Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-131-2018.pdf
PDF · 125.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/131/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Martin Antoš, nar. 3.12.2006 a Emma Antošová, nar. 4.10.2013, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov, matka: Eva Antošová, rod. Bálintová, nar. 16.2.1985, trvale bytom Košice, Turgenevova 28, právne zastúpená JUDr. Jurajom Langerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, a otca: Ing. Martin Antoš, nar. 5.8.1979, trvale bytom Košice, Turgenevova 28, v konaní o úpravu práv a povinností rodičom k maloletým deťom na čas do rozvodu, t a k t o
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Martina Antoša, nar. 3.12.2006 sumou 180,- € mesačne, a na maloletú Emmu Antošovú, nar. 4.10.2013 sumou 130,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 5.10.2018 do 30.4.2020.
II. Dlžné výživné na maloletého Martina Antoša, nar. 3.12.2006 vo výške 1.668,- € a na maloletú Emmu Antošovú, nar. 4.10.2013 vo výške 1.249,88 €, za obdobie od 5.10.2018 do 30.4.2020 je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 90. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného za obdobie od 1.7.2017 do 4.10.2018 zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.10.2018 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, a to tak, že obe maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti a výchovy matky, a otca zaviaže prispievať na výživu maloletej Emmy sumou 150,- € mesačne, a na maloletého Martina sumou 200,- € mesačne, a to od mesiaca júl 2017 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I sp. zn. 11P/49/2017, t. j. konania o rozvod manželstva, úpravu právu a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Taktiež navrhla, aby súd upravil aj styk otca s maloletými deťmi. Zároveň podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala v podstate toho istého, ako vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že s manželom je v rozvodom konaní, pričom návrh na rozvod podala na tunajšom súde dňa 6.4.2017. Konanie o rozvode manželstva však viazne a naťahuje sa dokazovaním o úprave rodičovských práv a povinností, na ktorých sa s otcom nedokážu dohodnúť. Otec opustil spoločnú domácnosť v júni v roku 2017, a od tohto momentu s matkou a s deťmi nezdieľa spoločné bývanie a býva v dome u svojich rodičov v Košiciach. Otec spočiatku uhrádzal výživné na maloleté deti, avšak od apríla roku 2018 uhrádza jedine sumu minimálneho výživného vo výške 27,32 €, a od mesiaca október 2018 uhrádza na maloleté deti výživné vo výške 28,08 €. Výšku daného výživného si otec určil sám, a vzhľadom na to došlo k zrušeniu krúžkov, ako aj detských poistiek pre maloleté detí, nakoľko finančná situácia matky ďalej neumožňovala
hradiť predmetné náklady, pričom otec sa okrem minimálneho výživného nijako nepodieľa na nákladoch, ktoré sú nevyhnutne spojené s maloletými deťmi. Maloletý Martin prestal chodiť na plávanie - 20,- € mesačne, a šachový krúžok, na ktorý chodil od piatich rokov - 46,- € mesačne. Emma v dôsledku danej situácie musela prestať chodiť na krúžok plávania - 46,- € mesačne. Obe deti mali uzatvorenú detskú poistku, Martin vo výške 40,60 € mesačne a maloletá Emma vo výške 55,- € mesačne. Tieto poistky boli vzhľadom na situáciu zrušené. Vzhľadom na to, že s otcom sa nevedia dohodnúť ani na výkone rodičovských práv a povinností ohľadne starostlivosti, resp. styku s maloletými deťmi navrhla, aby súd upravil aj styk maloletých detí s otcom.
2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.12.2018. Uviedol, že súhlasí s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, avšak nie v tom rozsahu a znení, ako to navrhovala matka vo svojom návrhu. Otec uviedol, že žiada, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom a bolo určené súdom primerané výživné. Podľa otca návrh obsahuje veľké množstvo neprávd a nepresností a klamstiev, pričom skutočným zámerom matky nie je záujem ich maloletých detí, ale osobný prospech matky. Vyjadril obavy nad psychickým stavom matky. Poukázal na to, že spoločnú domácnosť opustil dňa 6.4.2017 a 7.4.2017 mu matka zablokovala platobnú kartu a prístup k spoločnému účtu, pričom na tento účet mu bola poukazovaná mzda. Keďže ho odrezala od spoločných financií, začal na výživu maloletých detí prispievať samostatnými platbami z vlastného účtu od júna 2017. Od júna do novembra 2018 prispieval na maloletého Martina sumou 140,- € a na maloletú Emmu 80,- € mesačne. Následne však túto sumu znížil na 100,- € a 50,- € mesačne v období od decembra 2017 do marca 2018, a od apríla 2018 začal prispievať iba vo výške minimálneho výživného, nakoľko si nemohol dovoliť prispievať viac. Okrem toho deťom zabezpečoval ich potreby, ako obuv, oblečenie, letný tábor pre syna Martina a podobne. V tomto období si musel na nevyhnutné výdavky financie požičiavať. Poukázal na to, že matka v auguste 2017 vypovedala zmluvu o stavebnom sporení, a bola jej na účet vyplatená suma 2.830,- €. Súčasne s týmto vyjadrením otec navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie v tom znení, že budú maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletých deti na Emmu sumou 50,- €, a na Martina 70,- € mesačne s tým, že striedavá osobná starostlivosť bude prebiehať v týždňových intervaloch, a detské prídavky bude poberať matky, otec si bude uplatňovať daňový bonus. K tomuto vyjadreniu otec priložil aj listinné dôkazy.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.1.2019, ktorý prešetril pomery v rodine, a ktorému bola známa situácia v rodine aj z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/49/2017 uviedol, že navrhuje, aby súd vo veci rozhodol na základe dostupných dôkazných materiálov, pričom poukázal na znalecký posudok vyhotovený v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj rozsiahle dokazovanie v konaní o rozvod manželstva.
4. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením súdom odmietnutý, a návrh otca na nariadenie neodkaleného opatrenia bol ďalším uznesením tunajšieho súdu zamietnutý.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojením spisu tunajšieho súdu 11P/49/2017, vyjadrením kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu, ako aj vyžiadanými zo strany súdu a zistil tento skutkový stav:
6. Predmetné konanie o úpravu práv a povinností bolo začaté na základe návrhu matky, ktorý bol doručený súdu dňa 5.10.2018 s tým, že matka žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti, resp. určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom aj spätne, a to od júla 2017 do budúcna.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/49/2017 súd zistil, že konanie o rozvod a úpravu práv a povinností bolo začaté na návrh matky, doručený súdu dňa 6.4.2017. V tomto konaní na základe rozsiahle vykonaného dokazovania bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 11P/49/2017 zo dňa 10.3.2020, a to tak, že manželstvo matky a otca bolo rozvedené. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého Martina Antoša, nar. 3.12.2006 sumou 180,- € mesačne a maloletej Emmy Antošovej, nar. 4.10.2013 sumou 130,- € mesačne, a to počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, a bol upravený styk otca s maloletými deťmi, a obaja rodičia boli zaviazaný nahradiť trovy štátu s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a odvolací súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 8CoP/181/2020-681 zo dňa 24.2.2021 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky, o výživnom, o úprave bežného styku manžela s maloletými deťmi počas školského roka, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin, a zmenil vo výroku o úprave styku manžela s maloletými deťmi počas letných prázdnin tak, že upravil styk manžela s maloletými deťmi od 1.7. každého roka od 09:00 hod. do 15.7. každého roka do 18:00 hod., a od 1.8. každého roka od 09:00 hod. do 16.8. každého roka do 18:00 hod. Na základe tohto rozsudku potom rozsudok prvého stupňa nadobudol právoplatnosť tak, že výrok o rozvode manželstva bol právoplatný dňom 16.5.2020 (vzhľadom na to, že voči nemu nebolo podané odvolanie) a výroky o ktorých rozhodoval odvolací súd nadobudli právoplatnosť dňa 3.3.2021.
9. Predmetom tohto konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu. Z vyššie uvedeného odseku vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2020, z čoho vyplýva, že predmetom tohto konania už nie je konanie a rozhodovanie o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov, resp. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ani úprava styku, ale iba určenie výživného za obdobie, ktoré požaduje matka v návrhu, t.j. od 1.7.2017 až do 16.5.2020, kedy nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode manželstva.
10. V období od apríla 2017 do konca februára 2018 bola matka maloletých detí nezamestnaná a nemala žiaden príjem, poberala iba prídavky na maloleté deti. V období od 5.3.2018 do 31.8.2018 bola zamestnaná v Sanatórium Helios Košice, s.r.o., kde jej priemerný príjem v čistom bol 497,71 €. Od septembra 2018 do konca januára 2019 bola matka práceneschopná. Jej príjem v tomto období bol nasledovný: október 2018 nemocenská dávka - 300,- €, november 2018 nemocenská dávka - 320,- €, január 2019 nemocenská dávky - 320,- €, február 2019 nemocenská dávka - 320,- €, marec 2019 nemocenská dávka - 175,50 €. Od februára 2019 sa zamestnala matka v spoločnosti Dallmayr Vending & Office k.s. s tým, že v tomto zamestnaní zotrvala až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode, t. j. 16.5.2020 a priemerný príjem matky bol mesačne vo výške 737,- € netto.
11. Otec bol od 1.1.2016 do augusta 2017 bol zamestnancom spoločnosti AVM Slovakia ako vedúci výroby s príjmom vo výške cca 550,- € netto mesačne. Od 1.10.2017 bol zamestnancom spoločnosti LIFTEC SK, s.r.o. Trenčín s príjmom vo výške 600,- € brutto mesačne, ale pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe, lebo otec nezvládal nápor, ktorý bol na neho kladený. Od 2.4.2002 je otec konateľom spoločnosti MA Comm. Košice s.r.o., a od 1.1.2006 je aj spoločníkom v tejto spoločnosti spolu s Ing. Petrom Antošom (bratom). Predmetom činnosti tejto spoločnosti je okrem iného aj sprostredkovateľská činnosť, vedenie účtovníctva, usporadúvanie kultúrnych a športových podujatí, seminárov a školení, poradenská činnosť v predmete podnikania. Z oznámenia konateľa spoločnosti MA Comm. Košice, s.r.o. Ing. Petra Antoša súd zistil, že priemerný zárobok zamestnanca Ing. Martina Antoša, ktorý bol v tejto spoločnosti zamestnaný ako účtovník od 28.11.2017 do 31.1.2019, v januári 2019 bol v čistom 388,40 €, a za rok 2018 bol príjem otca v priemere 416,62 € netto priemerne, pričom z dôvodu práceneschopnosti mu v mesiaci december 2018 bola vyplatená náhrada príjmu v celkovej sume 83,88 €. Otec absolvoval kurz daňového poradcu a audítora, resp. asistenta audítora, v 6/2018 úspešne zložil skúšky na daňového poradcu a v 9/2018 na asistenta štatutárneho audítora. Keďže chodil na tieto kurzy, v tom čase bol zamestnaný v svojej spoločnosti MA Comm. Košice s.r.o., iba z toho dôvodu, aby nebol na úrade práce a keďže spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov, tak dostával na účet iba okolo 300 eur mesačne. Absolvoval v tom čase školenia, pripravoval sa na skúšky, takže popritom vykonával iba nejakú prácu, za ktorú poberal uvedený príjem. Následne dostal ponuku z Bratislavy pracovať ako asistent štatutárneho audítora a daňový poradca Junior v Bratislavskej spoločnosti BPS TAX, s.r.o. a BPS audit s.r.o., kde pracuje na čiastočné úväzky v rámci získania praxe, aby mohol absolvovať ďalšie skúšky na audítora. V týchto spoločnostiach otec pracuje od 2/2019 s príjmom spolu cca 800 eur netto mesačne, v podstate ako koncipient, kde musí vykonávať prax 3 roky s počtom odpracovaných hodín praxe minimálne 2000, následne môže absolvovať skúšku na audítora . V tejto spoločnosti pracuje dodnes s takýmto príjmom. Musí tam mať prax 3 roky a vykonávať minimálne 2000 hodín prax na audítoroch, až následne môže ísť na skúšky, takže ich zatiaľ ešte neabsolvoval. Otec pracoval aj v spoločnosti MAPECO s.r.o., v spoločnosti jeho brata Ing. Petra Antoša, kde mu pomáhal s účtovníctvom, čo bolo približne v tom istom období ako začal pracovať v Bratislave. V tejto spoločnosti mal okolo 300 eur mesačne netto. Z potvrdenia od zamestnávateľa BPS Audit s.r.o. súd zistil, že príjem otca v
tejto spoločnosti za obdobie február 2019 až december 2019 činil v priemere 290,58 €, pričom v tejto spoločnosti bol otec zamestnaný od 1.2.2019 ako asistent audítora na dobu neurčitú. Zo potvrdenia spoločnosti BPS Tax, s.r.o. súd zistil, že príjem otca za obdobie od februára 2019 do decembra 2019 bol v priemere vo výške 205,16 € netto v priemere, pričom v tejto spoločnosti bol otec zamestnaný od 1.2.2019 na dobu neurčitú ako daňový poradca. Otec počas celého sporného obdobia pracoval, nezamestnaný nebol, jeho spoločnosť MA Comm. Košice, s.r.o., sa zaoberá účtovníctvom, otec má skončenú obchodnú akadémiu a taktiež vysokú školu ekonomickú, čiže účtovníctvo mohol robiť, avšak nemohol robiť audítora a daňového poradcu, preto si robil vyššie uvedené skúšky.
12. Otec v priebehu konania mal výdavky nasledovné: od 6.4.2017 býva u rodičov v dome, ktorým prispieva na bývanie sumou 100,- € mesačne, užíva lieky 25,- € mesačne, výdavky na stravu a hygienické potreby asi 150,- € mesačne, koncesionárske poplatky vo výške 4,64 € mesačne, náklady na ošatenie a obuv cca 40,- € mesačne, náklady na dopravu do práce 30,- € mesačne, ostatné spotrebné výdavky, uhrádza synovi životnú poistku, kde je poistníkom v sume 40,- € mesačne, iné výdavky cca 20,- € mesačne. Mesačné výdavky teda spolu činia cca 400,- €.
13. Pokiaľ ide o maloletého Martina, ten v čase podania návrhu bol študentom 1. ročníka Gymnázia na Alejovej ulici v Košiciach. Matka okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie a bývanie mala s maloletým výdavky nasledovné: stravné v škole 25,- € mesačne, ročné školné 35,- €, náklady na MHD 10,- € mesačne, do triedneho fondu mesačne 8,- €, a za školskú družinu 11,- € mesačne, s tým, že všetky ďalšie výdavky matka považovala za bežné, primerané veku maloletého, aké sú aj u iných detí. Zdravotný stav maloletého bol dobrý.
14. Maloletá Emma bola v čase podania tohto návrhu žiačkou 4. ročníka Materskej školy na ul. Smetanova 11, Košice, pričom matka za maloletú platila za stravu v škôlke 25,- € mesačne, školné v škôlke 15,- € mesačne, ročný príspevok 60,- € ročne, a za gymnastický krúžok s tancom uhrádzala 18,- € mesačne. Matka musela zrušiť sporenie na maloleté deti vo výške po 110,- € mesačne. Maloletej Emme krúžok plávania mesačne 46,- €, a maloletému Martinovi krúžok programovanie a plávanie mesačne po 22,- €, vzhľadom na to, že otec jej nedostatočným spôsobom prispieval na výživu detí, a preto nemala finančné prostriedky, aby tieto krúžky, ktoré dovtedy deti navštevovali uhrádzala. Na maloletú Emmu mala matka taktiež iba výdavky primerané veku a zodpovedajúce bežným potrebám detí v tomto veku. Mimoriadne výdavky rodičia na maloleté deti neuvádzali.
15. Matka žiadala výživné priznať aj spätne, ešte pred podaním tohto návrhu a to od 1.7.2017 z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodila, že obdobie, ktoré predchádzalo podaniu tohto návrhu bolo zo strany matky mimoriadne náročné, na maloleté deti ostala sama, bez takmer žiadnej podpory od ich otca, ktorý sa v júli začiatkom júla odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Túto situáciu matke sťažoval otec, ktorý sa svojvoľne rozhodol prispievať matke iba zákonným minimom, nakoľko mu to, tak v danom čase vyhovovalo. Matka síce podala návrh na rozvod, avšak rozvodové konanie, ktoré sa zo začiatku javilo, že by mohlo skončiť skoro, sa následne predlžovalo, a to najmä z dôvodu, že otec neustále trval na striedavej osobnej starostlivosti, kedy boli vypracovávané v rozvodovom konaní znalecké posudky. Matka bola vo veľmi zlej psychickej a ťažkej situácií. Bola aj fyzicky napadnutá otcom. Otec zavádzal matku v tom, že bude riadne plniť výživné. Keď matka videla, že rozvodové konanie je v štádiu, že jeho ukončenie nebude tak skoro, akosi si myslela a predpokladala v čase podania návrhu na rozvod manželstva a otec si neplnil výživné v takej miere, aby to matke postačovalo na krytie odôvodnených potrieb, preto sa rozhodla podať tento návrh, ale súd žiada, aby prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko bola v takej psychicky zložitej situácii a kedy stále dúfala, že otec bude dobrovoľne prispievať na výživu maloletých detí, čo sa však nestalo. Preto žiada priznať výživné aj spätne, odkedy teda opustil spoločnú domácnosť, a ostala na výdavky sama, t. j. od júla 2017.
16. Z predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné, že otec prispieval matke na výživu maloletých detí nasledovne: na maloletého Martina prispieval za obdobie od júna 2017 do novembra 2017 sumou 140,- € mesačne, od 01/2018 do 03/2018 sumou 100,- € mesačne, za obdobie 04/2018 až 06/2018 sumou 27,32 € mesačne, za obdobie 07/2018 až 10/2018 sumou 28,08 € mesačne, v 11/2018 30,- €, v 12/2018 50,- €, 01/2019 až 03/2019 70,- € mesačne, 04/2019 až 09/2019 sumou 50,- € mesačne, 10/2019 až 11/2019 sumou 80,- € mesačne, 12/2019 až 04/2020 sumou 50,- € mesačne (z uvedených súm teda za obdobie od podania tohto návrhu t. j. od 5.10.2018 do 30.4.2020 uhradil na maloletého Martina dokopy sumu 910,- €).
17. Pokiaľ ide o maloletú Emmu otec prispieval na výživu maloletej matke, za obdobie od 06/2017 do 11/2017 sumou 80,- € mesačne, od 12/2017 do 03/2018 50,- € mesačne, 04/2018 až 06/2018 sumou 27,32 € mesačne, 07/2018 až 10/2018 sumou 28,08 € mesačne, v 11/2018 30,- €, od 12/2018 do 09/2019 po 50,- € mesačne, od 10/2019 do 11/2019 70,- € mesačne, a od 12/2019 do 04/2020 po 50,- € mesačne (z uvedených súm teda za obdobie od podania tohto návrhu t. j. od 5.10.2018 do 30.4.2020 uhradil na maloletú Emmu dokopy 890,- €).
18. Okrem tohto výživného otec prispieval aj ďalšími mimoriadnymi platbami na potreby maloletých detí, keď deťom zakupoval potrebné veci, ako oblečenie, školské potreby, či športové potreby. Tieto výdavky sumarizoval vo svojom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.7.2021. Matka však tieto výdavky namietala, neuznávala, pretože mala za to, že oblečenie, ktoré žiadal otec zarátať nebolo možno zakúpené pre maloletú Emmu, ale pre jej sesternicu, a tieto bločky si otec vlastne zarátal a predložil do tohto konania, a taktiež namietala výdavky za poznávací výlet, ktorý deti s otcom absolvovali a namietala, že otec zakúpil synovi okuliare, pričom ona o tom ani nemala vopred žiadnu vedomosť. Rovnako tak namietala, aby súd neuznal výdavky na zakúpenie nábytku, ktoré si otec taktiež zarátal do výdavkov a tiež náklady na sonické zubné kefky pre deti, nakoľko tieto matka považovala za neúčelný výdavok. A pokiaľ ide o bicykle, tak matka namietala, že bicykel zakúpený pre maloletého Martina bol kúpený zbytočne, nakoľko tento už mal jeden bicykel a tento bicykel Martin nevyužíval. Pokiaľ ide o bicykel pre maloletú Emmu, táto bicykel síce využíva, avšak ide o výdavok, ktorý by sa podľa názoru matky nemal zarátať do výživného, pretože ide o vec, ktorú vie otec po skončení jej využívania predať, a tieto finančné prostriedky sa mu čiastočne vrátia, a preto nie je spravodlivé, aby si to teraz odrátal na výživnom. Taktiež, pokiaľ ide o oblečenie, z tohto oblečenia nie všetko deti využili, pretože niektoré oblečenie matka otcovi vrátila aj nepoužité, čo však otec namietal a tvrdil, že deti využili všetko oblečenie, ktoré im kúpil. Matka mu vrátila oblečenie, ktoré bolo obnosené, zničené alebo roztrhané.
19. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods.1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti ,možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
24. Podľa ust. § 77 Zákona o rodne, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
25. Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že v danom prípade predmetom konania ostalo už iba určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletým deťom za obdobie odkedy ho matka v návrhu požadovala t.j. od 1.7.2017 až do 16.5.2020, kedy nadobudol právoplatnosť výrok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/49/2017. Súd mal za to, že pokiaľ ide o dlžné výživné za obdobie, ktoré požadovala matka, je opodstatnený návrh za obdobie od 5.10.2018, t. j. od podania návrhu, do 30.4.2020, nakoľko v máji 2020 už bol rozvodový rozsudok právoplatný, a teda otec už plnil na základe tohto rozvodového rozsudku výživné voči maloletým deťom, počnúc májom 2020 do budúcna. Súd dospel k záveru, že aj v danom prípade za uvedené obdobie bolo opodstatnené, aby otec prispieval na výživu maloletých detí sumou 180,- € mesačne na maloletého Martina, a sumou 130,- € na maloletú Emmu, pričom súd vychádzal pri tomto rozhodovaní z majetkových, zárobkových pomerov otca, aj matky v rozhodnom období a prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletých detí. Vzhľadom na to, že deti v období, ktoré je predmetom tohto konania boli v starostlivosti matky a s otcom sa iba stýkali, tak je otec povinný zaplatiť výživné k rukám matky. Aj na čas po rozvode boli deti zverené do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v týchto sumách. Majetkové a zárobkové pomery otca súd opísal vyššie v tomto odôvodnení, kedy podrobne zisťoval príjmy otca v jednotlivých obdobiach a dospel k záveru, že uvedená výška výživného je v možnostiach otca, aby touto sumou prispieval aj za obdobie, ktoré predchádzalo rozvodu. Otec argumentoval tým, že nie je možné vychádzať pri rozhodovaní za obdobie pred rozvodom z takého príjmu, z akého vychádzal pri rozhodovaní súd pri rozvode, nakoľko v čase od podania tohto návrhu do rozvodu bol príjem otca nižší. Súd pri tomto rozhodovaní mal však rovnako za to, ako to uviedol aj súd prvého stupňa v svojom rozvodovom rozsudku zo dňa 10.3.2020, a taktiež aj odvolací súd v rozsudku, ktorým bol potvrdený tento rozsudok zo dňa 24.2.2021, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov a toto plnenie by malo byť spravidla dobrovoľné. Pri určení výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce nielen reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlasťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorý takýto výkon neuskutočňuje. Súd už aj v čase rozhodovania o rozvode manželstva mal za to, že deklarovaný príjem otca vo výške 380,- € (posledný zamestnávateľ), je otázne do akej miery je tento príjem reálny, nakoľko je nepravdepodobné, aby otec s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním dosahoval príjem v uvedenej výške, bez akejkoľvek snahy nájsť si zamestnanie s vyšším príjmom. Navyše otec býval v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a teda bol tu predpoklad, že ušetrí finančné prostriedky, ktoré by inak bol nútený vynaložiť, pokiaľ by býval sám, bez pomoci rodičov. Z vykonaného dokazovania mal súd v rozvodovom konaní za to, že príjem otca je vyšší, ako deklarovaný z pripojeného opisu mzdových listov. A teda výživné, ktorým otec prispieval v priebehu rozvodového konania matke na maloleté deti, súd nepovažoval za dostatočné a primerané potrebám maloletých detí. Z uvedeného je zrejmé, že súdu bolo už známe aj v čase, kedy rozhodoval o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, akým výživným otec prispieval v priebehu celého tohto rozvodového konania matke na výživu detí a toto považoval za nedostatočné a nie primerané potrebám maloletých detí. Aj v priebehu tohto konania boli opätovne zisťované zárobkové, majetkové pomery otca a súd dospel k záveru, že aj keď príjmy otca deklarované v tomto konaní boli v jednom období nižšie, v ďalšom období vyššie ako je to uvedené v ods. 11 tohto rozsudku, súd mal za to, že tieto príjmy otca v období týkajúcom sa predmetného rozhodného obdobia, taktiež nezodpovedajú jeho reálnym príjmom, najmä pokiaľ otec je vysokoškolsky vzdelaný ekonóm, s nadpriemerným intelektom, ktorý pracoval ako účtovník, daňovník, a neskôr aj koncipient audítora a svoje vzdelanie si zvyšoval, preto súd mal za to, že potencionalita príjmu otca je vyššia, ako tá, ktorá bola preukazovaná z jeho strany v tomto konaní. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé od veku, zdravotného stavu dieťaťa, záujmov dieťaťa, prípravy na budúce povolanie. A výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako sú jedlo, ošatenie a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne. Preto pri určení
výživného treba rátať aj s týmito nákladmi. Aj odvolací súd v rozsudku, ktorým potvrdzoval rozsudok súdu prvého stupňa, v odôvodnení v ods. 15 uviedol, že otec si svoje výdavky na bežnú spotrebu vyčíslil na sumu 350,- € mesačne (bez ohľadu na výšku príjmu). Potom maloleté deti pri zachovaní rovnakej životnej úrovne majú nárok na rovnakú čiastku, pričom pri odpočítaní určeného výživného to mesačne predstavuje sumu 175,- € pre maloletého Martina, a až 225,- € pre maloletú Emmu, ktoré musí znášať matka, ktorá ich mala aj v čase, kedy prebiehalo predmetné konanie vo svojej osobnej starostlivosti a svoju vyživovaciu povinnosť si tak plnila vo väčšej miere zohľadňujúc ešte, že výdavky na bežnú spotrebu nie sú jediné, ktoré vynakladala matka na maloleté deti v priebehu mesiaca. Súd preto v súlade s týmito rozhodnutiami mal za to, že aj v danom prípade potreby maloletých detí boli v priebehu tohto konania rovnaké ako boli vyhodnotené na čas po rozvode, a preto súdu sa táto výška výživného javí ako adekvátna a opodstatnená aj za obdobie od 5.10.2018 do 16.5.2020. Pokiaľ ide o výživné, ktoré otec za toto obdobie uhradil, súd na toto prihliadal, a odrátal ho z celkového dlhu na výživnom, a to nasledovne. Pokiaľ ide o maloletého Martina za obdobie od 5.10.2018 do 30.4.2020 mal otec povinnosť uhradiť na maloletého Martina sumu 3.396,- € (18 mesiacov x 180,- € a za mesiac október 2018, t. j. 26 dní x 6,- € na deň, t. j. 156,- €). Otec na maloletého Martina za uvedené obdobie prispel, pokiaľ výživným sumou 910,- €. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky na maloletého Martina, ktoré súd otcovi odrátal od dlžného výživného, ide o výdavky (č. l. 298) vo výške 18,- € fitnes náramok, 52,47 € oblečenie Decathlon, 346,- € okuliare, 47,54 € obuv, 43,45 € obuv a oblečenie, 52,06 € oblečenie, t. j. spolu 559,52 €. Pokiaľ ide o maloletú Emmu, na túto bol otec povinný prispievať za uvedené obdobie sumou spolu 2.451,80 € (t. j. 130 € x 18 mesiacov a za mesiac október 2018 26 dní x 4,3 € = 111,80 €). Otec na maloletú Emmu za uvedené obdobie prispel sumou 890,- €, a okrem tohto výživného mu súd uznal výdavok na maloletú, ktorý vynaložil vo výške 53,44 € za oblečenie a zimnú obuv. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky otca, ktoré súd odrátal z dlžného výživného, ide o výdavky, ktoré otec vynaložil spoločne pre obe maloleté deti, ako to otec takto sumarizoval aj vo svojich výdavkoch, a to suma 112,60 € modelárske potreby a plastikové modely, 23,50 € obe deti oblečenie Decathlon, 19,90 € obe deti zimné rukavice Sportisimo, 147,42 € oblečenie a zimná obuv, 93,66 € oblečenie, 57,84 € oblečenie plus obuv, a 62,04 € oblečenie H&M, t. j. spolu 516,96 €. Túto sumu súd rozdelil na polovicu, nakoľko išlo o spoločné výdavky na obe deti, a od celkového dlhu teda odrátal súd aj u maloletého Martina, aj u maloletej Emmy sumu 258,48 €. Teda celkovo otec je povinný zaplatiť na dlžnom výživnom na maloletého Martina sumu 1.668,- €, po odrátaní sumy 910,- €, 559,52 € a 258,48 € z celkovej sumy 3.396,- €. U maloletej Emmy je otec povinný zaplatiť na dlžnom výživnom sumu 1.249,88 € po odrátaní sumy 53,44 € a 258,48 € z celkovej sumy 2.451,80 €. Súd neodrátal z dlžného výživného výdavky otca, ktoré sa netýkali podľa názoru súdu vyživovacej povinnosti, pokiaľ ide o zabezpečovanie bežných potrieb detí. Súd neuznal najmä výdavok otca na zakúpenie bicyklov a oscilačných zubných kefiek, výdavkov nadštandardných, ktoré otec zakúpil na základe svojho vlastného uváženia, bez odsúhlasenia matkou a súd mal za to, že tieto výdavky nebolo zo strany otca nevyhnutné vynaložiť, preto by bolo nespravodlivé ich odrátať z výživného, ktoré matka potrebovala na zabezpečenie základných potrieb detí. Dlžné výživné na obe maloleté deti súd povolil otcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že ide o vyššiu sumu výživného. Súd však nepovolil otcovi splatiť toto dlžné výživné v splátkach, nakoľko aj matka v čase, kedy jej otec neprispieval dostatočne na výživu maloletých detí a starala sa o obe deti, musela im zabezpečovať výživu a všetky základné potreby, bola odkázaná iba sama na seba, resp. na svoju rodinu, ktorá jej finančne vypomáhala a otca v tom čase tiež nezaujímalo, či matka má dostatok finančných prostriedkov, aby toto všetko finančne sama zvládla. Navyše otec toho času je riadne zamestnaný, a teda podľa názoru súdu je v možnostiach otca, aby tento dlh uhradil naraz.
27. Pokiaľ ide o návrh na určenie výživného za obdobie od 1.7.2017 do 4.10.2018, keď matka žiadala, aby súd jej priznal výživné z dôvodov hodných osobitného zreteľa aj za toto obdobie, súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné návrh matky zamietnuť. S prihliadnutím na dôvody, ktoré matka uvádzala, súd je toho názoru, že matke nič nebránilo v tom, aby návrh na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu podala skôr ako v októbri 2018. Rozvodové konanie prebiehalo od apríla 2017 a aj keď súd uznáva, že to muselo byť psychicky náročné a traumatizujúce obdobie pre matku od začatia tohto konania, nepovažuje to súd za taký závažný dôvod, ktorý by matke bránil podať návrh na určenie výživného do rozvodu. Matke predsa muselo byť zrejmé, že výživné v rozvodovom konaní sa určuje až na čas po rozvode a teda pokiaľ videla, že otec jej neprispieva na výživu maloletých detí takou sumou, akú potrebovala, resp. požadovala, mohla takýto návrh na určenie výživného podať (aspoň preventívne), najmä ak mala v konaní rozvodovom a aj v tomto konaní právneho zástupcu. Otec matke od apríla 2018 začal prispievať na výživu detí už iba minimálnym výživným, matka však návrh podala až v októbri 2018. Súd okrem toho prihliadal aj na tú skutočnosť, že matka v čase prebiehajúceho konania o rozvod manželstva v
auguste 2017 vypovedala zmluvu o stavebnom sporení a z tohto si ponechala sumu 2.830,- €. Matka tvrdila, že túto sumu použila na bežné potreby rodiny, ale otec namietal, že tieto finančné prostriedky matka použila na dovolenku v Maroku, čo matka popierala a tvrdila, že dovolenku uhradila jej matka. Z uvedeného mal súd za to, že matka mala od augusta 2017 uvedenú sumu k dispozícii, keďže si ju zo spoločných prostriedkov ponechala a minula ju, je teda už na nej ako s týmito peniazmi naložila, avšak súd to považoval za financie, ktoré mala matka k dispozícii a mala ich použiť prioritne na krytie potrieb detí. Aj preto súd teda neurčoval dlžné výživné za obdobie od 1.7.2017 do 4.10.2018 a v tejto časti návrh matky zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.