súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, mal ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák., avšak so zreteľom na mieru narušenia obžalovaného, ktorý pred spáchaním skutku nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý a má vytvorené pracovné návyky, bol okresný súd toho názoru, že náprava obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj v ústave so stredným stupňom stráženia, do ktorého ho zaradil. 9. Okresný súd tiež s poukazom na § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie vo forme ochranného dohľadu, v rámci ktorého bude obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Ochranný dohľad bol obžalovanému uložený v trvaní 2 rokov, teda v strede výmery ochranného dohľadu, prihliadnuc na dlhšiu závislosť obžalovaného od metamfetamínu, množstvo a dobu, po ktorú metamfetamín distribuoval a potrebu počas tejto doby sledovať správanie obžalovaného po prepustení z výkonu trestu najmä s ohľadom na to, aby neužíval psychoaktívne látky, keďže
mu nebolo uložené ochranné liečenie. V rámci ochranného dohľadu mu uložil aj zákaz požívania omamných a psychotropných látok, ktoré obmedzenie bolo ukladané jednak z dôvodu zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ako aj potreby bez uloženia ochrannej liečby sledovať správanie obžalovaného po výkone trestu, aby preukázal, že svoju verbalizovanú motiváciu a rozhodnutie abstinovať od drog myslí vážne. 10. Vo vzťahu k mobilnému telefónu zn. OUKITEL WP, ako aj zaisteným veciam pri domovej prehliadke, ktorými boli fajky, nádoby, striekačky, váhy a drvička, mal okresný súd preukázané, že telefón patril obžalovanému a používal ho na komunikáciu ohľadom distribúcie drog, a ostatné veci boli použité alebo určené na páchanie drogovej trestnej činnosti, preto súd vo vzťahu k veciam špecifikovaným vo výroku rozsudku obžalovanému uložil trest prepadnutia veci s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika. 11. S poukazom na závery znaleckého posudku okresný súd obžalovanému neuložil ochranné protitoxikomanické liečenie, vzhľadom na doterajšie fungovanie obžalovaného, jeho životný štýl, vytvorené pracovné návyky, neprítomnosť komplikácií závislosti, nútenú abstinenciu od drog počas výkonu trestu odňatia slobody, ako aj verbalizovanú motiváciu a rozhodnutie abstinovať, nie je toto ochranné opatrenie potrebné. Vzhľadom na to, že okresný súd neukladal obžalovanému protitoxikomanické liečenie, uložil mu v rámci ochranného dohľadu zákaz požívania psychotropných a omamných látok, čím by sa mal posilniť výchovný účinok uloženého ochranného dohľadu ako aj ochrana spoločnosti pred páchaním drogovej trestnej činnosti obžalovaným, ktorý musí preukázať aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, kde bude nútene abstinovať, že je schopný aj na slobode vyhnúť sa užívaniu psychoaktívnych látok a tým aj ich distribúcii. 12. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátorka ponechala lehotu na podanie odvolania, ktorá jej márne uplynula. Obžalovaný voči vyhlásenému rozsudku zahlásil ihneď odvolanie. 13. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu doc. JUDr. Štefana Kočana, PhD. písomným podaním doručeným okresnému súdu 15. novembra 2021, v ktorom uviedol, že nasledovné: „Počas celého prípravného konania pri mojich výsluchoch v procesnom postavení obvineného som sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, oľutoval som svoje konanie a som žiadal aby bolo voči mojej osobe začaté konanie o dohode o vine a treste. Na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch som uznal svoju vinu, ku skutku, ktorý sa mi dával za vinu, no neprijal som navrhovaný trest odňatia slobody vo výške 7 rokov. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2021 v dôsledku podpísanej dohody o vine na Okresnej prokuratúre v Piešťanoch , na ktorej som trval aj na súde, v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),d),f),g) ah) Trestného poriadku som odpovedal na všetky položené otázky áno. Následne súd prijal moje vyhlásenie o mojej vine zo spáchania skutku. Chcel by som uviesť, že nesúhlasím s uložením trestom vo výške 8 rokov nepodmienečne a to najmä z dôvodu, že súd mi neuznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Uvedená poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, pričom vyžaduje aktívnu účasť pri vyšetrovaní trestnej činnosti a to najmä vo forme uvádzania takých dôkazov, ktoré slúžia na objasňovanie skutkových okolnosti daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Chcel by som podotknúť, že ja nielenže som sa priznal k spáchaniu trestného činu, ale som uviedol aj osoby, ktorým som predával metamfetamín a som sa priznal k všetkým zaistením veciam, že sa jedná o moje veci, tým som prispel svojou aktívnou účasťou pri vyšetrovaní trestnej činnosti a mala mi byť tiež priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona. Taktiež som toho názoru, že Okresný súd v Piešťanoch mal pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, pričom mal dolnú hranicu trestnej sadzby s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížiť trest o jednu tretinu, teda z 10 rokov na 6 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd mi neudelil mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona, hlavne z dôvodu, že som metamfetamín predával minimálne 4 osobám a som si kúpil väčšie množstvo metamfetamínu v množstve 275 bežných jednotlivých dávok drogy. Som toho názoru, že všetky skutočnosti, ktoré uvádza súd v odôvodnení rozsudku, že mi mimoriadne neznížil trest odňatia slobody, sú zahrnuté v samotnej skutkovej podstate obzvlášť závažne zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Účelom ustanovenie § 39 odsek 4 Trestného zákona je zmierniť trest pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona kde je trestná sadzba 10 až 15 rokov. Chcel by som spomenúť aj prognózu možnosti mojej nápravy. Ja som pred svojim zadržaním bol riadne zamestnaný, je pravda, že som prepadol užívaniu omamných látok, ale na základe znaleckého posudku č. 26/2021
MUDr. Moniky Gregorovej je zrejmá moja náprava, keď mi ani znalkyňa nenavrhla žiadne liečenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 8T/67/2021 a vydal vlastný rozsudok, kde mi zohľadní aj mimoriadne zníženie trestu z poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona a mi zníži trest odňatia slobody oproti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch.“ 14. Prokurátorka sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadrila. 15. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie 9. decembra 2021. 16. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 13. januára 2022, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, ako aj obhajca obžalovaného doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD. Výsluch obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. 17. Po prednesení správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť, sa pristúpilo ku konečným návrhom, nakoľko návrhy na doplnenie dokazovania neboli. Prokurátorka v rámci konečného návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa v podstate pridržal písomne zdôvodneného odvolania a konečného návrhu v ňom uvedeného. Obžalovaný v konečnom návrhu zdôraznil, že sa priznal k trestnej činnosti, oľutoval ju, napomáhal pri objasňovaní inej trestnej činnosti, preto žiada aby bolo jeho odvolaniu vyhovené. 18. Podľa § 315 Tr. por. o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 19. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal spisový materiál a zistil, že odvolanie voči rozsudku podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 20. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, obžalovaný v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie. 21. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka jeho prísnosť, krajský súd považuje na úvod za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. 22. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 23. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 24. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 25. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 26. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 27. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. 28. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. 29. Z uvedených kritérií krajský súd vychádzal aj pri posudzovaní zákonnosti a primeranosti uloženej sankcie v tejto trestnej veci. 30. Pokiaľ ide o druh trestu, správne okresný súd ustálil, že obžalovanému je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Iný druh trestu vzhľadom na závažnosť súdenej trestnej činnosti neprichádzal do úvahy. 31. Okresný súd u obžalovaného následne správne preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u neho zistil dve poľahčujúce okolnosti, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Priťažujúcu okolnosť ani krajský súd nezistil. Správne pri prevahe poľahčujúcich okolností okresný súd aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 15-tich rokov o jednu tretinu, t. j. na 13 rokov a 4 mesiace. 32. Krajský súd sa stotožnil aj s názorom okresného súdu, že ukladanie trestu odňatia slobody v rozpätí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Aj podľa názoru krajského súdu bolo pri výmere trestu potrebné zohľadniť neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaným, ktoré bolo z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, čo odôvodňovalo mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam tak, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017. 33. Pokiaľ ide o okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, tento je podľa názoru krajského súdu vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej trestnej činnosti a okolnosti prípadu, trestom primeraným a spravodlivým, ktorý u obžalovaného nechybne splní
svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie. 34. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tieto vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. 35. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní zdôrazňoval svoju doterajšiu bezúhonnosť, k tomu krajský súd uvádza, že toto bolo súdmi pri výmere trestu zohľadnené v podobe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., ktorá sa priznáva páchateľovi, ktorý pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. 36. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Ani podľa názoru krajského súdu obžalovaný nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tomto smere treba poukázať na fakt, že pri prvom výsluchu v procesnom postavení obvineného realizovanom 24. marca 2021 k veci nevypovedal vôbec a pri druhom výsluchu 30. júla 2021 len potvrdil to, čo už bolo orgánom činným v trestnom konaní známe z iných dôkazov (najmä z výsluchov svedkov) bez toho, aby uviedol akékoľvek podrobnosti, resp. nejaké nové skutočnosti. Nie je teda pravdou, že by sám iniciatívne označil osoby, ktorým metamfetamín predával. Ani priznanie sa k zaisteným veciam na hlavnom pojednávaní nenapĺňa túto poľahčujúcu okolnosť. Možno preto uzavrieť, že obžalovaný k objasňovaniu vlastnej trestnej činnosti v rámci vyšetrovania skutočne aktívne ničím neprispel. 37. Okresný súd nepochybil ani vtedy, keď obžalovanému s použitím ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam neuložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonného rozpätia, t. j. vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Takýto trest by ani podľa názoru krajského súdu nebol primeraný nielen okolnostiam prípadu a osobe páchateľa, ale nebol by ani dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Predovšetkým vzhľadom na fakty, ktoré správne zdôraznil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, že obžalovaný, hoci sám od metamfetamínu nebol závislý, bol zamestnaný a mal pravidelný príjem, s cieľom zabezpečiť si peniaze na vlastný legálny „biznis“, rozbehol nelegálny drogový „biznis“, v rámci ktorého díloval metamfetamín v mieste svojho bydliska po dlhší čas, viacerým osobám v nie malom množstve. 38. Pokiaľ ide o tzv. vonkajšiu (súdnu) diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, treba pripomenúť, že podľa ust. § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa páchateľ obzvlášť závažného zločinu zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ide o obligatórny postup. Výnimku upravuje ust. § 48 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Keďže obžalovaný pred spáchaním tohto skutku viedol riadny život, mal vytvorené aj určité pracovné návyky, krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že na jeho nápravu je postačujúce zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia. 39. Otázku primeranosti uloženého 8 ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody tak krajský súd uzatvára tým, že obžalovanému ako tzv. prvopáchateľovi boli v konečnom dôsledku poskytnuté vzhľadom na jeho postoj k trestnej činnosti hneď dva benefity (mimoriadne zníženie trestu o dva roky pod dolnú hranicu trestnej sadzby a zaradenie do ústavu s miernejším stupňom stráženia) napriek tomu, že ani na jeden z nich neexistuje „zákonný“ nárok. Úvahy o neprimeranosti takto uloženého trestu zo strany obžalovaného preto nie sú namieste. 40. Hoci výroku o treste prepadnutia vecí opísaných v enunciáte rozsudku obžalovaný v písomne zdôvodnenom odvolaní žiadne chyby nevytýkal, krajský súd ho ako súčasť napadnutého výroku o treste preskúmal a zistil, že tento zodpovedá stavu veci a zákonu. 41. Pokiaľ ide o výrok o ochrannom dohľade, v zápisnici o hlavnom pojednávaní je zaznamenané, že obžalovaný po poučení o opravnom prostriedku zahlásil voči rozsudku odvolanie. Okresný súd pochybil, keď po takto zahlásenom odvolaní bližšie nezisťoval, proti ktorým výrokom vyhláseného rozsudku odvolanie obžalovaného smeruje a či sa napáda aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Za daného stavu veci musel krajský súd vychádzať z toho, že odvolaním napadnutý bol aj výrok o ochrannom opatrení, hoci mu obžalovaný v písomne odôvodnenom odvolaní opäť žiadne chyby nevytýkal. 42. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj výrok o ochrannom dohľade a zistil, že okresný súd postupom podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. správne obžalovanému ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu odsúdenému na nepodmienečný trest odňatia slobody toto ochranné opatrenie uložil. Pokiaľ ide o výmeru tejto sankcie, bola uložená v zmysle ust. § 78 ods. 1 Tr. zák. v strede zákonného rozpätia, čo aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania omamných a psychotropných látok podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. v rámci ochranného dohľadu aj podľa názoru krajského súdu dopomôže k dosiahnutiu sledovaného cieľa.
43. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného na verejnom zasadnutí ako nedôvodné zamietol. 44. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.