Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu SANY STAV, s.r.o. so sídlom v Prešove, Mukačevská 4809/53, IČO: 45 953 759, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Vodná 6, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, IČO: 00 166 405 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/2257, O-331/2020 zo dňa 28.10.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd správnu žalobu vo veci správneho trestania [podľa a nasl. v spojení s ust. ], ktorou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia Národného inšpektorátu práce č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/2257, O-331/2020 zo dňa 28.10.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán v zmysle a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o inšpekcii práce“), vo veci odvolania účastníka konania, t.j. žalobcu SANY STAV, s.r.o. proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice (ďalej v texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) č.: 168/19/O-2 zo dňa 03.08.2020, ktorým na základe zákona o inšpekcii práce bola uložená účastníkovi konania pokuta vo výške 5.000 EUR za porušenie povinnosti stanovených predpismi uvedenými v zákona o inšpekcii práce, konkrétne:

- v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19.03.2019 o 9:30 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - Š. V. H. I. V., ktorí pre účastníka konania vykonávali pomocné stavebné práce na pracovisku (stavba) X. J., V. D. Č.. XX, W. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( - v znení neskorších predpisov), rozhodol tak, že žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho poriadku odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

2. V preskúmavanom rozhodnutí č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2020/2257, O-331/2020 zo dňa 28.10.2020 žalovaný konštatoval, že Inšpektorát práce Košice vykonal v dňoch 19.03.2019, 03.04.2019 a 03.05.2019 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania

v zmysle príslušných ustanovení zákona o nelegálnom zamestnávaní, pričom zistené skutočnosti, ako aj nedostatky boli uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-115-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 03.05.2019, ktorý bol prerokovaný s účastníkom konania v ten istý deň a uviedol, že sa vyjadrí do siedmich dní. Vyjadrenie účastník konania uviedol v e-maile dňa 10.05.2019, na základe ktorého inšpektor práce vyhotovil Dodatok č. 1, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou protokolu a bol preukázateľným spôsobom zaslaný účastníkovi konania dňa 28.05.2019. Vychádzajúc z výsledkov inšpekcie práce prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za správny delikt posúdený ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. K začatiu správneho konania sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom označeným ako „Vyjadrenie k začatiu správneho konania“ zo dňa 31.07.2019. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č.: 168/19/O zo dňa 19.08.2019, ktorým účastníkovi konania uložil pokutu vo výške 5.000 EUR za delikt posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého spáchania sa účastník konania dopustil vo vzťahu k dvom fyzickým osobám. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo právnemu zástupcovi účastníka konania doručené dňa 26.08.2019, proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktoré bolo doplnené dňa 17.09.2019 podaním označeným ako „upresnenie odvolania“. V odvolacom konaní rozhodoval Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4973, O-418/2019 zo dňa 06.12.2019 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odôvodnil to pochybením inšpektorátu práce, spočívajúce v tom, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzalo z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, ako aj porušením procesných práv účastníka konania, ktorému nebolo umožnené oboznámiť sa s videozáznamom vyhotoveným v štádiu výkonu inšpekcie práce, na ktorý správny orgán poukázal vo svojom rozhodnutí, a ktorý označil ako jeden z dôkazov preukazujúcich zistený skutkový stav. Následne správny orgán prvého stupňa procesným úkonom „pokračovanie v správnom konaní“ zo dňa 16.01.2020 oznámil pokračovanie v správnom konaní a umožnil účastníkovi konania sa k tomuto oznámeniu vyjadriť, resp. predložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery jeho zodpovednosti. Účastník konania sa vyjadril k uvedenému úkonu prostredníctvom písomného podania doručeného inšpektorátu práce dňa 27.01.2020. Opakovane správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 21.02.2020 rozhodnutím č.: 168/19/O-1, ktoré bolo doručené účastníkovi konania dňa 25.02.2020. Proti tomuto rozhodnutiu bolo opakovane podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Národný inšpektorát práce, ktorý rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4973, O-118/2020 zo dňa 27.04.2020 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce ako nepreskúmateľné zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil pochybením zo strany prvostupňového správneho orgánu, ktorý nerešpektoval názor odvolacieho orgánu, ktorý ho zaviazal umožniť účastníkovi konania realizáciu jeho procesného práva, t.j. oboznámiť sa s obsahom dôkazného prostriedku - videozáznamom vyhotoveným v štádiu výkonu inšpekcie v rámci nariadeného ústneho pojednávania. Následne správny orgán prvého stupňa procesným úkonom označeným ako „pokračovanie v správnom konaní“ zo dňa 26.05.2020 oznámil účastníkovi konania pokračovanie v danom správnom konaní a umožnil sa mu k tomuto oznámeniu v stanovenej lehote vyjadriť, resp. predložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery jeho zodpovednosti. Účastník konania sa k tomuto oznámeniu o pokračovaní v správnom konaní písomne vyjadril podaním doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 09.06.2020, v ktorom uviedol, že v doterajšom priebehu správneho konania navrhoval, aby inšpektorát práce nariadil ústne pojednávanie za účelom odstránenia rozporov vo vyjadreniach účastníka konania a inšpektora práce a navrhol výsluch svedkov Š. V., I. V.O. a zamestnávateľa týchto osôb U. V., a to za účelom preukázania znakov závislej práce. Ďalej navrhol, aby bol vykonaný dôkaz - zvukovo-obrazový záznam z vykonanej inšpekcie práce, tak, ako to správnemu orgánu uložil nadriadený orgán v rámci odvolacieho konania. Správny orgán prvého stupňa následne zvolal ústne pojednávanie na deň 08.07.2020, na ktorom bol účastníkovi konania prehraný videozáznam a zároveň mu bola odovzdaná jeho kópia. K uvedenému ústnemu pojednávaniu správnemu orgánu bolo zaslané vyjadrenie, a to listom zo dňa 10.07.2020, v ktorom zástupca účastníka konania uviedol, že z predloženého zvukovo-obrazového záznamu vyplýva záver, že inšpektori kládli otázky vyťažovaným osobám nedovoleným spôsobom, a niektoré z nich boli sugestívneho charakteru, a mal aj za to, že inšpektori práce nezisťovali totožnosť vyťažovaných osôb v súlade s § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce, ani nezisťovali dôvody prítomnosti vyťažovaných osôb na pracovisku, ale vykonávali výsluch vyťažovaných osôb ako svedkov podľa § 35 správneho poriadku, pričom títo neboli poučení podľa § 35 ods. 4 správneho poriadku. Vyslovil názor, že otázky boli kladené spôsobom, aby hneď pri operatívnej činnosti inšpektorov práce boli preukázané znaky závislej práce. Podľa žalobcu takýmto

postupom bola odopretá možnosť účastníka konania, aby týmto osobám taktiež mohol klásť otázky, resp., aby mohol byť prítomný pri ich výsluchu, čo považoval za porušenie § 33 ods. 1 správneho poriadku, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní v správnom konaní. Podľa názoru právneho zástupcu účastníka konania ústne pojednávanie nenaplnilo svoj účel (vypočutie dotknutých osôb a U. V.), nebol odstránený podstatný rozpor vo vyjadrení účastníka konania a v zisteniach inšpektorátu, preto vyjadrenie účastníka konania smerovalo iba k zvukovo-obrazovému záznamu. Následne na základe zistených skutočností a po vyhodnotení zisteného skutkového stavu inšpektorát práce opätovne rozhodol rozhodnutím č.: 168/19/O-2 zo dňa 03.08.2020, ktoré bolo právnemu zástupcovi účastníka konania doručené dňa 10.08.2020. Týmto rozhodnutím opakovane uložil sankčný postih vo výške 5.000 EUR za spáchanie správneho deliktu posúdeného ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania spočívajúceho v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa účastník konania dopustil spôsobom špecifikovaným vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote účastník konania odvolanie, doručené správnemu orgánu dňa 26.08.2020. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nespochybniteľne preukázal spáchanie správneho deliktu posúdeného ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnom zamestnávaní a nelegálnej práci. Na odôvodnenie rozhodnutia, a k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné: „V tejto súvislosti je potrebné dodať, že správny orgán prvého stupňa vo svojom konaní jednoznačným a spoľahlivým spôsobom preukázal, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19. 03. 2019 o 09.30 h na pracovisku: stavba: X. J., V. D. Č.. XX, W. využíval závislú prácu fyzických osôb Š. V. a I. V., ktoré pre účastníka konania vykonávali závislú prácu - pomocné stavebné práce bez založenia pracovnoprávnych vzťahov. Činnosť dotknutých fyzických osôb napĺňala znaky závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia , čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu - k nelegálnemu zamestnávaniu dotknutých fyzických osôb účastníkom konania. Počas výkonu inšpekcie práce, t. j. dňa 19.03. 2019, bola spísaná zápisnica o podaní informácie s dotknutou osobou- Š. V., ktorá do zápisnice uviedla: „Pracujem tu 2 týždne, pracujem od cca 9.00-16.00. Aj dnes od 9.00 hod. vykonávam pomocné práce. Dohodol som sa s pánom so SANY STAV-u, meno neviem. Ešte nemám nič podpísané. Odmena 35€ na deň. Prišiel som autom SANY STAV." Dňa 19.03.2019 bola priamo počas výkonu inšpekcie práce na mieste samom aj s kontrolovanou fyzickou osobou - I. V. spísaná zápisnica o podaní informácie, v ktorej táto uviedla: „Pracujem od dnes od 8.00, robím pomocné práce, ten pán W., mi hovorí, čo mám robiť, čo povie, to aj robím. S jeho otcom som sa dohodol. Ešte nemám nič podpísané, ale budem mať, firma SANY STAV. Budem platený na hodiny, 3 eurá. Doviezol som sa s tým autom SANY STAV." Ako dôkaz svedčí i protokol o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-115-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 03.05.2019 v znení dodatku č. 1, kde je na strane č. 1 predmetného protokolu uvedené: „Dňa 19.03.2019 o 09.30 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu: SANY STAV, s. r. o. 08001 Prešov, Mukačevská 4809/53, stavba: X. J., V. D. Č.. XX, W., kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: X. Š. V., bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, X. I. V., bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, X. L. J., dohoda o pracovnej činnosti, X. K. P., dohoda o pracovnej činnosti.". Dôkazom v danom prejednávanom prípade je i videozáznam, z ktorého je zrejmé, že pri samotnom výkone inšpekcie práce boli fyzickou kontrolou u účastníka konania skontrolované dotknuté osoby - Š. V. H. I. V., nachádzajúce sa a vykonávajúce pomocné stavebné práce na stavbe X. J., V. D. Č.. XX, W.. Vyššie menované fyzické osoby v predmetných zápisniciach o podaní informácie zo dňa 19.03.2019, ako aj opakovane na videozáznam uviedli informáciu, že s účastníkom konania neuzavreli žiaden pracovnoprávny vzťah. Z týchto skutkových zistení je nepochybne zrejmé, že úmysel účastníka konania využívať závislú prácu kontrolovaných fyzických osôb - Š. V. H. I. V. bez založenia pracovnoprávnych vzťahov, preukazujú spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti vyššie uvedené dôkazy. Národný inšpektorát práce sa zaoberal hodnotením správnych úvah, ktorými sa správny orgán prvého stupňa pri svojom konaní a rozhodovaní v súvislosti s týmto správnym deliktom riadil a po zhodnotení

otázky, či tieto správne úvahy boli pre zistený skutkový stav postačujúce, dospel k záveru, že tieto boli pre záver urobený prvoinštančným správnym orgánom dostatočné a že v danom prípade bola relevantnými dôkazmi (majúc na mysli protokol o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-115-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 03.05.2019 v znení dodatku č. 1, zápisnice o podaní informácie zo dňa 19.03.2019 spísané s kontrolovanými fyzickými osobami - Š.Q.K. V. H. I. V., opatrené vlastnoručnými podpismi týchto osôb, videozáznam, výpisy z registra Sociálnej poisťovne) jednoznačne preukázaná prítomnosť znakov závislej práce, a to prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene a podľa pokynov zamestnávateľa, znaku v pracovnom čase určenom zamestnávateľom ako i znaku výkonu práce osobne zamestnancom.“ 4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zároveň konštatoval, že procesný postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny, ak pokračoval v začatom správnom konaní, pretože po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie, bol povinný pokračovať v začatom správnom konaní podľa pokynov odvolacieho orgánu. Práve z uvedených dôvodov bolo nariadené aj ústne pojednávanie dňa 08.07.2020, na ktorom účastníkovi konania bol prehraný videozáznam a bola mu odovzdaná jeho kópia. Ďalej zdôraznil, že Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IKO-115-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 03.05.2019 bol s účastníkom konania prerokovaný dňa 03.05.2019, a následne účastník konania na skutkové okolnosti uvedené v tomto protokole reagoval e-mailom zo dňa 10.05.2019. Uvedené vyjadrenie bolo inšpektorom práce riadne posúdené a následne bol vyhotovený dodatok č. 1 zo dňa 28.05.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu zo dňa 03.05.2019, a ktorý obsahuje tak písomné vyjadrenie účastníka konania, ako aj písomné stanovisko inšpektorátu práce k tomuto vyjadreniu. Podľa názoru žalovaného zo žiadnych ustanovení zákona o inšpekcii práce nevyplýva povinnosť správneho orgánu prvého stupňa, prerokovať aj dodatky k protokolom, aj keď tieto dodatky tvoria jeho súčasť. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu tak nemá oporu v zákone, a to aj z toho dôvodu, že inšpekcia práce je ukončená doručením protokolu o výsledku inšpekcie. V tej súvislosti žalovaný poukázal aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.03.2017 vo veci vedenej pod sp. zn. . Obdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2018 tejto otázke uviedol: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prerokovaný so sťažovateľom, kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“

5. Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj odvolaciu námietku účastníka konania, že správny orgán neuviedol, ktoré podklady boli použité pre rozhodnutie. Zaujal stanovisko, že z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, ktoré podklady boli použité pre rozhodnutie, a z ktorých správny orgán vychádzal pri jeho vydaní. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal predovšetkým z podkladov: zápisnica o podaní informácie, videozáznam z vykonanej kontroly a výpisu z registra Sociálnej poisťovne. Jednoznačne vychádzal aj z ďalších podkladov tvoriacich súčasť administratívneho spisu, a to z Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-115-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 03.05.2019 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 28.05.2019, ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 08.07.2020. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, že tento nebol dostatočne oboznámený s listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o poskytnutí informácie a výpisom zo Sociálnej poisťovne, keď zdôraznil, že zápisnica o podaní informácie zo dňa 19.03.2019 je uvedená v protokole o výsledku inšpekcie práce, a teda účastník konania sa s touto zápisnicou mal možnosť oboznámiť už pri prerokovaní protokolu, ktorý osobne prevzal dňa 03.05.2019, a ku ktorému sa aj následne vyjadril, teda jeho obsah mu bol známy. Aj výpis zo Sociálnej poisťovne bol v dispozičnej sfére účastníka konania, pretože sám účastník konania tieto dotknuté fyzické osoby - Š. V. a I. V. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňa 29.03.2019, teda o niekoľko dní po výkone inšpekcie práce. Vo vzťahu k námietke zástupcu účastníka konania, že totožnosť osôb zúčastnených na pracovisku žalobcu pri výkone inšpekcie práce nebola preukázaná, uviedol, že ich totožnosť môže byť zistená a overená aj použitím technických prostriedkov (register Sociálnej poisťovne), a jedná sa o dôveryhodný spôsob zistenia totožnosti osôb, pričom ich totožnosť nemusí byť zisťovaná iba kontrolou občianskych preukazov. Nesúhlasil zároveň ani s tvrdením, že týmto osobám boli kladené sugestívne otázky, ktorým riadne nerozumeli, pretože aj v zmysle zápisnice o podaní informácie zo dňa 19.03.2019, ako aj pri tomto úkone vyhotoveného videozáznamu je dostatočne preukázaný výkon závislej práce dvoch fyzických osôb, pričom otázky kladené inšpektorom práce neboli klamlivé, resp. zavádzajúce, a tiež ich nemožno považovať za sugestívne, pretože nemajú v sebe zakomponovanú odpoveď. Kontrolované fyzické osoby mali možnosť pri výpovediach uviesť informáciu, že žiadnu závislú prácu pre účastníka konania nevykonávajú, no tieto uviedli, že vykonávajú určitú činnosť na základe pokynov spoločnosti v

jej mene a v pracovnom čase určenom účastníkom konania. Keďže dotknuté osoby vykonávali prácu podľa pokynov osoby, ktorá je zároveň konateľom spoločnosti, museli byť týmto osobám položené aj otázky, či vykonávajú prácu pre túto obchodnú spoločnosť. Tieto osoby pred spísaním zápisnice o podaní informácie boli poučené o následkoch podania nepravdivých a neúplných informácií, ktorým poučeniam porozumeli, čo potvrdili aj svojím podpisom. Taktiež svojím podpisom potvrdili, že do zápisnice inšpektorovi práce poskytli pravdivé informácie. Žalovaný zdôraznil, že vysvetlenia zachytené v zápisnici o podaní informácie zo dňa 19.03.2019 tieto osoby podali bezprostredne na mieste inšpekcie práce a sú jedinečným dôkazom o tom, že informácie nemohli byť vopred pripravené s vedomím, že účastníkovi konania hrozí uloženie pokuty. Fyzické osoby do zápisnice o podaní informácie spísaných inšpektormi práce podávajú spravidla spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci. Ich neskoršie vyjadrenia sú často zmenené, a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol zodpovednosti za zistené porušenia zákonných povinnosti.

6. Vo vzťahu k samotnej výške uloženej sankcie žalovaný vyslovil názor, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška pokuty náležite zdôvodnená, a to aj s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácii zákonných kritérií plynúcich z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Uložená sankcia vo výške 5.000 EUR za spáchanie zisteného deliktu sa žalovanému javí ako primeraná a uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby v súlade s princípom legitímnych očakávaní zakotvených v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Uložená sankcia plní preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, plní zároveň aj represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od prípadného ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Povinnosťou správneho orgánu pri zistení nelegálneho zamestnávania je obligatórne uložiť sankciu v rámci zákonom stanoveného rozsahu, a nemá možnosť od uloženia sankcie upustiť. Účastník konania má však právo požiadať o jej splatenie aj formou splátkového kalendáru.

7. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorý rozhodol o uložení sankčného postihu na základe spoľahlivo zistených skutočností a vychádzajúc z relevantných dôkazov, na základe správneho právneho posúdenia veci.

8. Podstata žalobných dôvodov žalobcu uplatnených v podanej správnej žalobe spočívala v tvrdení, že pri vydaní administratívneho rozhodnutia o uložení sankcie správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ich úradný postup bol nesprávny a rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie žalovaného je naviac aj nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. K samotnému procesu dokazovania v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa žalobca namietal, že inšpektorát práce porušil zákonom stanovený postup, keď pri spracovaní vyjadrení žalobcu ako účastníka konania nespísal o podaných vyjadreniach zápisnicu v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 správneho poriadku. Žalobca za nesprávne považoval aj samotné kladenie otázok vyťažovaným osobám prítomným na pracovisku žalobcu, pričom žalobca mal vážne pochybnosti, že títo pracovníci na základe svojich intelektuálnych schopností mohli vedieť sa vyjadriť tak, ako je to uvedené v zápisnici o podaní informácie, a zároveň to vyplýva aj z predloženého zvukovo-obrazového záznamu. Podľa žalobcu týmto osobám boli kladené otázky so zámerom preukázania znakov závislej práce za účelom postihu účastníka konania za správny delikt, a odpovede prítomných pracovníkov neboli spontánne. Zároveň namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či tieto osoby boli poučené o ich právach. Ak z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce vyplýva, že vyťažovaná osoba má vysvetliť dôvody prítomnosti na pracovisku, pri samotnej skladbe otázok tak ako v preskúmavanej veci išlo v podstate o výsluch svedkov podľa § 35 ods. 1-3 správneho poriadku, za situácie, že osoby neboli poučené v zmysle § 35 ods. 4 označeného právneho predpisu, preto aj došlo k procesnému pochybeniu zo strany správneho orgánu. Podľa žalobcu takéto pochybenie má za následok nezákonnosť dokazovania a v konečnom dôsledku neplatnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Uvedené vyplýva najmä z toho, že otázky kladené vyťažovaným osobám nesmerovali k zisteniu dôvodu ich prítomnosti na pracovisku. Uvedené umocňuje aj odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, keď na strane 8 bod 3 a na strane 9 správny orgán uvádza „Inšpektorát práce sa pri získavaní informácií zameriava na získanie charakteristík vykonávanej práce relevantných na preukázanie toho, že ide o prácu závislú“ (metodické usmernenie NIP-u). Cieľom takéhoto zisťovania preto nie je skutočné

zistenie dôvodov prítomnosti osôb na pracovisku žalobcu, ale už samotné dokazovanie znakov závislej práce. Uvedený postup podľa žalobcu preto nemôže byť zákonný.

9. V rámci procesných námietok žalobca nesúhlasil aj s postupom administratívneho orgánu, ak pri preukazovaní spáchania správneho deliktu nebolo nariadené ústne pojednávanie v zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku. V danej veci boli zistené dve rovnocenné skutkové tvrdenia, a to na jednej strane tvrdenie účastníka konania a na druhej strane závery inšpektorátu. Jednoznačnú odpoveď by dalo ústne pojednávanie za účasti tak účastníka konania, ako aj pracovníkov a osoby U. V.. Nemožno preto prijať záver inšpektorátu práce, ako aj žalovaného, že stav veci bol spoľahlivo zistený. Aj keď sa dá na jednej strane súhlasiť s názorom inšpektorátu (bod 5 na strane 6 dodatku č. 1 k protokolu), že nikto sa nemôže zmýliť pri uvedení svojho mena (zameniť U. za U.), inšpektorát práce nepostupoval správne, ak tento dôvod aj riadne nepreskúmal a svoje stanovisko dostatočne neodôvodnil. Rozhodnutie administratívneho orgánu je tak postavené iba na hypotézach, ako aj na úvahách, ktoré sú vo svojej podstate nesprávne. Podľa žalobcu bolo povinnosťou inšpektorátu práce preskúmať, kto vyhotovil jednotlivé doklady, prečo tieto boli vyhotovené s chybou, čím mohol prispieť k presnému a úplnému skutkovému zisteniu a neopierať svoje hodnotiace úsudky iba o vlastné úvahy. Zároveň žalobca namietal, že inšpektorát nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, ako aj jednotlivé dôkazy, keď konštatoval, že vyjadrenia žalobcu sú tendenčné a účelové. Žalobca sa z rozhodnutia inšpektorátu práce nedozvedel, ktoré podklady a skutkové zistenia boli podkladom pre rozhodnutie, pretože inšpektorát práce túto skutočnosť len všeobecne označil v bode 5 v 3. odseku na 11. strane svojho rozhodnutia. Nemožno preto zistiť, ktoré doklady a právne významné skutočnosti boli ozaj podkladom pre rozhodnutie, pričom až v rozhodnutí žalovaného je doplnené, ktoré podklady boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia inšpektorátu, keď podklady pre rozhodnutie dopĺňa o protokol, vyjadrenie žalobcu, zápisnicu z ústneho pojednávania a pod.. Žalobca ďalej namietal, že v správnom konaní (a ani na ústnom pojednávaní zo dňa 08.07.2020, ani do dňa podania správnej žaloby) nebol oboznámený so zápisnicou o poskytnutí informácie spísanej s pracovníkmi a nebol oboznámený ani s výpisom z registra Sociálnej poisťovne, ktorý mal preukázať, že pracovníci neboli v tomto registri prihlásení ku dňu vykonania inšpekcie práce 19.03.2019. Vo veci nebolo ani vykonané dokazovanie výsluchom ním navrhovaných svedkov, a práve v tej súvislosti je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa predčasné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný a hlavne správny orgán prvého stupňa neodstránili rozpor vo vyjadreniach žalobcu a inšpektorátu v tom, koho zamestnancami boli pracovníci - vyťažované osoby. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že nedostatočné dokazovanie má za následok predčasné rozhodnutie vo veci, ktoré je treba zrušiť, keďže dôkazy neboli vykonané na ústnom pojednávaní.

10. Žalobca zároveň namietal, že pokračovať v správnom konaní je možné iba po jeho prerušení, v danej veci však k prerušeniu konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku nedošlo. Ďalej tvrdil, že v prípade argumentácie, že vyťažovaná osoba poskytla informácie aj na základe § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, takáto úvaha je založená na nesprávnom právnom posúdení, pretože uvedené ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade, keď už začalo správne konanie, a nie pred jeho začatím. Opakovane zdôraznil, že pred začatím správneho konania zisťuje inšpektor v rámci svojich oprávnení prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa pochybil, ak spísal zápisnicu o poskytnutí informácie, pričom zo žiadneho rozhodnutia administratívneho orgánu sa žalobca nedozvedel, na základe ktorých ustanovení, ktorého konkrétneho právneho predpisu bola takáto zápisnica vyhotovená. Nevie preto posúdiť, aké náležitosti má zápisnica obsahovať, kto a kedy ju vyhotovuje, ako sa má poučiť vyťažovaná osoba (aj s ohľadom na ustanovenie § 35 ods. 4 správneho poriadku, a či takáto zápisnica sa doručuje aj kontrolovanému subjektu). Nedostatok zákonnej úpravy v tejto súvislosti nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu, ale je potrebné aplikovať výkladový princíp „contra proferentem“, a teda vykladať ho v neprospech orgánov štátnej moci. Pri uplatnení tohto princípu preto nie je možné považovať zápisnicu za zákonný dôkaz a z neho vyplývajúce zákonné rozhodnutie (žalobca v tej súvislosti poukázal na právne názory vyplývajúce z judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 102/2011- rozsudok sp. zn. a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

11. V závere správnej žaloby, poukazujúc na obsah zvukovo-obrazového záznamu vyhotoveného pri inšpekcii práce opakovane zdôraznil, že vyťažovaným osobám boli kladené sugestívne otázky a totožnosť týchto osôb inšpektori práce vôbec neoverovali. Nevie preto posúdiť, či vyťažované osoby sú

aj skutočne tými osobami, za ktoré sa vydávali. Uvedený nedostatok bolo možné odstrániť na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2020, avšak inšpektorát práce neakceptoval návrh žalobcu na vykonanie ich výsluchu.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.02.2021 k správnej žalobe zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a doplnil, že Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 24.09.2020 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca v tejto veci domáhal súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu č. IKO-115-53-2.4/P-A28-19 A114 zo dňa 03.05.2019 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 28.05.2019, keď vo vzťahu k výkonu závislej práce fyzických osôb Š. V. a I.Š. V. v odôvodnení rozsudku uviedol: „Objektívne vychádzajúc z administratívneho spisu je nepochybné, že v čase kontroly na pracovisku žalobcu pracovali p. L. J., p. K. P., p. I. V. a p. Š. V.. Páni L. J. H. K. P. mali so žalobcom uzatvorené dohody o pracovnej činnosti. Zo zápisníc zo dňa 19.03.2019 o podaní informácie I. V. (o 9:30 hod.) a p. Š. V.O. (o 9:35 hod.) je zrejmé, že zatiaľ nemali uzatvorenú pracovnú zmluvu, ani dohodu o pracovnej činnosti, obaja vykonávali pomocné práce, dohodli sa s pánom zo SANY STAVU, obaja sa na miesto doviezli autom SANY STAVU, p. Š. V. tam už pracoval 2 týždne (cca od 9:00 hod. do 16:00 hod.) za odmenu 35 EUR na deň a p. I. V. pracoval prvý deň zhruba od 8:00 hod. za odmenu 3 EUR na hodinu. Tieto prvotné informácie, ktoré uvedené osoby podali žalovanému priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, je možné považovať za pravdivé.“

13. Zároveň z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobné námietky obsiahnuté v jednotlivých žalobných dôvodoch v podanej správnej žalobe sú totožné s odvolacími námietkami proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa žalovaný vysporiadal dostatočným spôsobom už v preskúmavanom rozhodnutí. Tieto preto žalovaný vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné a zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia, že nebolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa spisovať zápisnicu o podaných vyjadreniach žalobcu, pretože so skutočnosťami uvedenými v týchto vyjadreniach sa vysporiadal priamo v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v samotnom preskúmavanom rozhodnutí. Nesúhlasil ani s pochybnosťami právneho zástupcu žalobcu, že osoby prítomné na pracovisku na základe svojich intelektuálnych schopností sa nemohli vedieť vyjadriť tak, ako je to uvedené v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 19.03.2019 s tým, že týmto osobám boli kladené otázky so zámerom preukázania znakov závislej práce za účelom postihu žalobcu za správny delikt. Žalovaný zdôraznil, že zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku boli spísané inšpektorom práce pri fyzickej kontrole nelegálneho zamestnávania v zmysle § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého ustanovenia je akákoľvek fyzická osoba a právnická osoba povinná poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce informácie, ktoré sú nevyhnutné na výkon inšpekcie práce. Podmienkou poskytnutia takýchto informácií je odôvodnená žiadosť zo strany inšpektorátu práce alebo inšpektora práce. Informačná povinnosť sa pritom vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby disponujúce potrebnými informáciami, preto nejde len o zamestnávateľa, zamestnancov alebo fyzickú osobu, ktoré je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, ale aj o akúkoľvek osobu nachádzajúcu sa na pracovisku zamestnávateľa (svedok pracovného úrazu, výrobca, predajca, osoba, ktorá sa vyskytuje na pracovisku zo súkromných alebo služobných dôvodov). V tej súvislosti preto osoby nachádzajúce sa na pracovisku zamestnávateľa sú povinné na žiadosť inšpektora práce preukázať svoju totožnosť a odôvodniť svoju prítomnosť na pracovisku, najmä pre účely kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V prípade prítomných osôb Š. V. H. I. V. nešlo o výsluch svedkov, pretože inšpekcia práce nie je správnym konaním, ale z ich strany boli poskytnuté informácie práve na základe vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Uvedený záver vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 24.09.2020, kde sa výslovne uvádza: „Na námietku žalobcu, že z protokolu nie je zrejmé, v akom postavení vypovedali p. I. V.Á. H. Š. V. pred inšpektorom práce, či ako svedkovia podľa správneho poriadku alebo poskytovali informácie podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, súd uvádza, že zo zápisnice dňa 19.03.2019 o podaní informácie, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, jasne vyplýva, že p. I.Š. V. H. L.. Š. V. podali informácie po zákonnom poučení v súlade s § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, a to p. I. V. o 9:30 hod. a p. Š. V. o 9:35 hod. Súd tiež dodáva, že v prípade, ak by došlo k začatiu správneho konania podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku, dôkazy zadovážené postupom podľa zákona o inšpekcii práce tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a súd tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku.“

V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, ako aj platnými právnymi predpismi, v priebehu správneho konania rešpektovali plne všetky práva žalobcu a vysporiadali sa s jeho námietkami, a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Z týchto podstatných dôvodov preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

14. Žalobca v replike zo dňa 29.04.2021 trval na žalobných dôvodoch uplatnených v správnej žalobe a zdôraznil, že tak, ako to vyplýva aj zo zvukovo-obrazového záznamu inšpektor práce nepostupoval zákonným spôsobom podľa § 12 odsek 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce, keď si neoveril totožnosť vyťažovaných osôb. Zároveň im kládol sugestívne otázky a ich vyjadrenia potom inšpektorát ako správny orgán použil vo svojom rozhodnutí ako dôkaz. Žalobca tak považoval za nezákonný postup správneho orgánu, ktorý vychádzal z výpovede osôb, ktorých inšpektor neidentifikoval, ktorých žalobca ani osobne nepoznal, pretože tieto osoby vykonávali práce v subdodávke a boli vo vzťahu s treťou osobou. Zdôraznil zároveň skutočnosť, že pri vydávaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nebol oboznámený so všetkými podkladmi, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie, najmä nebol oboznámený so zápisnicami o poskytnutí informácií od vyťažovanej osoby.

15. Žalovaný v duplike zo dňa 27.05.2021 reagujúc na repliku žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 19.02.2021.

16. Duplika žalovaného bola zaslaná na vedomie zástupcovi žalobcu dňa 14.06.2021, na túto dupliku zástupca žalobcu písomným podaním nereagoval.

17. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa a nasl. - , rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania ( a nasl. ), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi konajúcich správnych orgánov dospel na nariadenom pojednávaní k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu procesným postupom podľa zamietol.

18. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

19. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení sankcie žalobcovi vo výške 5000 EUR za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v zákona o inšpekcii práce, konkrétne v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19.03.2019 o 9:30 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - Š. V. H. I. V., ktoré pre účastníka konania vykonávali pomocné stavebné práce na pracovisku (stavba) X. J., V. D. Č.. XX, W. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa príslušných ustanovení .

20. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

22. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

23. Podľa a , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

25. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

27. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 EUR do 200 000 EUR, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 EUR.

28. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

29. Podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

30. Podľa - v znení neskorších predpisov, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

31. Podľa , závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

32. Podľa v znení neskorších predpisov - správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 34 ods. 1 až 5 správneho priadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

34. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že u žalovaného bola Inšpektorátom práce Košice v dňoch 19.03.2019, 03.04.2019 a 03.05.2019 vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa príslušných ustanovení zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní, výsledkom ktorej bol Protokol č.: IKO-115-53-2.4/P-A28-19, A 114 zo dňa 03.05.2019, v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 28.05.2019.

35. Protokol č.: IKO-115-53-2.4/P-A28-19, A 114 zo dňa 03.05.2019, v znení jeho Dodatku č. 1 bol predmetom samostatného súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , v ktorom súd rozsudkom zo dňa 24.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2020 žalobu žalobcu zamietol. Z uvedeného rozhodnutia pre potreby súdneho preskúmavacieho konania v tejto veci správny súd poukazuje na odôvodnenie označeného rozsudku, v ktorom sa konštatuje : „29. Protokol nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Nevťahuje sa naň požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale náležitosti Protokolu sú upravené osobitne v ustanovení zákona o inšpekcii práce. Z uvedenej právnej úpravy, obsahu a náležitosti Protokolu vyplýva, že táto právna úprava neobsahuje ako povinnú náležitosť uvedenie, z akých dôkazov, aké skutočnosti orgán verejnej správy zistil a akou úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Preto správny súd nemôže vykonať prieskum zákonnosti napadnutého protokolu v tom zmysle, či došlo k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ktorý žalobca označil za nedostačujúci na riadne posúdenie veci. 30. Správny súd uvádza, že výkon inšpekcie práce predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétneho zamestnávateľa v určenom časovom období. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje ( ) a žalovanému nevyplýva z platnej právnej úpravy povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať. 31. Objektívne vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že v čase kontroly na pracovisku žalobcu pracovali pán L. J., nar. XX.XX.XXXX, pán K. P.G.R., nar. XX.XX.XXXX, pán I. V., nar. XX.XX.XXXX a pán Š. V., nar. XX.XX.XXXX. Páni L. J. H. K. P. mali so žalobcom uzatvorené dohody o pracovnej činnosti. Zo zápisníc zo dňa 19.03.2019 o podaní informácií pánom I. V. (o 9:30 hod.) a pánom Š. V. (o 9:35 hod.) je zrejmé, že zatiaľ nemali uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu o pracovnej činnosti, obaja vykonávali pomocné práce, dohodli sa s pánom zo SANY STAVu, obaja sa na miesto doviezli autom SANY STAVu, pán Š. V. tam pracoval už 2 týždne (cca od 9:00 hod do 16:00 hod) za odmenu 35 eur na deň a pán I. V. pracoval prvý deň zhruba od 8:00 hod za odmenu 3 eurá na hodinu. Tieto prvotné informácie, ktoré uvedené osoby poskytli žalovanému priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, je možné dôvodne považovať za pravdivé. Pracovné, alebo iné pracovnoprávne zmluvy by zakladali povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Z výpisu z registra Sociálnej poisťovne však vyplýva, že obaja títo páni (I. V. H. Š. V.) boli žalobcom do Sociálnej poisťovne prihlásení až dňa 29.03.2019 o 13:53 hod. Skutočnosti obsiahnuté v Protokole preto podľa názoru súdu zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu Protokolu podľa zákona o inšpekcii práce. 32. Žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k Protokolu v súlade s zákona o inšpekcii práce a uviedol, že pre žalobcu vykonávali práce len jeho zamestnanci pán L. J. a pán K. P.. Pán I. V. a pán Š. V. vykonávali prácu pre živnostníka U. na základe subdodávky, s ktorým uzatvoril objednávku na pomocné práce o čom predložil doklady. Žalovaný v Dodatku č. 1 k zo dňa 28.05.2019 Protokolu konštatoval, že predložené doklady žalobcu sa javia ako účelové, a preto trvá na nedostatku tak, ako je uvedené v Protokole. S uvedeným názorom žalovaného sa správny súd úplne stotožnil s prihliadnutím

na prvotné podania informácií pána I. V. a pána Š. V., ktorí žiadneho pána V., ako osobu, pre ktorú pracujú, nespomenuli. 33. Na námietku žalobcu, že z Protokolu nie je zrejmé v akom postavení vypovedali pán I. V. a pán Š. V. pred inšpektorom práce, či ako svedkovia podľa Správneho poriadku alebo poskytovali informáciu podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, súd uvádza, že zo zápisníc zo dňa 19.03.2019 o podaní informácií, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, jasne vyplýva, že pán I. V. a pán Š. V. podali informácie po zákonnom poučení v súlade s § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, a to pán I.Š. V. o 9:30 hod a pán Š. V. o 9:35 hod. Súd tiež dodáva, že v prípade ak by došlo k začatiu správneho konania podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, dôkazy zadovážené postupom podľa zákona o inšpekcii práce tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa Správneho poriadku 34. Výsledkom postupu žalovaného bolo nariadenie žalobcovi odstrániť zistený nedostatok v lehote 3 dní po prevzatí Protokolu a uloženie povinnosť žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Správny súd má za to, že uložené opatrenia svojou povahou nezasiahli nezákonným spôsobom do práv a povinností žalobcu. Uložením opatrenia sa sleduje nastolenie zákonného stavu, čo má viesť k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy. Správny súd má za to, že uloženými opatreniami došlo k naplneniu tohto cieľa. Uložené opatrenia boli namieste a zodpovedajú v Protokole uvedeným zisteným nedostatkom a už je len na voľbe žalobcu, ako bude konkrétnu situáciu riešiť, nakoľko žalovaný nie je oprávnený uložiť žalobcovi konkrétne povinnosti a to aj vzhľadom na zmluvnú rovnosť. 35. Z Protokolu a jeho Dodatku je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný uložil žalobcovi opatrenie a z akých skutkových zistení vychádzal. Pokiaľ žalobca namietal nepostačujúci zistený skutkový stav, k tomuto správny súd uvádza, že ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečovať, pretože dokazovanie sa bude viesť až v eventuálnom správnom konaní o správnom delikte. K uvedenému správny súd dodáva, že Protokol je len jedným z podkladov rozhodnutia o správnom delikte, pričom predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu vymedzená v zákone. V takom správnom konaní, ktoré sa riadi Správnym poriadkom musí správny orgán spoľahlivo zistiť stav veci, vyhodnotiť vykonané dokazovanie, výsledkom ktorého bude vydanie rozhodnutia s náležitosťami požadovanými Správnym poriadkom. Správny súd nemôže túto činnosť orgánu verejnej správy nahrádzať, už vôbec nie v konaní o preskúmanie zákonnosti Protokolu, v ktorom by prejudikoval záver o správnom delikte. Účelom tohto konania je posúdiť zákonnosť opatrenia - Protokolu, a to v zúženom rozsahu, v časti, v ktorej žalobca mohol byť ukrátený na svojich právach, t. j. vyvodenými opatreniami. Ani orgán verejnej správy v tomto štádiu konania nemôže jednoznačne uzavrieť, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu bez vykonania riadneho dokazovania, k čomu dôjde až v eventuálnom správnom konaní.“

36. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami, ako aj právnym názorom, ktoré sú prezentované vo vyššie uvedenom právoplatnom rozsudku súdu vo vzťahu k súdnemu prieskumu označeného protokolu v znení jeho dodatku, ktorý následne tvorí jeden z podkladov pre prijatie záveru o spáchaní správneho deliktu nelegálneho zamestnávania označených osôb.

37. V súvislosti s námietkami žalobcu o nesprávnom postupe inšpektorov práce pri výkone inšpekcie na pracovisku žalobcu tým, že prítomným osobám boli kladené sugestívne otázky a totožnosť týchto osôb inšpektori vôbec neoverovali, senát správneho súdu sa v rámci prípravy na pojednávanie podrobne oboznámil s obsahom zvukovo-obrazového záznamu inšpekcie práce, ktorý je pripojený na CD nosiči tak v súdnom spise (prílohová obálka na č.l. 26 spisu), ako aj v administratívnom žalovaného. Z uvedeného záznamu podľa názoru súdu vyplýva záver o korektnom zisťovaní dôvodu prítomnosti označených osôb na pracovisku žalobcu, pričom kladenie týchto otázok má logickú postupnosť nadväzujúcu na obsah odpovedí prítomných osôb. Uvedené otázky neobsahujú inšpektormi žiadané odpovede, a ani spôsob ich kladenia na takéto odpovede nenavádza. Podľa názoru súdu nedôvodnou je aj námietka, že inšpektori práce neoverovali totožnosť prítomných osôb. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva z toho, že ich totožnosť v priebehu výkonu inšpekcie práce a ani neskôr v správnom konaní sporná nebola. Uvedené osoby boli stotožnené lustráciou v Sociálnej poisťovni podľa údajov, ktoré uviedli o svojej totožnosti inšpektorom práce, a nimi následne uvedené informácie zachytené v zápisniciach o podaní informácie sa premietli do samotného protokolu o výsledku inšpekcie práce. Totožnosť týchto osôb nebola sporná ani pri súdnom prieskume predmetného protokolu a tak, ako to vyplýva aj z obsahu

výpisov z registra Sociálnej poisťovne zo dňa 01.04.2019 obsiahnutých v administratívnom spise I. V. a Š. V. boli prihlásení žalobcom do registra Sociálnej poisťovne elektronicky obaja v rovnakom čase dňa 29.03.2019. Uvedené podľa názoru súdu vylučuje akúkoľvek pochybnosť o totožnosti predmetných osôb prítomných na pracovisku žalobcu.

38. Vo vzťahu k namietanému procesnému pochybeniu v priebehu inšpekcie práce, ak so žalobcom nebol prejednaný dodatok č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce, správny súd zastáva názor zhodný s názorom žalovaného, že uvedené nebolo povinnosťou inšpekcie práce, pretože žiadne z ustanovení zákona o inšpekcii práce mu takúto povinnosť neukladá (povinnosť prerokovať protokol vyplýva z ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, uvedená povinnosť však v prípade dodatku k protokolu z ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a/ označeného zákona nevyplýva), čo potvrdzuje aj právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktorý je spomínaný vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

39. Vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam administratívneho orgánu spočívajúcim v nevypracovaní zápisníc o vyjadreniach žalobcu zo dňa 24.01.2020, 08.06.2020 a 10.07.2020 správny súd uvádza, že po výkone inšpekcie práce sa v danej veci začalo správne konanie doručením oznámenia žalobcovi o začatí správneho konania č. 168/19/O zo dňa 15.07.2019, ktorým bol žalobca podľa § 18 správneho poriadku oboznámený s vytýkaným porušením zákona, ako aj jeho právnou kvalifikáciou. Zároveň bol vyzvaný v zmysle § 33 správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj k spôsobu ich zisťovania a na návrh príslušných dôkazov, resp. ich doplnenie. Zaslanie vyjadrenia zo strany podozrivého zo spáchania správneho deliktu však nemá za následok povinnosť správneho orgánu, spísať zápisnicu o ním uvádzaných skutočnostiach, pretože takáto povinnosť v procesnom predpise upravujúcom správne konanie zakotvená nie je. Správnemu orgánu však vzniká povinnosť sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami namietanými účastníkom správneho konania, resp. sa vyjadriť aj k ním navrhovaným dôkazom, čo správny orgán aj spravil tak v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj následne na základe podaného odvolania v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného. Administratívny orgán tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí podrobne označil a špecifikoval, na základe akých podkladov a dôkazov dospel k skutkovým zisteniam o porušení zákona na strane žalobcu, uviedol aj správnu úvahu vedúcu k záveru o nutnosti uloženia sankcie za spáchaný správny delikt, preto ani táto námietka zo strany žalobcu podľa názoru správneho súdu nie je opodstatnená.

40. Na vyššie uvedené závery nadväzuje aj hodnotenie námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ak správny orgán na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.07.2020 nevypočul ním navrhnutých svedkov. Podľa názoru súdu nie je povinnosťou správneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkom konania, pretože jeho prvotnou a najdôležitejšou povinnosťou je zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Správny orgán pre svoje rozhodnutie mal prvotné informácie od prítomných osôb, tak ako tieto boli nimi poskytnuté v zápisniciach o podaní vysvetlenia, pričom išlo o informácie spontánne, nikým neovplyvnené a bez možnosti konzultovať odpovede prípadne aj so žalobcom. Tieto informácie možno preto dôvodne považovať za pravdivé, najmä ak boli podporené výpismi z registra Sociálnej poisťovne o tom, že v danom čase tieto osoby neboli v žiadnom pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu so žalobcom. Z výpisu z registra poistencov I. V. a Š. V. zo dňa 01.04.2019 zároveň vyplýva, že títo v čase inšpekcie práce neboli registrovaní ako zamestnanci (resp. v obdobnom vzťahu) U. V., ktorý údajne na základe objednávky zo dňa 05.03.2019 mal v tom čase vykonávať práce pre žalobcu a dotyčné osoby boli jeho zamestnancami (uvedené deklaroval v Čestnom prehlásení zo dňa 10.05.2019, pri pol 9. administratívneho spisu). Nemožno preto považovať za nesprávny postup administratívneho orgánu, ktorý nevykonal dokazovanie aj prípadným výsluchom U. V., pretože jeho tvrdenia sa vzhľadom na vyššie uvedené javia ako výlučne účelové, nemajúce akúkoľvek dôkaznú silu a naznačujú účelovú nepravdu v snahe pomôcť žalobcovi vyhnúť sa jeho zodpovednosti za protiprávne konanie pri nelegálnom zamestnávaní.

41. Správny súd v závere vyslovuje názor, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

42. Vo vzťahu k uloženej sankcii správny súd uzatvára, že táto bola uložená zákonným spôsobom a po vyhodnotení zákonom stanovených kritérií, na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorá je obsiahnutá v preskúmavanom rozhodnutí s tým, že táto sankcia plní tak represívnu, ako aj preventívnu funkciu. V prípade zistenia porušenia zákona správnemu orgánu vzniká zákonná povinnosť uložiť zákonom stanovenú sankciu, ktorá v tomto prípade bola stanovená na dolnej hranici zákonného rozpätia.

43. Vzhľadom na tieto skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutie žalovaného a tiež jeho postup zodpovedá obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a tento bol v súlade s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami, správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

44. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný ( ) a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ( ).

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.