Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 298/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2009

doručená sťažnosť M. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 9. júla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -195 zo 4. februára 2009 bola sťažovateľka ako žalovaná

zaviazaná platiť na výživu svojho syna (ďalej len „žalobca“) mesačné výživné od 13. apríla

2007 v rôznych sumách. Sťažovateľka v podanom odvolaní vytýkala, že postupom

okresného súdu sa jej odňala možnosť konať pred súdom tým, že došlo k vykonaniu

listinného dôkazu, pričom zároveň okresný súd sťažovateľke odoprel možnosť sa s týmto

dôkazom v origináli oboznámiť. Listinný dôkaz bol založený do spisu vo forme neoverenej

fotokópie s konštatovaním, že je totožný s originálom, hoci to nezodpovedalo pravde.

Sťažovateľka zdôraznila, že dôkaz nemal charakter utajovanej skutočnosti, nešlo

o dokument štátu a netýkal sa ani maloletej osoby. Došlo tým k porušeniu spravodlivého

procesu v súvislosti s nedodržaním princípu rovnosti účastníkov konania. Bez ohľadu na

obsah „utajenej“ informácie ide o principiálnu záležitosť nedôvery účastníka

v spravodlivosť súdneho konania. Túto nedôveru vyvolala skutočnosť, že okresný súd bránil

sťažovateľke v tom, aby sa oboznámila s dôkazom predloženým žalobcom. Zároveň tým

prišla aj o možnosť uplatnenia prípadných návrhov s tým súvisiacich. Keďže konkrétne išlo

o nájomnú zmluvu, sťažovateľka nemala možnosť preveriť jej pravosť a realitu v registri

nájomných zmlúv, pričom okresný súd vykonanie takéhoto dôkazu odmietol. Pritom išlo

o skutočnosť významnú pre rozhodnutie. Rozsudkom krajského súdu č. k. 14 Co 132/2009-

233 z 26. mája 2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený a nebolo pripustené podanie

dovolania.

Podľa názoru sťažovateľky všeobecné súdy nesprávne aplikovali na vec

zodpovedajúce procesnoprávne a hmotnoprávne ustanovenia, čím došlo k porušeniu

označených článkov a dohovoru. Konkrétne došlo k tomu, že nebol zákonným

spôsobom vykonaný dôkaz nájomnou zmluvou, hoci bol podkladom pre rozhodnutie

okresného súdu, pričom krajský súd tento spôsob vykonania dôkazu akceptoval a nepripustil

zákonnú nápravu chybného stavu. Tým došlo k tomu, že sa sťažovateľke uprelo právo na

spravodlivý súdny proces.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 817,64 €, ako

aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 430,30 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -233 z 26. mája 2009 vyplýva, že

ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -195 zo 4. februára 2009,

pričom podanie dovolania pripustené nebolo. Podľa názoru krajského súdu okresný súd pri

vykonaní dôkazu originálom nájomnej zmluvy postupoval podľa § 129 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a jeho postup bol správny aj v tom smere, že neboli oboznámené údaje

podliehajúce ochrane osobných údajov.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti rozsudku krajského súdu

dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa a sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého procesným postupom

okresného súdu, ktorý jej neumožnil nahliadnuť do originálu žalobcom predloženého

listinného dôkazu (nájomnej zmluvy), jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo

v konečnom dôsledku znamenalo jej procesnú nerovnosť v konaní oproti žalobcovi. Tento

stav nenapravil ani krajský súd v odvolacom konaní.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade naplnenia skutkovej podstaty tam uvedenej. To

znamená, že v takomto prípade je dovolanie prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu bez splnenia niektorej z podmienok uvedených v ustanovení § 238 ods. 2

a 3 , resp. aj napriek tomu, že podľa

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Keďže sťažovateľka nepodala dovolanie, nevyužila tým ani opravný prostriedok,

ktorý jej zákon na ochranu označených práv účinne poskytol a na ktorého použitie bola

oprávnená. To zakladá neprípustnosť podanej sťažnosti.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že

dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, zo strany ústavného súdu vôbec

neprichádzal do úvahy postup podľa .

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009